Americký ekonóm Paul David v roku 1985 dodal do arzenálu zástancov štátnych zásahov neošúchanú zbraň: storočná neotrasiteľná pozícia klávesnice, ktorá sa podľa šestice písmen v hornom rade nazýva QWERTY, je jasným zlyhaním trhu, pretože preukázateľne existujú lepšie verzie, na ktorých možno písať oveľa rýchlejšie.

Pomalé písanie bolo konieckoncov hlavným dôvodom, prečo sa QWERTY na konci 19. storočia presadila. Pri rýchlom písaní vtedy trpeli písacie stroje zasekávaním. Inovátori sa predháňali v hľadaní riešenia. Vynálezca QWERTY na to šiel inak. Do písacieho stroja nezasahoval technicky, ale hral sa s rozložením písmen tak dlho, kým našiel žiaducu kombináciu, ktorá nútila písať pomalšie. Klávesy mali čas vrátiť sa na svoje miesto a problém bol vyriešený.

Technologické obmedzenia 19. storočia sú však z dnešného pohľadu banálne. Procesory počítačov sú po niekoľkých rokoch zastarané, len klávesnica sa nemení, hoci sú k dispozícii dokonalejšie alternatívy. Racionalita velí prejsť na nový štandard, neviditeľná ruka trhu sa však nekoná. Že by trh nebol synonymom racionality? Nie že by to pre vyhraneného ľavičiara Davida bola nejaká novinka. Teraz však má nádej, že sa mu o tom podarí presvedčiť viac ľudí. Trh zjavne zlyháva; hoci by zmena bola pre všetkých prínosná, nejestvuje sila, ktorá by ju privodila. Všetci používajú QWERTY. Konverzia by musela byť koordinovaná vládnym zásahom.

Voľby z minulosti

QWERTY nie je ojedinelou kuriozitou. Príčinou je rastúca úloha technológií v našich životoch. Ak by domácnosti nakupovali iba chladničky a rádiá, nič by sa nedialo. Len čo si začnú kupovať videá a počítače, hrozí nebezpečenstvo voľby zlého štandardu, od ktorého v budúcnosti nebude úniku. Keď doslúži rádio, bez problémov si môžete kúpiť najlepšie, aké na trhu nájdete. Keď však doslúži video a vy stojíte v obchode pred dvoma typmi, z ktorých jeden je výrazne lepší, ale je určený pre nový, menší typ kaziet, s ľútosťou si spomeniete na desiatky filmov, ktoré máte nahrané na väčších kazetách, a siahnete po horšom výrobku, ktorý vám umožní ich prehrávať. Ste viazaní voľbou, ktorú iní urobili v minulosti.

Trhový mechanizmus si k mnohým svojim hriechom pridáva ďalší – neschopnosť zbaviť sa štandardu, ktorý mohol byť zvolený náhodne, napríklad vďaka dobrému marketingu firmy, ktorá ho zaviedla. Mechanizmus, ktorý to spôsobuje, sa odborne nazýva pozitívna spätná väzba. Počiatočný náskok je nezvratný a výhody, plynúce z kompatibility, nežičia paralelnej existencii niekoľkých štandardov. Prví, po novinkách lační zákazníci urobia voľbu za celý zvyšok sveta vrátane budúcich generácií. Paul David preto volá po prehodnotení ekonomických poučiek, ktoré vyvodzujú závery o efektivite trhu z predpokladu negatívnej spätnej väzby.

Z vierohodne sa javiacej Davidovej bájky však nezostal kameň na kameni. Ekonómovia Stan Liebowitz a Stephen Margolis detailne preskúmali celú históriu písacieho stroja. Zistili, že QWERTY bola na konci 19. storočia minimálne rovnako dobrá a rýchla ako ostatné štandardy. Nezískala prevahu hneď, ale až po niekoľkých rokoch spolužitia s konkurenčnými klávesnicami.

S čiastkovým úspechom, ktorý by stačil na totálnu diskreditáciu Davidových tvrdení, sa však Liebowitz a Margolis neuspokojili a pustili sa do podrývania Davidovej pozície aj na teoretickom poli. Zistili, že trh sa v skutočnosti nevyhovujúcich štandardov zbaviť dokáže. Prihodilo sa to aj spomínaným videokazetám. Spočiatku dominantný štandard Betamax prestal vyhovovať nárokom spotrebiteľov a bol vytlačený dodnes fungujúcim riešením VHS. David sa dopustil rovnakého omylu ako mnoho ekonómov pred ním – podcenil podnikavosť ľudí a precenil možnosti vlády.

Autorka je študentka Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Článok je skrátenou verziou štúdie, s ktorou autorka zvíťazila v súťaži o cenu Garyho Beckera.

Písané pre Respekt a Domino.