O pytliactve Ladislav Hanniker z Generálnej prokuratúry SR hovorí: „Ak v roku 2001 bolo pre trestný čin pytliactva stíhaných celkove 452 osôb, v roku 2002 sa ich počet zvýšil na 594, čo predstavuje nárast o 31 percent. V percentuálnom vyjadrení to znamená 1,4-percentný podiel v roku 2002 na súhrnnej dokumentovanej kriminalite v SR a 43,2 percenta na vybraných všeobecne nebezpečných trestných činoch podľa IV. hlavy Trestného zákona.

Máme dostatok signálov, že nárast tohto druhu trestnej činnosti bude pokračovať. Poznatky nasvedčujú, že napriek výraznému nárastu počtu stíhaných osôb existuje stále vysoký stupeň skrytého pytliactva zásahmi do rybárskeho, ale najmä poľovného práva.“

Minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon pri hodnotení tohto problému uvádza: „Po roku 1990 došlo k výraznému poklesu poľovníckej morálky a disciplíny. Veľmi sa rozrástlo pytliactvo, ktoré spôsobujú poľovníctvu veľké chovateľské a ekonomické straty. Nárast pytliactva je do určitej miery aj odrazom spoločenských pomerov, najmä neúcty k právu a malej vynútiteľnosti práva. Do poľovníctva sa v uplynulom období dostalo množstvo ľudí bez výraznejšieho pozitívneho vzťahu k prírode a zveri. Týmto negatívnym javom treba čeliť, pokiaľ ešte nie je neskoro.“

Výhodný biznis

Podľa viacerých členov ochranárskych združení sa na pytliactve podieľajú aj sami členovia poľovníckych a rybárskych organizácií. Aj preto sa pytliactvo tak ťažko odhaľuje. Ochranári napríklad tvrdia, že v oblasti medzi prívodným kanálom do Gabčíkova a korytom Dunaja, teda v ramennej sústave Dunaja, pokračuje nezákonný lov rýb úplne priemyselným spôsobom. Celé ramená sú prehradené pytliackymi sieťami a vychytá sa v podstate celoročná prirodzená produkcia rýb. Ochrana nie je jednoduchá, pretože s pytliakmi spolupracujú miestni obyvatelia, podnikatelia a aj niektorí úradníci. Iní tvrdia, že existuje tzv. trojuholník Šamorín – Trnava – Dunajská Streda, kde chytanie a predaj rýb sa profesionálne organizuje.

Na strednom Slovensku sa zasa rozmohli nezákonné a zakázané formy lovu zveri. Dosiaľ najzávažnejší prípad pytliactva v histórii modernej slovenskej justície odhalili v Žilinskom kraji (rozsudok nad páchateľmi ešte nenadobudol právoplatnosť).

Čo hovoria štatistiky pytliactva za rok 2002 o počte stíhaných osôb podľa regiónov?

Z Košického kraja stíhali 166 osôb, z Nitrians-

keho kraja 123, z Trnavského 73, z Prešovského 70, z Banskobystrického 55, z Trenčianskeho 44, z Bratislavského 34 a zo Žilinského kraja 29.

Ide pritom len o špičku ľadovca vyčnievajúceho nad vodou. Odhaduje sa, že skutočný počet pytliakov je neporovnateľne vyšší. „Početné signály naznačujú, že najmä v Žilinskom, Bratislavskom a Trenčianskom kraji je pytliactvo kdesi inde, než naznačujú oficiálne údaje,“ tvrdí L. Hanniker. A ešte niečo, čo tieto slová len potvrdzuje. Stále prevažuje postih tých najjednoduchších foriem pytliactva, ktoré uplatňujú jednotlivci z dôvodov, ktoré možno označiť za sociálne.

„Len pomaly sa dostávame k postihu tzv. kvalifikovaných foriem pytliactva, teda takých skupín, ktoré si urobili z predaja napytliačenej zveri a rýb dobrý biznis. Niet však najmenších pochýb, že aj tieto brutálne formy sa skôr či neskôr stanú predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní,“ dodáva L. Hanniker. Podľa názoru ochranárov by bolo dobré, keby sa tak stalo čím skôr, veď len „pláca“ radových členov organizovaných pytliackych skupín zameriavajúcich sa na chytanie a predaj rýb sa odhaduje na 250-tisíc korún ročne.

Východisko – nový zákon

Člen Slovenského poľovníckeho zväzu Karol Brož hovorí, že pokles poľovníckej disciplíny a nebývalý nárast pytliactva sa následne odrazil na znížených stavoch poľovnej zveri a jej trofejnej kvalite. Sprísnenie posudzovania trestného činu pytliactva položilo základ pre jeho intenzívnejšie odhaľovanie a účinnejší postih. „Je však nevyhnutné v tejto súvislosti posilniť právomoci poľovníckej stráže, podobne ako v Českej republike a Poľsku, aby sa poľovnícka stráž mohla účinnejšie podieľať na odhaľovaní pytliactva a iných porušení poľovníckych predpisov. Podstatne väčšiu pozornosť treba venovať postaveniu, právam a povinnostiam poľovníckeho hospodára vo vzťahu k nájomcovi alebo užívateľovi poľovného revíru, ochrane revíru a ochrane poľovníctva ako celku,“ dodáva K. Brož.

Minister pôdohospodárstva Z. Simon vidí východisko v novom, modernom zákone o poľovníctve, ktorý by právne vyriešil vzťah a väzby vlastníckych princípov s chovateľskými a ekologickými kritériami pri uznávaní poľovných revírov a určovaní ich hraníc, zosúladenia záujmov prírody a poľovníctva, spôsob prenajímania poľovných revírov, ale aj disciplinárne pravidlá, posilnenie kompetencií poľovnej stráže, poľovných hospodárov, kontroly vykonávania práva poľovníctva vrátane kontroly pôvodu diviny a pod.

Zainteresovaní sa zhodujú na tom, že do účinnosti nového zákona treba novelizovať predpisy, ktoré už súčasná prax prekonala. Ide najmä o všeobecne záväzné predpisy o čase, spôsobe a podmienkach ochrany a lovu niektorých druhov zveri, o spôsobe označovania a kontroly ulovenej zveri, v sprísnení postupu pri odnímaní poľovných lístkov a pod. Minister Z. Simon si myslí, že „naliehavou úlohou je aj novelizovanie skutkovej podstaty trestného činu pytliactva tak, aby jeho postih bol účinnejší – podobne ako v Českej republike.“