Prehĺbenie deficitu obchodnej bilancie, ktorý dosiahol v novembri najhoršiu úroveň od decembra 1998 vo výške 8,4 mld. Sk, analytici očakávali, avšak miera rastu deficitu prekonala ich predpoklady. Ani pomerne slušný nárast exportu o 29,8 % medziročne nedokázal vykompenzovať mohutnú 36,6-percentnú akceleráciu dovozu . Ako povedal analytik ČSOB Ľudovít Ódor, za celý rok pravdepodobne dosiahne pasívne saldo zahraničného obchodu približne 40 mld. Sk.

Deficit obchodu za október a november dosiahol spolu 14,2 mld. Sk, čo je viac, ako pasívne saldo bilancie za prvých sedem mesiacov. Dovoz na jednej strane ovplyvnila sezónnosť, predovšetkým vianočné nákupy, na druhej strane však štruktúra dovozu podľa Ľ. Ódora naznačuje oživenie ekonomickej aktivity. „Za posledné dva mesiace bol veľmi výrazný import strojov a zariadení, kovov a chemických výrobkov.“ upozornil. V súlade s predpokladmi silný dolár „nafúkol“ aj import nerastných surovín.

Menšiu časť negatívneho vývoja možno podľa názoru analytika ČSOB pripísať aj otváraniam nových hypermarketov. „Nedá sa vylúčiť ani možnosť presunutia dovozu zo začiatku decembra na november. To však prezradia až čísla za december,“ dodal Ódor. V novembri vývoz SR dosiahol 53,579 mld. Sk, dovoz bol 61,965 mld. Sk. V januári až novembri vývoz tovaru medziročne vzrástol o 30,6 % na 502,9 mld. Sk. Na Slovensko sa doviezol tovar v hodnote 534,6 mld. Sk, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je rast o 26,3 %. Saldo zahraničného obchodu bolo celkovo pasívne v objeme 31,7 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1999 sa znížilo o 6,4 mld. Sk, čiže o 16,8 %.

V budúcom roku očakáva zhoršenie schodku, preto z hľadiska kurzu koruny bude dôležitý postoj centrálnej banky ohľadom využívania špeciálneho účtu na privatizačné príjmy. Ak by sa všetky privatizačné príjmy konvertovali „mimo trhu“, čo je vlastne intervencia v neprospech koruny, môže dôjsť k neželanému oslabovaniu meny. Preto Ľ. Ódor predpokladá, že v prospech stabilného vývoja bude centrálna banka konvertovať určitú časť privatizačných príjmov cez trh.

Index výrobných cien (PPI) sa v novembri zvýšil o 0,9 % oproti septembru, čo je ďalší vysoký skok. Medziročná hodnota PPI dosiahla 8,8 %, čo prevyšuje novembrové tempo rastu spotrebiteľských cien. V pozadí vysokého nárastu výrobných cien stoja podľa Ľ. Ódora hlavne drahšie kovové výrobky, ktoré sa na raste indexu podieľali približne 0,5 percentuálneho bodu. Významný podiel na raste celého indexu mali ešte potraviny a chemické výrobky. Avšak zdraženie „postihlo“ s výnimkou potravín najmä také výrobkové kategórie, ktoré neznamenajú bezprostrednú hrozbu pre spotrebiteľské ceny.

Z dlhšie hľadiska sú však vysoké skoky PPI znepokojujúce. V decembri predpokladá Ľ. Ódor iba mierny nárast cien, pričom brzdiacim faktorom by mala byť cena ropy.