Zhruba 11 mld. Sk z príjmov za predaj SPP by malo smerovať do spotreby a rozvojových programov. NBS upozorňuje na menové riziká, ktoré z takéhoto použitia privatizačných príjmov vyplývajú.

Požiadavky NBS použiť zdroje z privatizácie na reformu sociálneho zabezpečenia a na splácanie zahraničnej dlhovej služby predstavuje jediné a v súčasnosti nevyhnutné riešenie na udržanie menovej stability a bude v konečnom dôsledku znamenať väčší prínos pre verejné financie a ekonomiku SR zo strednodobého hľadiska. Všetky ostatné výdavky by sa mali minimalizovať alebo dokonca odložiť.

NBS preto vláde odporúča:
· Deponovať cca 65 mld. Sk (určených na reformu sociálneho poistenia) na ročnom termínovanom korunovom vklade v NBS. Prostriedky na priebežné vyplácanie dôchodkov by boli pre daný rok deponované na špeciálnom bežnom účte. Úročenie týchto účtov by bolo rovnaké ako úročenie účtov štátu, t.j. pre bežný účet sterilizačná jednodňová sadzba NBS (v súčasnosti je na úrovni 6%) a pre jednoročný termínovaný vklad prislúchajúci BRIBID k danému dňu pre danú splatnosť (v súčasnosti na úrovni cca 7,5%).
· Kapitalizovať úroky z vkladov určených na reformu sociálneho zabezpečenia.
· Deponovať ostatné prostriedky na devízovom účte v NBS, a to tak, aby tieto termínované depozity boli splatné v období splácania zahraničného dlhu v roku 2003. Okrem prispôsobenia termínovanosti devízových účtov sa tieto budú viesť v tých menách, v akých bude splatný zahraničný dlh, aby sa predišlo vplyvu pohybu výmenných kurzov.

Z menového pohľadu splácanie zahraničného dlhu predstavuje najprijateľnejšie riešenie, pretože ako jediné zabezpečí stabilitu meny a celkového makroekonomického vývoja. Odporúčanie NBS je v súlade aj s názorom Medzinárodného menového fondu.

Vláda SR verejne deklarovala použitie prostriedkov z privatizácie na reformu sociálneho poistenia a na zníženie štátneho dlhu. Takýto postup je preto všeobecne očakávaný tak doma ako aj v zahraničí. Jeho zmena spolu s vysokým deficitom zahraničného obchodu by sa mohla prejaviť v turbulenciách na devízovom trhu, v zmene hodnotenia SR zo strany zahraničných investorov, medzinárodných inštitúcií a pod.

Národná banka Slovenska navrhuje deponovať cca 65 mld. Sk (určených na reformu sociálneho poistenia) na termínovanom korunovom vklade v NBS. Prostriedky na priebežné vyplácanie dôchodkov by boli pre daný rok deponované na špeciálnom bežnom účte. Úročenie týchto účtov by bolo rovnaké ako úročenie účtov štátu, t.j. pre bežný účet sterilizačná jednodňová sadzba NBS (v súčasnosti je na úrovni 6%) a pre jednoročný termínovaný vklad prislúchajúci BRIBID k danému dňu pre danú splatnosť (v súčasnosti na úrovni cca 7,5%). Termínovanosť úložiek sociálnej poisťovne, resp. ministerstva na jednej strane zabezpečí ich výhodnejšie úročenie a na strane druhej bude prispôsobená tak, aby sa prostriedky čerpali podľa potreby, ako si to bude vyžadovať reforma sociálneho poistenia.

Národná banka Slovenska zároveň odporúča kapitalizovať úroky z prostriedkov určených na reformu sociálneho zabezpečenia, t.j. tieto budú pripisované k vkladu a nebudú odčerpávané na bežné výdavky, pretože len tak bude dochádzať reálnemu zhodnocovaniu prostriedkov určených pre reformu sociálneho poistenia a k nezvyšovaniu fiskálneho deficitu.

Národná banka Slovenska ďalej odporúča deponovať ostatné prostriedky (v objeme cca 65 mld. Sk) na devízovom účte v NBS, a to tak, aby tieto termínované depozity boli splatné v období splácania zahraničného dlhu. Okrem prispôsobenia termínovanosti devízových účtov sa tieto budú viesť v tých menách, v akých bude splatný zahraničný dlh, aby sa predišlo vplyvu pohybu výmenných kurzov. V prípade splácanie zahraničnej dlhovej služby sa jedná predovšetkým o splátku vládnych dlhopisov v objeme 1 mld. DEM a 300 mil. USD v máji 2003.

Materiál Vplyv možného využitia príjmov z privatizácie SPP z hľadiska zabezpečovania stability meny a alternatívy ich deponovania v NBS, ktorý centrálna banka predložila na rokovanie vlády uverejňujú FINI v sekcii Analýzy a dokumenty.