Jedným z hlavných zdrojov stability a predvídateľnosti pre Slovenskú republiku bude členstvo v Európskej únii (EÚ). I keď z krátkodobého hľadiska môže priniesť ekonomické aj sociálne problémy najmä sociálne slabým skupinám obyvateľstva či nekonkurencieschopným podnikom, predstavuje neopakovateľnú príležitosť na rozvoj v stabilnom a kultivovanom prostredí.

Prístupový proces umožnil a samotné členstvo SR v EÚ umožní rýchlejšiu reštrukturalizáciu a modernizáciu ekonomiky. Výsledkom bude postupné zbližovanie ekonomickej výkonnosti SR s vyspelejšími členskými štátmi. „Doterajšie skúsenosti Grécka, Španielska, Portugalska a Írska ukazujú, že ekonomické dobiehanie je dlhodobý proces, ktorý sa výraznejšie prejavuje v dlhšom časovom horizonte,“ hovorí riaditeľ odboru ekonomiky a právnych vzťahov s EÚ MV SR Juraj Nociar. Na to, aby sa Slovensko stalo konkurencieschopnou ekonomikou, treba formovať premyslenú hospodársku politiku, zapojiť privátny sektor, profesionálne združenia a špecializované agentúry. Základným predpokladom je však dôsledná realizácia koncepčnej zahraničnej politiky.

Dve dimenzie

Slovenská zahraničná politika sa rozvíja v dvoch dimenziách. Prvá predstavuje spoluprácu SR na regionálnej i globálnej úrovni, s medzinárodnými ekonomickými zoskupeniami, ako sú EÚ, Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) a iné, a svetovými inštitúciami ako Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetová obchodná organizácia (WTO), Svetová banka, Medzinárodný menový fond (MMF), špecializované agentúry systému OSN, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR).

„Výrazom vyššieho kvalitatívneho pôsobenia SR na ich pôde by mala byť lepšia schopnosť aktívnejšie participovať na riešení výziev regionálneho i globálneho významu s posilnením expertnej kapacity SR, zvýšenie zastúpenia SR, humanitárnej a rozvojovej pomoci SR so schopnosťou využívať komparatívnu výhodu členstva na prenos skúseností i poznatkov medzinárodnej komunity do slovenského prostredia. Prehlbujúcou sa globalizáciou sa zvyšuje interakcia domácej aj vonkajšej ekonomickej politiky,“ dôvodí predstaviteľka Svetovej banky na Slovensku Ingrid Brocková.

Druhou dimenziou je proexportná a proinvestičná politika SR, teda formovanie základného legislatívneho a inštitucionálneho rámca na vytváranie príležitostí pre export a investície slovenských podnikateľských subjektov, ako aj rámca vhodného pre investície v SR.

Využiť šance

„V súčasnosti je zainteresovanosť štátneho sektora v proexportnej a proinvestičnej politike neprimerane vysoká. Jej tvorbu a realizáciu vládou SR by mal vhodne dopĺňať privátny sektor, profesijné združenia. Diplomacia by sa mala orientovať na poskytovanie informácií o základných ekonomických a legislatívnych podmienkach podnikania v jednotlivých teritóriách sveta, ako aj o podmienkach podnikania a cestovného ruchu v SR,“ myslí si

I. Brocková.

Vláda prijala opatrenia na zvýšenie prílevu zahraničných investícií a spustila ambiciózny privatizačný proces. Svoje operácie rozširujú významní zahraniční investori ako Volkswagen a U.S. Steel. „Členstvo v EÚ, ale i v NATO si bude vyžadovať ešte širšie prepojenie ekonomík, než bolo doteraz. SR bude musieť agresívnejšie bojovať o získavanie zahraničných investícií. Jedine tak sa stane vyspelou európskou ekonomikou,“ tvrdí generálny riaditeľ sekcie bilaterálnej spolupráce MZV SR Maroš Šefčovič. Členstvo v EÚ i v NATO dodá podľa neho značke Slovakia novú príťažlivosť.

