Spolupráca v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) má pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj členských krajín a uľahčuje im kontakty s EÚ. Zhodli sa na tom premiéri členských krajín na svojom summite vo Varšave, ktorý sa konal 15. novembra. Ako vyplýva zo záverečnej deklarácie, problémy vo vzájomnom obchode naďalej existujú v agropotravinárskom sektore. Podľa poľského premiéra Jerzyho Buzeka existuje veľká nádej, že sa aj problematický agrárny obchod bude postupne liberalizovať. Pritom práve Poľsko v poslednom období najčastejšie zavádzalo opatrenia na ochranu domácej ekonomiky.

Ako dodal, riešením problémov by sa mala zaoberať podkomisia pre poľnohospodárske otázky. Mala by predovšetkým jednať o súčasnej vnútornej hladine ciel v porovnaní s clami štátov mimo združenia CEFTA, o otázkach exportných subvencií a systéme obchodných koncesií. Za dobré riešenie označil J. Buzek dvojstranné rozhovory o vzájomnom uvoľňovaní obchodu medzi členmi CEFTA.

Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána CEFTA v súčasnej podobe patrí do 20. storočia a bez reforiem nebude môcť ďalej fungovať. V rámci združenia už nie je vôľa ďalej liberalizovať obchod. Podľa Orbána však treba ďalej hľadať účinné formy spolupráce. Kritizoval skutočnosť, že pri niektorých komoditách chránia členovia CEFTA svoje trhy výraznejšie voči ďalším krajinám združenia, než voči EÚ. Za problém označil slabé úspechy v doterajšom urovnávaní sporov, na ktoré je potrebný účinnejší spôsob riešenia.

Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda zdôraznil veľký potenciál, ktorý má vzájomný obchod v rámci CEFTA. Slovensko sa snaží prinajmenej udržať dosiahnutú úroveň liberalizácie, ktorú by chcelo postupne zavŕšiť aj v citlivom agrosektore. „Ak sa chceme stať členmi EÚ, liberalizácia agrosektora nás neminie,“ vysvetlil Dzurinda.

CEFTA podporuje dokončenie inštitucionálnej reformy EÚ, ktorá by umožnila urýchliť proces rozširovania únie a prijatie nových členov už na konci roku 2002. Poľský premiér pripomenul ambíciu jeho krajiny ukončiť proces prispôsobovania legislatívy s ročným predstihom tak, aby sa mohla stať po ratifikačných procedúrach členom únie už od začiatku roku 2003. V. Orbán zdôraznil, že Maďarsko naďalej bude podľa dohôd Visegrádskej štvorky podporovať ďalšie krajiny pri vstupe do EÚ, nebude však čakať so vstupom na pomalšie štáty. „Neporovnávame našu prípravu s pripravenosťou iných,“ dodal Orbán na margo veľmi priaznivého hodnotenia maďarskej ekonomiky zo strany Európskej komisie.

Vzhľadom na rastúce množstvo obchodných konfliktov, opäť predovšetkým v agropotravinárskych komoditách, sa premiéri dohodli na riešení sporov prostredníctvom skupiny expertov, aby sa mohlo predchádzať zavádzaniu sporných ochranných opatrení. Výraznejšiu úlohu v rámci CEFTA by mala hrať aj spolupráca na poli spoločného postupu voči hospodárskej kriminalite. Krajiny sa dohodli aj na postupnom zavedení vzájomného uznávania certifikátov v záujme zníženia byrokratických prekážok pri vzájomnom obchode. Liberalizácia by sa mala týkať aj toku kapitálu. „Je najvyšší čas, aby sme začali u seba navzájom investovať,“ zdôraznil poľský premiér.

CEFTA je otvorená i pre ďalšie krajiny, dodal J. Buzek, hlavnou podmienkou je vstup do Svetovej obchodnej organizácie WTO a podpísanie asociačnej dohody s EÚ. Bulharský premiér Ivan Kostov podporil prijatie Chorvátska a tiež Macedónska. Bulharsko ako najmladší člen CEFTA zaznamenalo podľa neho veľké ťažkosti pri prispôsobovaní sa voľnému trhu, avšak pripomenul, že po vstupe do EÚ bude otvorenosť ekonomiky ešte vyššia.

Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode podpísali 21. decembra 1992 vtedajšie Československo, Maďarsko a Poľsko. V súčasnosti sú členskými krajinami aj Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko.