Nedávne dva prípady BSE v Českej republike a jeden v Poľsku nevyvolávajú už vo verejnosti väčšiu odozvu. Je to aj vďaka veľmi prísnym opatreniam, ktoré prijala Európska únia a ostatný vyspelý svet (aj Slovensko) na zastavenie šírenia tejto zhubnej epidémie. Obyvatelia boli o nich podrobne informovaní. Opatrenia sa priebežne dopĺňajú podľa výsledkov vedeckých diskusií k tomuto problému. Jedným z posledných opatrení je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady poľnohospodárskych ministrov o vedľajších produktoch živočíšneho pôvodu (odpadov zo zvierat) z 23. septembra tohto roku. Cieľom tejto všeobecne záväznej a priamo aplikovateľnej právnej normy, regulujúcej jednu z najcitlivejších oblastí zabezpečovania zdravia a ochrany spotrebiteľa v ostatnej dekáde, je komplexnými opatreniami zabrániť prieniku infekčného prionu do potravinového reťazca ľudí a zvierat. Ďalším cieľom je systematická eliminácia všetkých zdrojov nákazy prostredníctvom povinného testovania, odhaľovania a ich odstraňovania z potravinového reťazca, a napokon „vyčistenie“ celého ekosystému od tejto pliagy.

Kde hľadať príčiny?

Odhaduje sa, že človek priamo konzumuje iba 68 percent z hmotnosti brojlera, 62 percent z ošípaných, 54 percent z hovädzieho dobytka a 52 percent z oviec alebo kôz. Preto zostávajú každoročne len v Európe desiatky miliónov ton častí tiel zo zdravých zvierat, neurčených na priamu spotrebu pre ľudí. Tento materiál sa potom spracúva na rôzne výrobky, používané na potraviny, krmivá pre zvieratá, kozmetiku, farmaceutický priemysel a iné technické použitie.

„Neexistuje žiadne riziko ich používania, pokiaľ sa dodržia predpísané opatrenia a postupy,“ tvrdí Pavel Filkorn, pracovník Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave. „Akýkoľvek materiál, ktorý je označený ako nevhodný alebo nebezpečný, napríklad práve pre BSE , aj potenciálne infikovaný, sa musí odstrániť, zničiť a striktne vylúčiť z potravinového reťazca ľudí a zvierat,“ zdôrazňuje.

Mäsovokostná múčka podľa neho nie je moderným vynálezom intenzívneho poľnohospodárstva. Rozdiel je iba ten, že v minulosti väčší podiel mäsa a zvyškov priamo konzumovali ľudia. V posledných desaťročiach vďaka vyšším príjmom a životnej úrovni aj zmenou stravovacích návykov konzumujeme viac svaloviny (stejkov) a menej zvyškov. Naopak, bežná mäsovokostná múčka bola zaradená do výživy zvierat pred vyše polstoročím.

Z epidemiologickej analýzy je jasné, že primárnou príčinou ochorenia na BSE bola konzumácia krmív kontaminovaných tkanivami infikovaných zvierat, ktoré obsahovali infekčný prion. Už však nie je také zrejmé, čo bolo počiatočným zdrojom BSE v krmivách. Bez ohľadu na prvý pôvod BSE hovädzieho dobytka je jasné, že epidémia sa udržiavala a šírila recykláciou infikovaných zvierat, a to od polovice 80. rokov až dodnes. Značné zmeny v spracovaní kafilerických surovín, predovšetkým uhynutých zvierat v kafilerických zariadeniach v 70. a 80. rokoch vo Veľkej Británii (zníženie nárokov na čas a teplotu ošetrovaného materiálu s cieľom znížiť náklady na ich výrobu), pravdepodobne mali za následok súčasný nepriaznivý stav.

Aby sa zastavilo šírenia epidémie aj kvôli prevencii jej zavlečenia vydali krajiny Európy, ale aj ostatného vyspelého sveta celú sériu ochranných opatrení, najmä:

– zákaz skrmovania bielkovín cicavcov prežúvavcom (hovädzí dobytok, ovce, kozy) od júla 1994,

– prísnejšie normy výroby na ošetrovanie bielkovín cicavcov (najmenej 133 stupňov C, 3 bary, 20 minút, najviac 50 mm častice spracovaných surovín) – od 1. 4. 1997,

– aktívne mapovanie a opatrenia na detekciu, kontrolu a zničenie BSE – od 1. 5. 1998,

– požiadavku odstraňovať (oddeľovať) najinfikovanejšie materiály označované ako špecificky rizikové materiály (ŠRM) z hovädzieho dobytka, oviec a kôz – od 1. 10. 2000 – z potravinového reťazca ľudí a zvierat, čo sa považuje za jedno z najdôležitejších ochranných opatrení proti šíreniu BSE,

– ďalej sa zakáže medzidruhová recyklácia (kanibalizmus) pre druhy zvierat, ktoré sú článkom potravinového reťazca.

Odstrániť následky

„Potraviny, krmivá a produkty prakticky nemôžu byť vyrobené zo ŠRM podozrivých na BSE alebo z porážaných zvierat nad 30 mesiacov veku, neurčených na rýchle BSE testy. Všetok potenciálne infikovaný materiál v týchto kategóriách je zničený, a tak je eliminovaný vstup do reťazca potravín a krmív. Slovenská republika uplatňuje tento prísny regulačný systém od minulého roku, keď sa prijalo niekoľko právnych opatrení a pokynov kompetentných orgánov štátu,“ zdôrazňuje riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Dušan Magic.

Hlavné rozdiely v porovnaní s minulosťou sú tie, že výroba krmív s nižšími zdravotnými normami, ktoré platili pre potraviny živočíšneho pôvodu (napr. zvieratá, ktoré uhynuli na farme a neboli vhodné na konzumáciu pre ľudí), mohli vstúpiť do potravinového reťazca zvierat. Teraz to bude v krajinách EÚ (ale aj vo väčšine asociovaných krajín) vylúčené.