„Nová kvalita postavenia SR sa určite prejaví aj vo vzťahu k Ruskej federácii, Japonsku, Číne, Kórei, Austrálii a takisto ku krajinám Juhovýchodnej Ázie, Blízkeho východu, Afriky a Latinskej Ameriky. Bude záležať jedine na slovenskej diplomacii,“ predpokladá

M. Šefčovič.

Riešenie nerovnováh

Vďaka radikálnemu preorientovaniu politiky po roku 1998 dokázala Slovenská republika vytvoriť inštitúcie trhovej ekonomiky a zásadne rozvinúť pôsobenie trhových síl. Hodnotiaca správa Európskej komisie v roku 2002 kon-štatovala, že Slovensko sa stalo krajinou s trhovou ekonomikou. Implementáciou viacerých štrukturálnych reforiem sa posilnil produkčný potenciál slovenskej ekonomiky, vďaka čomu sa hospodárstvo stalo odolnejším proti vonkajším šokom. Aj napriek tomu však treba ešte vyriešiť dve nerovnováhy – veľmi nízky ukazovateľ zamestnanosti a vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Tieto dva problémy poukazujú na potrebu pokračovať v uplatňovaní štrukturálnych reforiem najmä pracovného trhu a sociálneho systému a prijať makroekonomické opatrenia na redukciu deficitu rozpočtu.

Zároveň by sa mala monetárna politika orientovať na znižovanie inflácie, čo sa ľahšie dosiahne v prípade rozpočtovej konsolidácie. „Nezvládnutie problému rozpočtu ponechá slovenskú ekonomiku veľmi zraniteľnú v dvojakom zmysle – vo vzťahu k externému deficitu a vo vzťahu k zvládnutiu riadenia verejného dlhu,“ konštatuje

I. Brocková.

Na zredukovanie výdavkov, ktoré sú základom zníženia deficitu v strednodobom výhľade, je potrebný ambiciózny plán revízie systému zdravotnej starostlivosti, sociálnych dávok a pomoci, systému dôchodkového zabezpečenia. Podstatný progres treba dosiahnuť v oblasti motivácie pracovať a v prerušení väzieb medzi zamestnanosťou a zabezpečením sociálnej ochrany. Na povzbudenie tvorby pracovných miest je nevyhnutné zvýšiť flexibilitu miezd a zamestnanosti prostredníctvom zabezpečenia mobility pracovnej sily a čiastočne aj vybudovaním efektívnejšieho systému bývania. Zlepšenie situácie na trhu práce bude v dlhodobom časovom horizonte závisieť od zvýšenia produktivity, ktoré by sa malo zabezpečiť skvalitnením vzdelávacieho systému. „K vybudovaniu motivujúceho podnikateľského prostredia by mala prispieť predovšetkým legislatívna úprava bankrotov ako efektívny nástroj podnikovej reštrukturalizácie, ďalej privatizácia zostávajúcich štátnych podnikov a implementácia nového zákona o hospodárskej súťaži. Tento proces by malo sprevádzať ďalšie zdokonaľovanie bankového dohľadu s cieľom udržať zdravie zreštrukturalizovaného a sprivatizovaného bankového sektora,“ argumentuje prezident INEKO Eugen Jurzyca. Redukcia deficitu štátneho rozpočtu a implementácia štrukturálnych reforiem, najmä na trhu práce, sú kľúčové na udržanie expanzie s cieľom priblížiť sa k členským krajinám EÚ.

Štyri úlohy

Napriek úspechom v transformácii a napĺňaní integračných snáh z krátkodobého hľadiska zostávajú podľa

I. Brockovej otvorené štyri otázky.

Prvou je nedokončený proces reštrukturalizácie. Aj keď reštrukturalizácia a privatizácia bankového sektora mimoriadne pokročila, podnikový sektor reštrukturalizoval pomerne málo. V slovenskej ekonomike zatiaľ dominujú veľké nerekonštruované priemyselné a poľnohospodárske podniky, čo nemalou mierou prispieva k tvorbe regionálnych rozdielov. Moderné priemyselné podniky sa totiž viac koncentrujú na západnom Slovensku, kým zaostalý typ podnikov prevláda na východnom Slovensku. Druhou je finančná nerovnováha. Expandujúci vnútorný dopyt podmienený rastúcou spotrebou a investíciami viedol v roku 2001 k zvýšeniu deficitu bežného účtu platobnej bilancie (okolo 10 % HDP). Na rozdiel od minulosti sa externé deficity financovali prevažne z kapitálových tokov, ktoré nevytvárajú dlh. Aj napriek tomu je dôvodom vznikajúcej nerovnováhy fiškálna situácia, nie reštrikčné opatrenia.

