Rýchlosť v privatizácii je dôležitá. Aj preto, aby sa zabránilo korupcii. Čím dlhšie je majetok v rukách štátu, tým viac sa okolo neho motajú záujmové skupiny a riziko strát je pre štát vyššie.

V tom čase, keď sa robili privatizačné projekty v Čechách a na Slovensku, ľudia, ktorí mali obrovskú snahu „montovať“ sa do privatizácie, jednoducho nemali šancu.

„Najdôležitejší bol a zostane fakt, že privatizácia sa udiala rýchlo a transparentne. Ak to bolo naopak, boli s ňou problémy. Veľká privatizácia sa vydarila najmä vďaka vstupov strategických zahraničných investorov do českej a slovenskej ekonomiky. Menej úspešná bola takzvaná česká cesta privatizácie, ktorou išla Klausova vláda. Bola to privatizácia na dlh, spôsobila ťažké problémy bankám,“ hodnotí dnes situáciu Tomáš Ježek.

Bez kapitálu ide všetko ťažko

V Československu nebol kapitál, za ktorý by sa dalo privatizovať. Preto sa hľadal spôsob, ako tento smutný fakt obísť. Existovalo niekoľko riešení, ako napríklad rozdať majetok za kupóny, predať na úver alebo ich previesť na obce. Úvery obrovsky zaťažovali banky. Mnohé z nich sa v tom čase poskytovali iba vďaka známostiam a nemali také parametre, aké by mali mať. Ak sa obzrieme späť, najlepším riešením bol predsa len predaj zahraničným investorom. Tí, ktorí prišli začiatkom deväťdesiatych rokov do Českej republiky, tu fungujú dodnes a tvoria chrbtovú kosť českého priemyslu.

Tomáš Ježek je jedným z autorov myšlienky kupónovej metódy privatizácie. „Kupónová privatizácia v užšom zmysle slova bola bezchybným procesom výmeny investičných kupónov za akcie. To, čo sa stalo potom, prinieslo so sebou rôzne neplechy. Čo sa malo urobiť skôr? Jednoznačne založiť Komisiu pre cenné papiere. V Poľsku vznikla táto inštitúcia súbežne s odštartovaním burzy. Dozor nad kapitálovým trhom u nás chýbal. To bola tá najväčšia chyba. Podľa mňa to bol zámer určitých ľudí. Záujem mali na tom najmä takzvaní finanční žraloci,“ myslí si Tomáš ježek.

V súčasnosti sa český kapitálový trh správa normálne. Aj v oblasti koncentrácie a odchodu spoločností z verejného trhu. Ku koncentrácii dochádza preto, lebo na trh sa dostávalo veľké množstvo malých spoločností. Tieto spoločnosti skúpil malý počet akcionárov. Bohužiaľ, dlho nebol vyriešený ich odchod z verejného trhu. Od 1. januára 2001 má Komisia pre cenné papiere v Českej republike možnosť vymáhať uskutočnenie ponuky na prevzatie.

Tunely ako typické procesy obohacovania

„Typickým procesom pre obdobie koncentrácie bol proces, ktorému sa hovorí tunel. Manažéri investičného fondu mali spriatelenú firmu. Na ňu prepísali majetok, prípadne sa s ňou mohla dohodnúť zmluvná pokuta za nedodanie cenných papierov. Kvalitné akcie sa predávali za mimoriadne nízke ceny alebo brak sa kupoval za mimoriadne vysoké ceny,“ poznamenáva T. Ježek.

Na rozdiel od Slovenska sú v Českej republike ľudia vo väzení preto, že rozkrádali majetok akcionárov. Určitý podiel na odhaleniach orgánov činných v trestnom konaní má aj Komisia pre cenné papiere.

Komisia pre cenné papiere podávala podnety. Voči vyšetrovateľom jej pracovníci vystupovali ako experti. Vyšetrovacím orgánom dáva stanoviská alebo expertné posudky.

„Problém nie je s nezávislosťou súdov, ale najmä s odbornosťou sudcov. Sudcovia problematike finančného trhu donedávna nerozumeli, pretože ju nepoznali. Postupne jej začína rozumieť aj polícia a učí sa.

Kapitálový trh v Českej republike má za sebou najhoršie obdobie. V sektore kolektívneho investovania, teda v oblasti podielových fondov nedochádza a už určite nedôjde k nejakým nečestným praktikám,“ hovorí T. Ježek.

Nebankové subjekty – rýchly postoj

Česká Komisia pre cenné papiere zakročila proti nebankovým subjektom B.M.G. Invest CZ a AGW. Vďaka komisii tieto subjekty dosť rýchlo prestali zbierať peniaze od občanov. Komisia zbierala o firmách údaje. Potom o nich informovala políciu. Aj komisia raz zverejnila jeden omyl, keď sa do zoznamu firiem bez licencie dostala spoločnosť, ktorá licenciu mala.

Orgány štátneho dozoru sa na Slovensku nezaoberali subjektmi, ktoré bez licencie zhromažďovali finančné prostriedky. Prečo sa zaoberala nimi Komisia pre cenné papiere v ČR? „Zákon hovorí, že určité činnosti sú vyhradené len licencovaným spoločnostiam. Keď niekto podniká bez licencie, tak sme za to prinajmenej zodpovední. Nemôžeme to nechať tak a nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka,“ vraví Tomáš Ježek.

Verejná ponuka na úpis akcií

Ako sa pozerá T. Ježek na budúcnosť českého kapitálového trhu? „Ústrednou starosťou Komisie pre cenné papiere je to, aby začal fungovať primárny trh, teda aby spoločnosti začali vydávať akcie alebo dlhopisy.

V súčasnosti sa zaoberám tým, že pripravuje „kuchárku“ pre Initial Public Offering, teda verejnú ponuku na úpis akcií. Nebude to žiadna teória, ale bude to doslova návod, ako to urobiť.“

Komisia pripravila štúdiu, ktorá preverovala faktory brániace vydávaniu akcií. Podarilo sa jej eliminovať spomínané faktory brániace tomu, aby podniky verejne upisovali akcie. Dnes je už všetko v poriadku a nič nebráni upisovať akcie. Jednou z prekážok bolo napríklad to, že obchodné súdy a registrové súdy fungovali pomaly. Privatizácia obchodných registrov sa odložila a mal by ju prerokovať na jeseň tohto roka český parlament. V Českej republike prebrali do návrhu zákona aj „s chlpmi“ francúzsky model, kde obchodné registre fungujú podobne ako notári.

„Najväčším problémom je psychológia. Z primárnych emisií majú strach emitenti aj investori. Zdá sa však, že strach emitentov je väčší. Obavy majú najmä z nepriateľských prevzatí. Keď niekto chce prevziať spoločnosť, komisia musí schváliť postup a cenu. Je to regulované a kontrolované, vďaka čomu sa proces deje normálne. Psychológia strachu však stále pôsobí z „tretej vlny“ privatizácie,“ poznamenal v tejto súvislosti T. Ježek.

Čo si myslí o tvrdení, že deficitné financovanie je schopné rozhýbať ekonomiku?

Podľa neho je to nezmysel, ilúzie. Deficit ekonomiku nerozhýbe, len uberie úverové zdroje súkromnému sektoru. To je ďalší, rovnako dôležitý dôvod na to, aby rozpočet bol vyrovnaný. A keď nie vyrovnaný, tak prebytkový. Deficitiný zásadne nie.

„Vyrovnaný rozpočet je dôležitý nástroj makroekonomickej stability, že prorastový efekt deficitu nie je preukázateľný a striedmosť v rozpočtovej politike vytvára súkromnému sektoru väčší priestor na mobilizáciu kapitálu pri nižšej cene peňazí a napokon, že hodnotenie našej fiskálnej politiky ako zdravé má priaznivý efekt na ratingové ocenenie našej republiky a následne aj na náklady pri obstarávaní zdrojov zo zahraničia,“ tvrdí T. Ježek

Chcete kúpiť cenné papiere?

T. Ježek, kedysi bývalý člen prezídia Komisie pre cenné papiere ČR rozbieha novú inštitúciu. Spoločne s niekoľkými ďalšími osobami založil Asociáciu registrovaných investičných sprostredkovateľov (ARIZ) a stal sa podpredsedom jej predsedníctva.

