ČLÁNOK




Prvý rytier britského finančníctva
4. januára 2003

Britská metropola, či skôr jej elitárske The City, reprezentuje všetko, čo si možno predstaviť a očakávať v súvislosti so svetom moderných financií. Rôznorodosť, inováciu, prispôsobivosť, profesionalitu, účinnosť, rozsah, najnovšie informačné a komunikačné technológie a v neposlednom rade aj výraz sebaistoty, vlastnej potrebnosti, lesku a úspechu.

City

Londýn patrí k najvýznamnejším finan-čným centrám na svete a rozmanitosťou a rozsahom finančných operácií mu konkuruje jedine New York a Tokio. Hodnota denných obchodov so zahraničnými menami (forex) dosahuje v Londýne 637 mld. USD, čo predstavuje 32-percentný podiel na celosvetovom trhu. Zastúpenie si tu zriadilo 481 zahraničných bánk, miestna burza obchoduje s akciami takmer 500 spoločností a vo finančných službách pracuje vyše 300-tisíc ľudí.

City sa zaoberá finančným sprostredkovaním, nie však hocijakým. Dôraz kladie na služby v oblasti medzinárodných finančných trhov, kde s požiadavkami vystupujú vlády a veľké spoločnosti. Vlastne každý, kto potrebuje veľké množstvo peňazí. Táto charakteristika umožňuje v jednotlivých druhoch finančného sprostredkovania užšiu profesijnú špecializáciu, čo zase priťahuje do City tie najlepšie „hlavy“ na matematiku a ekonómiu z celého sveta. Nepochybne aj to prispieva k celkovej kozmopolitnej atmosfére Londýna, ktorý si však ešte stále zachoval typicky anglické prvky – napríklad povestné puby. Tie sa tešia nemalej obľube aj u „citymanov“, ako v Londýne označujú finančníkov City.

Práca vo finančnom sektore vytvára v hlavnom meste Veľkej Británie približne osempercentnú zamestnanosť. Zhruba 70 percent pracovných miest sa nachádza na Square Mile (súčasť City of London, odtiaľ aj označenie The City), asi 10 percent je na Canary Wharf a zvyšok je roztrúsený po Londýne.

Pre City je charakteristické, že zákazníkov predstavujú skôr organizácie ako jednotlivci, trhy sú viac globálne ako lokálne a rozsah transakcií je značný. Príkladom mô-že byť svetový trh s dlhopismi.

Vzhľadom na hospodársky význam a rozsah vnútorného trhu USA je americký podiel na trhu najvyšší – dosahuje 47 % (celkový dlhopisový trh má hodnotu približne 35 bil. USD). Za ním nasleduje eurozóna (23 %) a Japonsko (18 %). Spojené kráľovstvo (Veľká Británia a Severné Írsko) predstavuje len tri percentá. Cez City však prebehne až 70 % všetkých transakcií s eurodlhopismi (dlhopisy zahraničných spoločností, ktoré znejú na inú menu, ako je mena krajiny, v ktorej sa s eurodlhopismi obchoduje). Tento trh má hodnotu okolo 5,4 bil. USD (približne 15 % svetového trhu) a ročný obrat v Londýne dosahuje zhruba 23 bil. USD.

Objem, s ktorým pracuje investičné bankovníctvo Spojeného kráľovstva sa odhaduje na 63,5 miliardy eur. Predstavuje to viac ako trojnásobok toho, čím disponuje druhý najväčší trh v rámci Európskej únie (EÚ) – Nemecko. Celkový podiel na trhu EÚ tak dosiahol v roku 2001 vyše polovicu (53 %). Tento podiel sa strednodobo ukazuje ako stabilný.

Ústup forexu

Jedným z trendov na finančných trhoch v posledných rokov bol pokles globálnych transakcií so zahraničnými menami a nárast obchodov s derivátmi (finančné nástroje, ktoré svoju hodnotu odvodzujú od hodnoty iného, podkladového aktíva).

Okrem celosvetového hospodárskeho spomalenia k tomu prispel aj pokles aktivity inter-dílerov (členovia londýnskej

burzy, ktorí sú oprávnení rokovať s tvorcami trhu), čo sa dáva do súvisu s nárastom elektronického obchodovania

a so zníženou nutnosťou znovukontrahovania, keď sa díleri snažia o dosiahnutie najlepšieho obchodu. Forex bol tiež ovplyvnený nárastom využívania zložitejších derivátov so zabezpečením proti kurzovému riziku. Podľa informácie Banky pre medzinárodné vyrovnania (BIS) v roku 2001 vo Veľkej Británii predstavoval denný obrat forexových operácií 504 mld. USD, čo bolo o 21 % menej ako v roku 1998. Naproti tomu denný obrat s derivátmi narástol od roku 1998 do roku 2001 o 61 % na 275 mld. USD. Londýnske City spravuje aktíva v hodnote 4,084 bil. USD a v priebehu roka zobchoduje vzácne kovy za 2,5 bil. USD.

Zo zdrojov Centre for economics and business research (CEBR)


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

26. 11. 2024

USD 1,052 0,003
CZK 25,294 0,001
GBP 0,835 0,000
HUF 410,980 1,200
CAD 1,483 0,019

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS