Predstavitelia slovenskej vlády a trojkonzorcia – Gazprom, Ruhrgas a Gaz de France podpísali v pondelok 18. 3. v Bratislave kúpno-predajnú zmluvu, ktorou sa spečatil predaj 49-percentného balíka akcií Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) z portfólia Fondu národného majetku SR (FNM) medzinárodnému trojkonzorciu. Za slovenskú stranu zmluvu podpísali minister hospodárstva Ľubomír Harach, podpredseda Výkonného výboru (VV) FNM Peter Huňor a člen VV FNM Milan Svocák. Predaj minority v SPP za 2,7 mld. USD schválila slovenská vláda minulý týždeň vo štvrtok.

Celú sumu za kúpu minority v SPP zaplatia len dvaja z nových investorov – nemecký Ruhrgas a francúzsky Gaz de France. Ruský Gazprom podľa podpísaných transakčných dokumentov vlastní opciu na kúpu tretinového podielu v plynárňach v budúcnosti. Dôvodom takéhoto postupu nových investorov bol časový tlak pri tvorbe transakčných dokumentov. Gazprom, ktorý sa v súčasnosti v médiách spomína najmä v súvislosti s výraznými finančnými problémami, bude mať teda na vyrovnanie celej transakcie viac času. Aj napriek tomu sa však všetky spoločnosti v konzorciu považujú za rovnocenných partnerov, všetky strategické rozhodnutia budú prijímať vzájomným konsenzom. Zatiaľ nie je známe, ako si podelia štyri miesta v sedemčlennom predstavenstve. „Ešte sme sa nerozhodli, bude záležať od našej vzájomnej spolupráce, ktorú o chvíľu rozbehneme,“ povedal novinárom šéf Ruhrgasu Burckhard Bergmann. Opätovne tiež potvrdil, že prípadné ovládnutie Ruhrgasu nemeckým koncernom E.ON nebude mať na slovenskú transakciu žiadny vplyv.

Celá transakcia by sa mala uzatvoriť do dvoch až troch mesiacov, dokedy sa očakáva verdikt kompetentných orgánov v Európskej únii a na Slovensku. „Predpokladáme, že nie sme pre Európsku komisiu zložitý prípad, očakávame teda relatívne skoré rozhodnutie,“ povedal Bergmann. Rovnako bezproblémový by mal byť podľa vicepremiéra Ivana Mikloša súhlas slovenského Protimonopolného úradu, keďže ani jeden z investorov zatiaľ na Slovensku nepôsobil. Akcionárske práva investori získajú až po uzavretí celej transakcie. „Do ôsmich dní po podpise privatizačnej zmluvy zaplatia investori na osobitný účet 10 % kúpnej ceny, do troch dní po uzavretí celej transakcie zaplatia zvyšných 90 %,“ povedala na tlačovej besede po podpise zmluvy ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová.

Všetci traja partneri vo vytvorenom konzorciu považujú kúpu podielu v SPP za strategické rozhodnutie. Zhodujú sa tiež v jasných pozitívnych vplyvoch transakcie na ďalší vývoj SPP. Šéf spoločnosti Gazexport, dcéry ruského Gazpromu, Oleg Sienko, uviedol, že pre ruského producenta plynu je veľmi dôležité, aby dodávky plynu do západnej Európy zodpovedali uzatvoreným kontraktom s odberateľmi. Všetci investori sa zhodli na tom, že je v ich záujme, aby sa tranzit plynu z Ruska do západnej Európy realizoval cez Slovensko. V prípade, že na trhu vznikne priestor pre zvýšenie objemu tranzitu, budú všetci partneri podporovať participáciu SPP. „Prepravované množstvo však bude závisieť od potrieb európskeho trhu s plynom,“ povedal Sienko. „Spolu s vládou, ako majoritným akcionárom SPP, urobí naše konzorcium všetko pre to, aby SPP prosperoval,“ povedal prezident Gaz de France Pierre Gadonneix.