Predsedníčkou je advokátka Zdenka Čížková, bývalá Ježkova podriadená z čias pôsobenia na bývalom ministerstve privatizácie, keď Čížková bola riaditeľkou odboru priemyslu. ARIZ združuje ľudí a firmy, ktoré ponúkajú sprostredkovanie nákupu či predaja najrôznejších cenných papierov. „Podľa novely zákona o cenných papieroch musia títo sprostredkovatelia do 12.7. získať osvedčenie od KCP. Kto nebude registrovaný, nebude môcť v odbore podnikať. KCP bude nápor niekoľkých tisícov žiadateľov o registráciu zvládať iba ťažko a rovnako ťažko bude neskôr túto masu regulovať. Asociácia ARIZ by mala v tomto pomôcť,“ vysvetľuje motív vzniku združenia T. Ježek. Cieľom asociácie je ponúkať členom možnosť ďalšieho vzdelávania, presadzovať etický kódex a v spolupráci s KCP sa časom spolupodieľať na prípravách zákonov týkajúcich sa kapitálového trhu. ARIZ má byť financovaná z príspevkov svojich členov.

Popularizácia liberalizmu ako vedľajšie zamestnanie

T. Ježek je popularizátorom liberálneho ekonomického myslenia a presadzuje anglosaský model financovania podnikov cez kapitálový trh. Vďaka T. Ježkovi uzreli svetlo sveta v Českej republike monografie F. A. Hayeka Cesta do otroctva Právo, zákonodarství a svoboda s podtitulom Nový výklad liberálních principu spravedlnosti. Pre dvoma rokmi sa vrátil ku koreňom liberálneho myslenia v zborníku štúdií Zásady liberálního řádu. Mnohé preklady z dielne T. Ježka vznikli v osemdesiatych rokoch minulého storočia v časoch hlbokého socializmu.

Spomínanými titulmi sa vôbec nekončí dlhý zoznam, štúdií, monografíí a populárnych článkov Tomáša Ježka. Posledou je populárno-vedecká monografia Peníze a trh, ktorá vyšla vo vydavateľstve Portál.

Znakom pravého liberalizmu je nedôverčivý postoj k vláde. „Tá má neodolateľnú tendenciu rozhodovať za občanov. Drtivú skúsenosť s vládou, ktorá si vzala do hlavy, že bude ľuďom plánovať životy, máme za sebou, „tvrdí T. Ježek

Odbory ohrozujú parlamentnú demokraciu

Systém dôchodkového zabezpečenia je v Českej republike postavený na priebežnom financovaní. Podľa T. Ježka sa dobre vyvíja systém dôchodkového pripoistenia so štátnym príspevkom. Správa dôchodkových fondov je vo veľkej väčšine v rukách zahraničných investorov. Trh celkovo narastá a pôsobia naň štátne stimuly. Hoci nie je v tomto systéme veľa ľudí, určite je to cesta, ktorá má v budúcnosti význam. Podľa T. Ježka odbory predstavujú ohrozenie parlamentnej demokracie. Vyhlásil to v televíznom programe Debata v roku 1994. Reagoval tým na výzvu českých odborov k štrajku, ktorým chcú protestovať proti pripravovanému zákonu o dôchodkovom poistení. Odbory žiadajú oddeliť dôchodkové poistenie od štátneho rozpočtu a odložiť rozhodnutie o zvýšení vekovej hranice pre odchod do dôchodku.

„V sektore kolektívneho investovania je dosť kapitálu, ale niet ho kam umiestniť. Preto sme späť pri IPO. Preto by sa mali české podniky naučiť vydávať akcie. V opačnom prípade podielové fondy investujú do akcií zahraničných podnikov. Pre hospodárstvo to však nie je dobré, keď sa úspory odlievajú do zahraničia,“ hovorí T. Ježek.

Tomáš Ježek

Vek: 64 rokov. Absolvent VŠE. V rokoch 1967-1968 bol na stáži v Európskej hospodárskej komisii OSN v Ženeve a na University of Geneva. Prežil 25 rokov na Akadémii vied (najprv Ekonomický ústav, potom Prognostický ústav). V r. 1990 bol poradcom federálneho ministra financií.

Je spoluautor projektu kupónovej privatizácie. Prezident Liberálneho inštitútu. V r. 1990 – 1992 bol ministerom pre správu národného majetku a jeho privatizáciu. V rokoch 1992-1994 predsedom FNM. V r. 1992 – 1996 bol poslancom parlamentu. Od r. 1996 do r. 1998 bol predsedom Burzovej komory Burzy cenných papierov Praha, 1998 – 2002 bol členom prezídia Komise pro cenné papíry.