V prvý mesiac roka „vhupli“ úrady práce i nezamestnaní, ktorých majú v evidencii, do iných, tvrdších podmienok vzájomnej spolupráce. Tie stanovila novela zákona o zamestnanosti platná od januára 2003. Okrem iného zaväzuje nezamestnaných každé dva týždne príst osobne na príslušný úrad práce a aj takto preukazovat záujem nájst si prácu. Pre štát je to legálna možnost, ako prinútit tých, ktorí pracujú nacierno, aby prehodnotili svoje zotrvávanie v evidencii nezamestnaných.

„Cielom tejto zmeny je zabezpecit prehlad a kontrolu nad cinnostou nezamestnaných a svojím spôsobom eliminovat ciernu prácu. Cast z nich urcite nacierno pracuje, cast z nich pracuje aj v obciach – ak budeme zabezpecovat kontakt tam, ulahcí sa situácia. Niektorí však robia v Cechách alebo inde v zahranicí, a tí problémy mat budú. To sú tí, ktorým chceme ,,poškodit“. Samozrejme, financne sa to dotkne aj ludí v evidencii, ktorí nepodvádzajú a musia sa hlásit bez ohladu na to, že by zneužívali systém zákona o zamestnanosti. Vieme, že náklady na cestovné sú vysoké a robí im to problémy,“ vysvetlil rozlicné dôsledky novely riaditel Krajského úradu práce v Banskej Bystrici Róbert Kovác.

S novým spôsobom prihlasovania sa zacalo v januári. Už koncom minulého roka dostávali ludia v evidencii úradov práce informáciu o nových podmienkach. Ak sa totiž nebudú na úrade hlásit pravidelne, bude sa to považovat za neochotu spolupracovat a nastúpi zákonná sankcia: vyradenie z evidencie. Takže nebudú môct zneužívat sociálny systém, poberat dávky a nechat si štátom platit odvody do fondov. Predpokladá sa, že by to malo donútit velký pocet ludí, pracujúcich nacierno, odhlásit sa z evidencie nezamestnaných na vlastnú žiadost. Co znamená, že minimálne šest mesiacov sa do evidencie nezamestnaných nebudú môct vrátit. Štát odhaduje, že sa mu takto podarí ušetrit 5 až 6 miliárd korún.

Podla R. Kováca ustanovenia novely vítajú ako „precistenie“ evidencie. Z druhej strany sa však zhoršuje riadny chod a systém práce s nezamestnanými, pretože úrady práce nie sú na takúto frekvenciu vybavené personálne ani technicky. „Keby som mal porovnat personálne obsadenie vo vztahu k Ceskej republike, tak máme na podiel a pocet nezamestnaných iba 45 percent pracovníkov úradov práce v porovnaní s Ceskom. Ak by sme mali hovorit o krajinách EÚ, je to ešte horšie.“

Smutné prvenstvo

Podla rôzneho vývoja a miery nezamestnanosti v jednotlivých okresoch Banskobystrického kraja vplývajú nové okolnosti rozdielnym spôsobom na chod úradov práce. Rimavskosobotský okres je rozlohou najväcší v Banskobystrickom kraji a mierou nezamestnanosti najväcší na Slovensku. Nezamestnaných je tu tolko, že sa už prekrocila magická hranica 40-percentnej miery, presne je to 40,2 percenta.

„Aby sme vedeli pracovat s novelou, museli sme sa na to skutocne dobre pripravit. Tažko to zvládame personálne aj priestorovo, pretože pracujeme v troch vysunutých pracoviskách: Hnúšta, Gemerský Jablonec, Bátka. V priemere vybavíme okolo 500 nezamestnaných denne.To, že sa musia hlásit každých 14 dní, sme im vysvetlovali rôznym spôsobom už v decembri. Zvládame to iba tak, že sa nám darí predvolávat evidovaných nezamestnaných na konkrétny cas,“ vysvetluje Jana Marková, riaditelka Okresného úradu práce v Rimavskej Sobote.

Takýto spôsob predvolávania sa im v minulosti nedaril, teraz chodia klienti úradu naozaj disciplinovane, najmä priamo do Rimavskej Soboty. Naj-väcšie vysunuté pracovisko OÚP je v Bátke, kde je evidovaných zhruba 4 300 nezamestnaných. Práve odtial sprostredkovatelky práce dochádzajú do dvoch obcí, Štrkovca a Rimavskej Sece. Aj v Rimavskej Seci pozvali nezamestnaných postupne, prišli však všetci naraz. Pätsto ludí bolo velmi tažké zvládnut, vznikli prvé problémy, ktoré riešila polícia. „Ak sa budú nezamestnaní takto správat, nebudeme do obcí chodit. To znamená, že im vzniknú náklady na cestovanie, preto si myslím, že situácia sa postupne upokojí,“ doplnila J. Marková.

Problémom okresu, ako sa o tom už dlho hovorí, je až 65 percent dlhodobo nezamestnaných z celkového poctu, pricom iba polovica má základné vzdelanie. Velmi vysoký je podiel rómskeho obyvatelstva, tzv. žien a mužov v domácnosti, ktorí nikdy nikde nepracovali a ani teraz nemajú záujem sa zamestnat. Podporu v nezamestnanosti – priemerne 3 500 Sk – poberá len 1 100 z takmer 16-tisíc nezamestnaných. Práve tí majú aj najreálnejšiu šancu znovu sa zamestnat. Okres im však v mesiaci januári ponúkal len okolo 75 volných miest.

