Možno neviete, že cenné papiere majú veľmi starú históriu. Objavili sa v období panovania macedónskeho kráľa Alexandra Veľkého (4. stor. pred n. l.). Prví dlžníci museli vystaviť veriteľovi dlžobný úpis, potvrdenku a takto vlastne písomne uznať svoj záväzok. K rozšíreniu cenných papierov dochádza v stredoveku, najmä v časoch križiackych vojen (12.-13. stor.). Kniežatá, pápeži a iní vysokí cirkevní hodnostári vystavovali takzvané generálne úverové listy. Boli to cenné papiere kryté majetkom vystaviteľa, a dokonca sa vydávali na neurčitú osobu. Obsahovali záväzok, že jej vystavovateľ splatí úver vrátane úrokov tej osobe, ktorá mu úver poskytne, kúpou predmetnej listiny. Jej majiteľ ju mohol v prípade potreby odovzdať inej osobe bez toho, aby sa zmenili podmienky uvedené na pohľadávke. O vydávaní takýchto listov sa zachovali historické zmienky. Vydávali ich napríklad anglickí králi v 12. storočí, francúzsky kráľ Ľudovít IX. v 13. storočí, ale tiež mestá, spomeňme dnešný chorvátsky Split.

Nová éra bankovníctva

Objavenie Ameriky v roku 1492 sa spája nielen s dovozom nových tovarov, ale aj s potrebou nového kapitálu na rozvoj koloniálnych krajín. Vytvorila sa bohatá skupina finančníkov-bankárov, ktorá využíva rôzne finančné nástroje. Začína sa nová éra bankovníctva. Nezameriava sa už len na nákup krátkodobých úspor, ale tiež na predaj získaného kapitálu vo forme dlhodobých úverov. Vo veľkej miere sa využívajú obchodné zmenky a dlhopisy. Zmenky sa používajú ako bežný platobný prostriedok. Vo väčšom rozsahu ich využívali benátski kupci pri obchodovaní s tovarom z Indie.

Ďalšie rozširovanie cenných papierov súvisí s rozvojom kapitalistickej výroby, ktorý prinášal rozvoj úverovej sústavy a zdokonaľovanie techniky bankových operácií. K vydávaniu cenných papierov vo väčšom rozsahu prispel aj rast štátneho dlhu v mnohých krajinách. Vznikli štátne dlhopisy. Bankári už v tomto období odkupovali celé emisie od štátu a potom ich výhodne predávali jednotlivým investorom.

Keďže sa obchodovaním často menil majiteľ cenného papiera, dochádzalo k ich falšovaniu. Na zabránenie proti takémuto zneužitiu sa hľadali mechanizmy na zabezpečenie nielen investora, ale i emitenta. Najjednoduchším spôsobom bol kolík rozdelený na dve časti, z ktorého jednu časť mal emitent a druhú vlastník cenného papiera. Pri výplate výnosov alebo v deň splatnosti museli obidve časti kolíka prirovnať. Až modernejšie techniky tlače priniesli vyššiu ochranu cenného papiera.

Rozvoj akciových spoločností

Na rozvoj trhu s cennými papiermi mala veľký vplyv aj akciová forma podnikania. Rozvoj strojovej veľkovýroby či budovanie infraštruktúry si vyžadovali obrovské investície, ktoré boli nedostupné aj pre jednotlivé banky. Vytvára sa tak akciová spoločnosť ako právnický subjekt, ktorý prináša aj nové spôsoby financovania a s tým spojený vznik nových cenných papierov, a to akcií. Ako majetkové cenné papiere s neobmedzenou splatnosťou si vyžadovali tiež rozsiahle budovanie sekundárnych trhov s ich inštitucionálnym zabezpečením. Dominantné postavenie nadobúda burza. Prvé burzové domy vznikli v Amsterdame a Londýne. Stali sa zároveň aj najväčšími obchodnými centrami s cennými papiermi.

Prudký rozmach finančných trhov v 20. storočí a najmä v posledných rokoch priniesol mnohé modifikácie od klasických cenných papierov, ale tiež podnietil vznik mnohých nových cenných papierov.

V súčasnosti je celosvetovým trendom dematerializácia

Rozvoj techniky a najmä elektronizácia, ale aj nové podmienky obchodovania s cennými papiermi si napokon vynútili úplné odpútanie práv spojených s cenným papierom od jeho materiálnej podstaty. Cenný papier sa postupne nahrádzal dematerializovaným, zaknihovaným cenným papierom. Pre listinný a dematerializovaný cenný papier je spoločné to, že oba sú určitým záznamom, zápisom. V prípade dematerializovaného cenného papiera je však tento zápis inde než na skutočnej listine. Nachádza sa v evidencii, ktorej obsah možno z tohto hľadiska označiť za cenný papier. Imobilizácia cenných papierov je ich sústredenie v centrálnych registroch. Systém centrálneho registra je však dosť náročný na kapacitu a kvalitu výpočtovej techniky. Dematerializácia cenných papierov je dnes nesporným celosvetovým trendom. Medzi jej veľké výhody patrí bezpečnosť, pretože cenné papiere nemožno stratiť, zničiť alebo ukradnúť. Ďalej je to transparentnosť, prehľadnosť , čo sťažuje možnosť daňových únikov a pranie špinavých peňazí. Nespornou výhodou je úspornosť, pretože listinné cenné papiere sú drahé, rýchlosť a bezpečnosť procesu vyrovnania obchodov. Stráca sa tiež anonymita na trhu, pretože všetci majitelia sú presne a spoľahlivo registrovaní.

BOŽENA CHOVANCOVÁ

Autorka je docentkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave