Januárové emisie reštrukturalizačných dlhopisov nahradia v portfóliách ozdravených bánk pohľadávky voči Slovenskej konsolidačnej, a.s. (SK) a Konsolidačnej banke, š.p.ú. (KB), ktoré vznikli presunom zlých úverov v prvej etape reštrukturalizácie. Dlhopisy emitované v marci zase v konečnom dôsledku nahradia klasifikované úvery presunuté v druhej etape. Štát sa pri presune klasifikovaných úverov totiž zaručil, že do jedného roka presunuté úvery v portfóliu reštrukturalizovaných bánk nahradí dlhopismi. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal štátny tajomník Ministerstva financií SR Viliam Vaškovič.

Výnimku budú tvoriť úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. (SLSP) presunuté v druhej fáze reštrukturalizácie, ktorých splatnosť bude skrátená z marca na január. Reštrukturalizačné dlhopisy nebudú vydávané štandardným aukčným predajom, ale budú primárne pridelené do SK a KB. Obe inštitúcie takto nadobudnuté dlhopisy použijú na splatenie svojich záväzkov voči SLSP, Všeobecnej úverovej banke (VÚB) a Investičnej a rozvojovej banke (IRB). Pohľadávka štátu voči SK a KB, ktorá vznikne predajom dlhopisov, bude použitá na zvýšenie ich základného imania.

Prvé emisie dlhopisov sa uskutočnia 31. januára. SLSP v nich získa štátne dlhopisy v celkovej výške 32,4 mld. Sk, VÚB 44,9 mld. Sk a IRB 6,4 mld. Sk. Dlhopisy z druhej fázy emisie dlhopisov v objeme 18,3 mld. Sk, ktorá sa zrealizuje 31. marca, pripadnú len do portfólia VÚB. V marci sa na splatenie časti záväzkov voči VÚB použijú aj výnosy z privatizácie SLSP vo výške 3 mld. Sk. Dlhopisy s pohyblivým kupónom, ktorý bude stanovený ako priemerná sadzba šesťmesačného BRIBOR za predchádzajúci štvrťrok a dlhopisy s fixným kupónom na úrovni 8 % p.a. budú v IRB a VÚB rozdelené v pomere 1:1. V SLSP bude ich pomer v súlade s riadením aktív a pasív banky 7:3 v prospech dlhopisov s pohyblivým kupónom.

Príprava emisných podmienok trvala podľa V. Vaškoviča sedem mesiacov. „Pri ich stanovení sme brali do úvahy najmä vývoj štruktúry štátneho dlhu v nasledujúcich rokoch, akceptovateľnosť z pohľadu strategického investora a z hľadiska budúcich podmienok kapitálového trhu“ skonštatoval. Emisiu dlhopisov s nulovým kupónom štátny tajomník úplne vylúčil, pretože podľa názorov mnohých analytikov by investori o takéto cenné papiere neprejavili záujem. Vyplatenie nominálnej hodnoty tohto typu dlhopisu by navyše podľa neho vytváralo z fiškálneho hľadiska vysoké nároky na štátny rozpočet. Vaškovič nevylúčil ani možnosť odkúpenia dlhopisov štátom pred lehotou ich splatnosti, na čo by sa využili príjmy z privatizácie bánk. Týmto spôsobom by sa úrokové náklady spojené s emisiou znížili. Úrokové náklady spojené s celou transakciou by sa mali podľa V. Vaškoviča pohybovať v rozmedzí 20 až 30 mld. Sk.

Podľa jeho slov bola výška kupónu stanovená tak, aby odrážala trhové podmienky. Takéto cenné papiere by mali byť pre zahraničie zaujímavým cenným papierov a sekundárne by mali napomôcť k oživeniu kapitálového trhu. Vaškovič však v prvých rokoch nepredpokladá, že by banky mali záujem o uvoľnenie dlhopisov zo svojho portfólia a ich premenu „na horúce peniaze“. Investičné príležitosti na efektívnejšiu alokáciu zdrojov, ktoré sú na Slovensku malé a súčasný stav likvidity v sektore budú podľa neho ohraničujúcimi faktormi vedúcimi k držbe dlhopisov v aktívach bánk. „Negatívny vplyv emisie na peňažnú zásobu a mieru inflácie preto nepredpokladáme,“ povedal Vaškovič. Verejná obchodovateľnosť týchto dlhopisov bude obmedzená do momentu vstupu strategického investora do príslušnej banky. Podľa Vaškoviča celkové úrokové náklady spojené s emisiou reštrukturalizačných dlhopisov, ktoré bude musieť štát zaplatiť, zníži odvod zrážkovej dane vo výške 15 % z úrokového výnosu, ktorú zaplatia investori.

Štátny tajomník opätovne zdôraznil, že úspešnú privatizáciu by nebolo možné uskutočniť bez úspešnej reštrukturalizácie bánk, pričom „náklady s ňou spojené boli podmienené reálnym stavom v bankách“. „Bez urýchlenej realizácie prvej a druhej vlny reštrukturalizácie by SR určite nebola prijatá do OECD, bol by spochybnený prístupový proces do EÚ, nehovoriac o tom, že zobratie licencie VÚB a SLSP by znamenal default SR a prudký pokles životnej úrovne občanov Slovenska,“ skonštatoval V. Vaškovič.

Štát by mal počas tohto roka vydať štandardným spôsobom ďalšie dlhopisy spojené s reštrukturalizáciou bánk v objeme 9,5 mld. Sk. Tie by mali byť súčasťou štátnych dlhopisov na krytie splátok štátneho dlhu z predchádzajúcich rokov a schodku tohtoročného štátneho rozpočtu. Získané prostriedky budú do výšky 2,8 mld. Sk použité na realizáciu osobitnej záruky vlády za redistribučný úver poskytnutý KB na krytie úverov na trvalo sa obracajúce zásoby. Zvyšných 6,7 mld. Sk sa použije na plnenie úrokov z úverov prevedených na SK a KB, ktoré budú splatné k 31. januáru a 31. marcu.