Na dnešnej tlačovej besede riaditeľov všetkých 18 zdravotníckych lôžkových zariadení v Banskobystrickom kraji v Kováčovej to konštatoval riaditeľ krupinskej nemocnice Milan Kamenský. Riaditelia kritizovali uvedené predbežné rozpočty aj preto, že MZ SR často znížilo čiastky, ktoré nemocniciam prisľúbili zdravotné poisťovne. Na základe údajov z 61 nemocníc M. Kamenský odhaduje, že podhodnotenie výkonov predstavuje mesačne 140 mil. Sk. Pritom sa dá predpokladať, že po zrušení krízového režimu sa zvýši počet pacientov. Zdravotný stav najmä chronicky chorých bude zodpovedať dĺžke odkladu a liečba si vyžiada viac finančných prostriedkov ako zvyčajne. Prítomní zdôraznili, že by vedeli zorganizovať úsporný režim lepšie, s väčšou znalosťou konkrétnych podmienok ako ministerskí úradníci. Napríklad Zvolen ako dopravná križovatka potrebuje viac akútnych lôžok, čo však úradníci nerešpektujú. Podobne MZ SR nezohľadňuje fakt, že Národné rehabilitačné centrum (NRC) preberá pacientov priamo z ARO alebo traumatologických oddelení. Kým na ARO účtujú deň pobytu 23.000 Sk a na traumatológii 2 300 Sk, NRC rovnakú starostlivosť zabezpečuje za 920 Sk. Nemocnice už dávnejšie navrhovali, aby za energiu platili len výrobné náklady bez DPH. Žiadajú tiež oslobodenie od odvodov do sociálnych, zdravotných a zamestnanostných fondov. Rezervy priznávajú riaditelia v počte personálu pripadajúceho na lôžko. V Európskej únii sú to približne dvaja pracovníci, v SR traja až štyria. V EÚ pripadá na 1000 obyvateľov 6,5 lôžka, v SR 7,7. Výraznejšie zníženie počtu lôžok a obslužného personálu by však malo byť vecou parlamentu a aj legislatívnych úprav. Podľa riaditeľov nemocníc až 22 % finančných prostriedkov vydaných na zdravotníctvo smeruje do Bratislavy, čo nezodpovedá počtu zdravotníckych zariadení s celoštátnou pôsobnosťou. Rovnaké zákroky často robia v Košiciach, Banskej Bystrici či Martine. Je preto nevyhnutné prerozdeliť prostriedky rovnomerne na kraje podľa počtu obyvateľov.