O akcie SPP malo pôvodne záujem až 38 subjektov

O 49-percentný balík akcií Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) prejavilo pôvodne záujem až 38 svetových energetických spoločností, pričom až 12 z nich malo pôvod v USA. Okrem známych spoločností, ktorých mená sa najčastejšie skloňovali v súvislosti so záujmom kúpiť slovenské plynárne, boli medzi nimi napríklad aj americký Duke Energy, taliansky Enel, Európska banka pre obnovu a rozvoj, ale aj americký energetický gigant Enron, ktorý sa v súčasnosti nachádza pod súdnou ochranou pred veriteľmi na základe konkurzného zákona. Vyplýva to z dokumentov k privatizácii SPP, ktoré v pondelok zverejnilo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR.

Informačné memorandum SPP si vyžiadalo 16 spoločností, z ktorých 10 vykonalo v podniku hĺbkový audit. V záverečnej fáze dominovalo sedem spoločností, a to E.ON, Gaz de France, Gazprom, Ruhrgas, SNAM, TotalFinaElf a Williams.

V konečnom termíne na podanie záväzných ponúk, ktorým bol 28. február tohto roku, dostala slovenská vláda dve obálky. V jednej z nich bola ponuka známeho trojkonzorcia – Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom na kúpu 49 % akcií SPP. V druhej predstaviteľom slovenskej vlády americký Williams oznamoval, že záväznú ponuku nakoniec nepredloží.

CSFB ocenil 49-percentný podiel v SPP na 1,83 až 2,35 mld. USD

Spoločnosť Credit Suisse First Boston (CSFB), ktorá je privatizačným poradcom vlády SR pri predaji minority v Slovenskom plynárenskom priemysle, a.s., (SPP) ocenila 49 % základného imania plynární na 1,83 mld. USD až 2,35 mld. USD. Viac ako 80-percentný podiel na tejto sume tvorí hodnota obchodnej časti zameranej na medzinárodný tranzit plynu. Kompletnú oceňovaciu správu prezentovala CSFB Komisii pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP v konečnom termíne podania záväzných ponúk, teda 28. februára.

Ocenenie SPP spoločnosťou CSFB vychádza podľa dokumentov z viacerých skutočností. Patrí medzi ne aj ohodnotenie časti plynární zameranej na rozvod plynu, ktoré odráža aj určité regulačné riziká. Hodnota tranzitnej časti vychádza podľa CSFB zo súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov SPP založených na dlhodobých zmluvách o tranzite plynu, pričom sa nepočíta so zvýšením efektívnosti fungovania podniku. Súčasťou ocenenia je aj 55,9-percentná majetková účasť plynární v spoločnosti Nafta Gbely, ktorá bola ohodnotená na 125 mil. USD až 150 mil. USD. Poradcom stanovená cena SPP však nezahŕňa predpokladané náklady súvisiace s odstraňovaním škôd na životnom prostredí spôsobené v minulosti a ani pasíva neprevádzkového charakteru.

Medzi kľúčové predpoklady a faktory, z ktorých vychádza ocenenie, patria súčasné zmluvy o medzinárodnom tranzite plynu ako aj to, že preprava a uskladňovanie plynu ostávajú pri medzinárodnom tranzite neregulované. V oblasti vnútroštátneho rozvodu a dodávky plynu ovplyvnil odhadovanú cenu hlavne regulačný režim s platnosťou od 31. decembra 2005.

Tretí pokus GDF o vstup do stredoeurópskeho plynárenstva úspešný

Tretí pokus Gaz de France (GDF) o vstup do stredoeurópskeho plynárenstva vyšiel. „Po tom, ako koncernu unikol český plynárensky koncern Transgas, po tom, ako sa firma v poslednom momente stiahla z privatizačnej súťaže v Litve, sa môže Gaz de France konečne pochváliť úspechom vo východnej Európe,“ komentoval výsledok privatizačného tendra na predaj 49 % akcií v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) francúzsky finančný denník La Tribune.