Masové prepúštanie

Detva, nevelký okres na strednom Slovensku, je výnimocná najmä velkým prepadom v zamestnanosti. Kým v roku 1997 to bol okres s mierou nezamestnanosti len 11 percent, teraz je to 27 percent. Zlom nastal masovým prepúštaním v strojárstve. Tým je Detva známa nielen na Slovensku. Na Okresný úrad práce v Detve prichádzajú ponuky na odbornú prácu strojárov, predovšetkým horizontkárov, najmä z iných miest a z Ceska.

Hovorí jeho riaditelka Eleonóra Ostrihonová: „Je velmi tažké motivovat ludí, aby prijali prácu s nižšou mzdou, než boli zvyknutí. Máme asi 1 300 poberatelov podpory v nezamestnanosti, ktorá je síce vyššia než celoslovenský priemer – 4 500 korún, ale ludia nechcú odíst z domu za prácou, neboli na to zvyknutí.“ Na tunajšom úrade práce vybavia denne okolo 120 ludí. Sprostredkovatelky práce za nimi necestujú – vzdialenosti z obcí do Detvy nie sú velké. Podla riaditelky detvianskeho OÚP im chcú poskytnút predovšetkým pomoc pri hladaní zamestnania, a to sa nedá mimo úradu.

V okrese nie je vela pracovných príležitostí, viac miest pre kvalifikovaných strojárov ponúkajú v iných regiónoch Slovenska. Práve tvrdšie opatrenia novelizovaného zákona o zamestnanosti by mohli podnietit Detvancov, aby za prácou vycestovali. To sa však zatial nedarí dosiahnut. Tí, co tak robia nacierno, by mohli z evidencie odíst. Práve v Detve zaznamenali kuriózny prípad, že v den, ked sa mal evidovaný nezamestnaný hlásit na tunajšom úrade práce, poslal žiadost o vyradenie z evidencie – z Talianska.

Problémy sú so získavaním potvrdení od zamestnávatelov, že pre nezamestnaného prácu nemajú. Vo všetkých okresoch Banskobystrického kraja sa vyskytli prípady, že za to niektoré firmy žiadajú rôzne vysoké poplatky – od 50 až do 500 Sk. V Detve si dokonca vynachádzavý „podnikatel“ zriadil živnost a venuju sa iba „predávaniu“ takýchto potvrdení…

Vyrovnaná bilancia

Do pôsobnosti Okresného úradu práce v Banskej Bystrici, ktorá je okresným i krajským centrom, síce patrí okolo 42 obcí, ale až dve tretiny všetkých nezamestnaných majú bydlisko priamo v meste. „Úrad im je dostupný, takže tu nenastal problém s cestovaním. Preto sme sa rozhodli, že nebudeme chodit do obcí ,“ uviedla Mária Kollárová, riaditelka Okresného úradu práce v Banskej Bystrici. Ani miera nezamestnanosti tu nie je vysoká – 11,2 percenta.

„Trochu nás prekvapil zaciatok roka. Ako vždy sme v januári cakali 900 až 1 000 obcanov do evidencie, ale bolo to len 710 ludí. Z evidencie sme vyradili 699, co je pocet v letných mesiacoch, ked sa rozbiehajú rôzne podnikatelské aktivity, zacínajú sa sezónne práce, mládež odchádza do zahranicia. To znamená, že oproti decembru zostala miera nezamestnosti v okrese rovnaká, co je velmi neobvyklé v porovnaní s ostatnými rokmi,“ doplnila M. Kollárová.

Na zaradenie do pracovného pomeru je k dispozícii zhruba 6-tisíc ludí, pricom mesacne môže OÚP sprostredkovat okolo 450 – 500 volných pracovných miest. V Rimavskej Sobote chýbajú pracovné príležitosti pre ludí bez kvalifikácie, v Banskej Bystrici takéto miesta tiež nie sú. Škála volných miest je velmi široká: od remesiel až po miesta, na ktoré je potrebné akademické vzdelanie. Podpora v nezamestnanosti je v okrese relatívne vysoká – až 5 100 korún.

Prvé výsledky

Pozitívny dosah novely sa už v januári prejavil najskôr v Banskobystrickom okrese, kde majú ludia relatívne viac možností zamestnat sa, ale aj pracovat nacierno alebo v zahranicí. „Zaznamenali sme prudký nárast žiadostí o vyradenie z evidencie na vlastnú žiadost. V minulosti to predstavovalo dve – tri percentá, za mesiac január až 12 percent,“ hovorí M. Kollárová. V Rimavskej Sobote je tento podiel zanedbatelný, pocet nezamestnaných sa v januári zvýšil o 700 ludí a znížil iba o 400. Aj v Detvianskom okrese je viac žiadostí nezamestnaných o vyradenie z evidencie. Podla R. Kováca sa ocakáva asi 10-percentný podiel tých, ktorí o to požiadajú sami.

Štatistické údaje, kolko ludí je u nás oficiálne nezamestnaných a popritom neoficiálne pracuje, neexistujú. Odhady hovoria o pocte od 60- do 180-tisíc. V Cesku legálne pracuje asi 65-tisíc Slovákov, reálne ich je ovela viac, najmä z východného Slovenska. Práve vzdialenosti a náklady na cestovanie, aby sa mohli bez problémov prihlásit v dvojtýždnových intervaloch na úrade práce, by mali spôsobit, že „nezamestnaných““ bude na Slovensku menej. Pracovníci okresných úradov práce sa zhodujú v tom, že takéto prísne opatrenie, ktoré doposial chýbalo, môže mat želatelný efekt.