Spojené štáty plánujú požiadat Organizáciu Spojených národov (OSN), aby protiiracké sankcie rušila postupne a odovzdávala tak jednotlivé sektory irackej ekonomiky do rúk novej irackej vlády. V sobotu o tom informoval americký denník The New York Times s tým, že ide o novú taktiku Washingtonu, ktorej cielom je presvedcit Francúzsko, Rusko a ostatných clenov Bezpecnostnej rady. Tí sú totiž proti okamžitému zrušeniu sankcií, ak nebude zarucená klúcová úloha OSN pri rekonštrukcii povojnového Iraku.

Denník argumentuje, že Francúzsko a Rusko by teoreticky mohli zrušenie sankcií vetovat, co by celú situáciu „zamotalo“ a výsledkom by bola séria súdnych sporov. „Nikto sa v tejto záležitosti nechce súdit. Lenže sankcie musia byt prispôsobené, inak žiadna rekonštrukcia Iraku nebude,“ citoval The New York Times jedného z predstavitelov Bushovej administratívy. Iní predstavitelia pre denník uviedli, že v rámci americkej administratívy sa o tejto záležitosti v poslednom case mnoho diskutovalo a že Washington sa teraz priklána k viacerým rezolúciám OSN, ktoré by Iracanom umožnovali postupne budovat ekonomiku a získat plnú kontrolu nad tažbou a exportom ropy.

Napriek tomu na otázku agentúry Reuters, ci Bushova administratíva uprednostnuje postupné rušenie sankcií, nemenovaný americký predstavitel uviedol, že o podobnom návrhu zatial nevie. „Neviem, ci sme sa už rozhodli, akým spôsobom chceme sankcie rušit. Viem len tolko, že prezident ich zrušit chce,“ povedal.

Bývalý iracký minister zahranicia žijúci v exile Adnan Pašaši kritizoval v sobotu plány Spojených štátov, aby docasná civilná správa pod kontrolou USA schvalovala kontrakty na rekonštrukciu Iraku bez súhlasu volenej irackej vlády. Ako povedal, len demokraticky zvolená vláda môže schválit obrovské kontrakty potrebné na obnovu krajiny.

Vláda USA vo štvrtok odsúhlasila kontrakt na obnovu irackých elektrických a vodovodných sietí ako aj na dalšie infraštruktúrne projekty pre americkú súkromnú spolocnost Bechtel. Tento doteraz najväcší odsúhlasený kontrakt má zatial objem 34,6 milióna dolárov, môže sa však zvýšit až na 680 miliónov dolárov pri rozšírení zadania prác na obnovu letísk, prístavov, nemocníc a vládnych budov.

Pašaši tiež žiada zvolanie konferencie pod záštitou OSN, ktorá by urcila docasnú irackú vládu. Tá by podla neho mala byt nadriadená civilnej správe na cele s bývalým americkým generálom Jayom Garnerom. „Myslíme si, že OSN by dala vláde legitimitu a väcšiu akceptáciu vo svete i v Iraku,“ povedal.

80-rocného Pašašiho, ktorý z Iraku odišiel v roku 1969 krátko po tom, ako Saddám Husajn prevzal moc, považuje Washington za klúcovú postavu v novom Iraku. V súcasnosti žije v exile v Kuvajte.