Štát nie a nie sprivatizovať Poštovú banku. Privatizácia sa ťahá už takmer rok. Prečo sa štátu nedarí? Odpoveď na túto otázku sa zdá byť na prvý pohľad komplikovaná, ale je veľmi jednoduchá.

V Poštovej banke, a.s. Bratislava mali najprv najväčší vplyv štátne inštitúcie a štátom kontrolované podniky – Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR spolu so Slovenskou poštou a Slovenskými telekomunikáciami. Pred rokom 1998 sa uskutočnila skrytá privatizácia tejto banky. V roku 1996 sa zvýšilo základné imanie Poštovej banky o 300 mil. Sk, ale zvyšovania sa nezúčastnili niektoré štátne podniky a ani zahraniční akcionári. Novými akcionármi sa stali firmy Tectum, s.r.o. Banská Bystrica, a Trade Trans Rail, s.r.o. Košice, obe spoločnosti s podielom 14,98%. Podiel menší ako 15% nezakladal povinnosť žiadať o súhlas NBS v zmysle zákona o bankách. Akcionárom banky sa vtedy stal aj Kinex, a.s. Bytča s podielom 4%. Potom si majoritu v banke zachovali uvedené štátne podniky a ministerstvo spolu kontrolovali 57% akcií.

Koncom júla 1997 valné zhromaždenie rozhodlo o zvýšení kapitálu o ďalších 300 mil. Sk na 1209 mil. Sk. Scenár sa zopakoval. Preto majoritu v banke štát postupne stratil. Podiely spoločností Tectum, s.r.o. a Trans Rail, s.r.o. sa udržali tesne pod 15%, takže NBS nemusela akcionárom udeľovať povolenie. Zároveň sa zvýšil podiel Kinex, a.s. Bytča, na magických 14,99% a akcionárom sa stala neznáma spoločnosť Medi Farma, a.s. Banská Bystrica, s podielom 5,43%. Už začiatkom roku 1998 vznikla domnienka, že akcionári s podielmi tesne pod 15% patria do skupiny VSŽ. Priznal to viceprezident VSŽ Holding Jaroslav Bílik.

Koncom novembra 1999 sa vymenilo vedenie banky. Milana Lônčika vo funkcii prezidenta nahradil Jozef Švenk. Toho vymenil Ivan Benda. Posledným prezidentom je zatiaľ Libor Chrást. Signál o tom, že v banke nie je všetko v poriadku vyslala agentúra Thomson Bankwatch, ktorá v decembri 1999 znížila rating Poštovej banky (PB). Ratingová agentúra vyhlásila, že v banke tiež nie sú dostatočne kryté úvery vo výške 550 mil. Sk.

Po týchto informáciách bolo každému jasné, že banka je v strate a musí zvýšiť kapitál. Predchádzajúce personálne zmeny v banke iniciovali firmy, ktoré v dozornej rade zastupoval Miroslav Remeta zo skupiny Istrokapitál. Tá sa zúčastnila na zvyšovaní základného imania banky o 1 mld. Sk. Ministerka financií Brigita Schmögnerová vo februári 2000 vyhlásila, že nebude súhlasiť s tým, aby Istrokapitál zvýšil kapitál banky a upísal základné imanie. Posledné slovo o možnosti vstupu Istrokapitálu do Poštovej banky však mala v konečnom dôsledku centrálna banka. Podľa zákona o bankách má totiž Národná banka Slovenska povinnosť takúto žiadosť iba prerokovať s MF. Podľa neoficiálnych informácií by mohol Istrokapitál v prípade súhlasu NBS pomerne rýchlo získať viac ako 30% akcií banky.

V apríli 2000 vypracovala pracovníčka Úseku bankového dohľadu Beáta Barániková informáciu pre guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska o vstupe spoločnosti Istrokapitál do Poštovej banky. Z Úseku bankového dohľadu neodporúčal vstup tejto skupiny do banky odbor dohliadok na diaľku, odbor bankových obchodov a odbor bankových a finančných produktov. Z informácie, ktorú kontroloval riaditeľ povoľovacieho oddelenia Vladimír Hromý a schváli ju vtedajší vrchný riaditeľ Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska Tibor Kašiak, vyplývalo že ´bankový dohľad nemôže vyhovieť žiadosti spoločnosti Istrokapitál o nadobudnutie 35,07% podielu v banke. Bolo to najmä preto, lebo „z hospodárskych výsledkov spoločnosti Istrokapitál, a.s. nie je zrejmé odkiaľ bude mať 424 mil. Sk.“ Bankový dohľad zistil, že Istrokapitál v účtovníctve nadhodnocuje pozemky. Ďalšou otázkou bola hodnota podielových cenných papierov. Nedala sa posúdiť, lebo audítor nemal ročné účtovné závierky firiem kontrolovaných Istrokapitálom. Úsek bankového dohľadu v informácií konštatuje, že ani Ministerstvo financií SR nesúhlasí so vstupom spoločnosti Istrokapitál do Poštovej banky, a.s. Bratislava. Úsek bankového dohľadu nechal problém vstupu spoločnosti Istrokapitál posúdiť aj iným odborom centrálnej banky. Podľa oddelenia dohliadok na diaĺku bol podnikateľský zámer investora bol nedostatočný, podľa odboru bankových finančných produktov podnikateľský zámer „nespĺňa z hľadiska reálnej ekonomickej pozície banky, ale najmä projektovania jej budúceho vývoja, požiadavky na udelenie súhlasu na vstup spoločnosti Istrokapitál do banky. Situácia sa zmenila a skupina vstúpila do banky.

V máji 2000 sa na valnom zhromaždení banky zmenili jej stanovy tak, že na podstatné zmeny je potrebný súhlas viac ako 67 % akcionárov. „Prvý podnet na takýto krok bol iniciovaný už v minulom roku zo strany štátu, podľa verzie Národnej banky Slovenska,“ vyhlásila hovorkyňa Poštovej banky Katarína Kádasiová.

Za oslabenie postavenia štátnych inštitúcií, ktoré nastali po zmene stanov hlasoval na valnom zhromaždení Peter Klučka. Vďaka nemu si štát majoritu v Poštovej banke si zatiaľ veľmi neužil. Zatiaľ len nalieva do banky finančné zdroje. Slovenská konsolidačná, ktorá kontroluje akcionársky podiel štátu vyhlásila tender na predaj banky 20. decembra 2001. V posledný augustový deň tohto roku o banku prejavovala záujem Tatra banka, ING Bank a Česká pojišťovna.