Stanovisko Inštitútu zamestnanosti:
 
Podľa nedávno zverejneného prehľadu OECD má slovenský trh práce stále problémy s mobilitou pracovnej sily, dlhodobou nezamestnanosťou a vysokými regionálnymi rozdielmi. V súvislosti s nastupujúcou ekonomickou recesiou sa zároveň nedá v nasledujúcich rokoch očakávať zlepšenie týchto ukazovateľov trhu práce, preto si vyžadujú samostatné opatrenia.
 
Jedným z nástrojov, ktoré by mohli posilniť mobilitu pracovnej sily a tak prispieť k zníženiu nezamestnanosti je podľa OECD rozvoj nájomného bývania. „Bývanie v Slovenskej republike je prevažne v rukách súkromných vlastníkov a malý nájomný trh nefunguje príliš dobre, čo oslabuje regionálny pohyb pracovných síl. V záujme zlepšenia fungovania trhu bývania a zvýšenia neutrality kapitálového zdaňovania by bolo vhodné menej uprednostňovať vlastníctvo bytových jednotiek v rámci systému zdaňovania nehnuteľností. Okrem toho by sa podpora bývania mala stať efektívnejšou posilnením významu príspevkov na bývanie a lepším zacielením verejného nájomného bývania,“ konštatuje sa v správe OECD. Z pohľadu Inštitútu zamestnestnosti by zlepšeniu geografickej mobility trhu práce pomohlo aj zvýšenie a zjednodušenie príspevku na presťahovanie za prácou pre nezamestnaných. Tento nástroj aktívnej politiky trhu práce je jedným z najmenej využívaných. 
 
Ako ďalší problém v oblasti trhu pracovných síl je podľa OECD nízka mzdová flexibilita v regiónoch a sektoroch, ktorá by mala posilňovať schopnosť ekonomiky prispôsobiť sa cyklickým šokom a podporiť hladkú adaptáciu na zmeny v ekonomických štruktúrach. Správa ďalej konštatuje, že minimálna mzda je podľa medzinárodných noriem ešte stále nízka a veľká časť zamestnancov má zárobok nižší ako je priemerná mzda, avšak minimálna mzda sa v porovnaní s mediánom mzdy zvýšila. „Ďalší rast minimálnej mzdy by mal nastať len pokiaľ to nebude mať negatívny vplyv na možnosti zamestnanosti. Rozhodnutia týkajúce sa úrovne minimálnej mzdy by mali zohľadňovať názory komisie zloženej z nezávislých odborníkov podobne ako vo viacerých iných krajinách OECD,“ píše sa v správe. V spráce OECD publikovanej v roku 2007 bol aj zaujímavý návrh regionálnej minimálnej mzdy, ktorá by tento problém pomohla riešiť.
 
Takisto by sa podľa OECD v záujme posilnenia konkurencie vo voľných živnostiach mali podmienky na vstup zjednodušiť a pravidlá výkonu profesií by mali byť zliberalizované. Požadované štandardy profesionálnej kvalifikácie by však mali byť dodržané. „Okrem toho by vláda mala rozšíriť jednotné kontaktné miesta, ktoré existujú pre živnostníkov, aj na oblasť voľných živností. K dôležitému nárastu produktivity by malo tiež viesť širšie využitie informačných a komunikačných technológií. Odstránenie prekážok v rozširovaní „e-business-u“ a promptná implementácia služieb „e-government-u“ by takisto bola veľkým prínosom. Takéto postupy
by prostredníctvom zvýšenia kvality a efektívnosti investícií vynaložených vo verejných službách ovplyvnili aj ostatné sektory, uzatvára OECD. Z pohľadu Inštitútu zamestnanosti je počet živnostníkov na Slovensku relatívne nízky (zhruba na úrovni priemeru EÚ) a teda živnostíci môžu byť motorom rastu zamestnanosti.