Treťou otvorenou otázkou je nesprávna alokácia verejných zdrojov. „Ak by trend spotreby viac podporoval hospodársky rast a európsku integráciu, neexistovalo by toľko obáv. V skutočnosti však napríklad výstavba diaľnic ide nad ekonomické možnosti krajiny, výdavky na zdravotníctvo sú najvyššie medzi krajinami strednej a východnej Európy a vzdelávací systém je poznačený zvyšovaním výdavkov na základnom i strednom stupni pri súčasnom zvýšení počtu prijímaných študentov,“ konštatuje I. Brocková. Veľa sa musí vykonať v rozšírení tretieho stupňa vzdelávania, mnoho zmien treba urobiť aj v riadení výdavkov. Štvrtou dôležitou témou je nezamestnanosť. Transformácia hospodárstva sa ešte náležite neodrazila na znížení zamestnanosti. Miera nezamestnanosti s približne 17,8 % patrí medzi najvyššie v krajinách OECD. Ukazovateľ zamestnanosti poklesol na 50 % , čo je výrazne pod priemerom EÚ – 61 % a OECD – 65 %.

Ekonomika znalostného typu

Zahraničné investície do SR v roku 2002 predstavovali 250 mld. Sk, čo je najviac v histórii. Slovenská agentúra na podporu zahraničných investícií a obchodu (SARIO) pracuje v súčasnosti na 50 projektoch, najmä v oblasti automobilového, chemického, elektrotechnického, strojárskeho a sklárskeho priemyslu. „Pre SR sú mimoriadne dôležité investície vo výrobách s vysokou pridanou hodnotou. Ide o elektrotechnický priemysel, jemnú chémiu, drevospracujúci priemysel a diverzifikáciu strojárstva,“ vysvetľuje prognostik Pavol Kárász.

Integrácia do EÚ je do veľkej miery pohyblivým cieľom, pretože paralelne s prístupovým procesom sa uskutočňuje reforma hospodárstva členských krajín EÚ na konkurencieschopné ekonomiky s flexibilným pracovným trhom a s novou štrukturálnou skladbou. Vývoj v členských a kandidátskych krajinách by mal podľa záverov lisabonského samitu EÚ smerovať k vybudovaniu ekonomiky tzv. znalostného typu, ktorá by potvrdila silu európskeho hospodárstva v globálnom meradle.

Druhú, nemenej dôležitú rozvojovú agendu SR tvorí dokončenie transformačného procesu. Ide o zavŕšenie potrebných systémových reforiem a implementáciu politík i novátorských prístupov jednotlivých odborných rezortov. Kritická situácia je najmä v oblastiach, ktoré nepokrýva acquis, ako je reforma sociálneho systému, vzdelávania, zdravotníckej starostlivosti, zabezpečenia ochrany sociálne slabých skupín obyvateľstva, národnostných menšín a pod. V tejto súvislosti vystupuje do popredia potreba angažovať sa aj v iných inštitúciách ako Svetová banka, Medzinárodný menový fond, EBOR, Európska investičná banka, špecializované agentúry OSN.

Tretiu dilemu SR, najmä z hľadiska vhodného načasovania inštitucionálneho a finančného zabezpečenia, predstavuje budovanie kapacity rozvojovej pomoci. Po vstupe do organizácií a zoskupení ako EÚ či OECD sa bude v dlhodobejšom časovom horizonte očakávať od SR aktívna účasť, preto je potrebné sa touto otázkou začať strategicky zaoberať a začať budovať príslušné kapacity či už z vlastných zdrojov, alebo s využitím zdrojov a skúseností západných štátov, respektíve tých medzinárodných organizácií, ktoré môžu v tomto procese zohrať aktívnu úlohu.