Podpisom dohody slovenská vláda v pondelok definitívne spečatila vstup konzorcia Gaz de France, Gazprom, Ruhrgas do SPP. Za takmer 3,1 mld. EUR získa trojkonzorcium v SPP minoritný podiel. Denník poznamenal, že hodnota transakcia prevyšujúca 3 mld. EUR je v súlade s očakávaniami slovenských vládnych orgánov. Aj keď sa na čiastke budú podieľať tri subjekty, francúzsky koncern priznáva, že vstup do SPP je jeho „najväčšou operáciu externého rastu v histórii firmy“.

Konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom obsadí v sedemčlennom predstavenstve SPP štyri miesta, avšak iba jedno v dvanásťčlennej dozornej rade spoločnosti. Strategické rozhodnutia budú vyžadovať 52-percentnú väčšinu, a teda nevyhnutný konsenzus so štátom – akcionárom. Strategickú pozíciu si však investori udržali vďaka klauzule zmluvy, ktorá poskytuje trojkonzorciu predkupné právo na získanie 3 % akcií SPP v prípade, ak sa vláda rozhodne svoj podiel ďalej privatizovať. Pri vzniku takejto situácie by GDF, Ruhrgas a Gazprom museli za každú akciu zaplatiť dvojnásobok ceny, za ktorú kupovali 49-percentný podiel. Aby si zabezpečili kontrolu nad SPP, museli by za týchto podmienok vynaložiť približne 379 mil. EUR.

SPP je pre svoju strategickú pozíciu medzi východom a západom európskeho kontinentu kľúčovou firmou pre európske plynárenské koncerny. „Strategická poloha zjavne neunikla ani koncernu RWE, ktorý sa v decembri minulého roka zmocnil českého Transgasu. Ak by sa tejto firme podarilo ovládnuť aj SPP, nemecký konkurent by tak kontroloval 25 % tranzitu medzi východom a západom Európy. Takýto darček mu GDF a jeho partneri nemohli dať,“ uzatvára La Tribune.

Podľa NEZES je efekt z predaja SPP krátkodobý

Podľa Nezávislého združenia ekonómov Slovenska (NEZES) sa efekt, ktorý vyplýva zo získania prostriedkov z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), vyčerpá v krátkom čase. Ako na tlačovej besede uviedol predseda NEZES Vladislav Bachár, v SR by sa mala súčasne s použitím prostriedkov z privatizácie uskutočniť aj reštrukturalizácia podnikovej sféry. Ako jeden z najpálčivejších problémov súčasnej slovenskej ekonomiky vníma tiež NEZES nedostatočnú proexportnú orientáciu štátu, ktorá by podľa Bachára mohla spôsobiť neúspech pri integrácii SR do Európskej únie (EÚ).

Typ ekonomiky SR, ktorú podpredseda NEZES Anton Bonko označil za otvorenú, je podľa neho závislá od dovozu. Ako povedal, existujúce výrobné kapacity nedokážu pokryť vývozné požiadavky a dodal, že to nevyriešia ani prostriedky z EÚ. Financie získané z privatizácie SPP podľa Bonka len odďaľujú riziko vzniku menovej a sociálnej krízy.

Ako pozitívne javy v hospodárskej politike súčasnej vlády vníma NEZES zrýchlenie tempa rastu hrubého domáceho produktu, reštrukturálizáciu bankového sektora a proces privatizácie, ako aj nadstav likvidity v bankovom sektore a jeho vplyv na zníženie úrokových sadzieb. „V rámci tejto ekonomickej politiky však stále existuje nedostatočná dostupnosť úverov,“ doplnil Bachár. Naopak, negatívnymi javmi v ekonomike sú podľa neho za posledné štyri roky prudko rastúca zadlženosť štátu, zvyšujúca sa nezamestnanosť, klesajúca exportná výkonnosť i rastúci vnútorný a zahraničný dlh. Na základe takto pomenovanej nerovnováhy v hospodárstve SR sa NEZES stotožňuje s obavami EÚ a Medzinárodného menového fondu, že na Slovensku môže dôjsť k menovej kríze.