Počas návštevy v Číne, Japonsku a v Južnej Kórei chce americký prezident získať v prvom rade ešte sústredenejšiu podporu jeho zápasu proti terorizmu, no v úzadí nebudú ani ekonomické a finančné otázky.

USA sa môžu najviac spoľahnúť na Japonsko a jeho charizmatického vodcu Džuničira Koizumiho, ktorý dáva jasne najavo svoje úmysly rozšíriť obrannú kapacitu krajiny, čoraz kontroverznejšou je však japonská politika „slabého jenu“ a razantné ekonomické reformy.

V tejto chvíli sa ale zdá, že návšteva na najvyššej úrovni v Tokiu sa síce zameria na stagnujúcu japonskú ekonomiku, čo však neznamená, že je možné vyriešiť jej „bolesti“.

Počet bankrotov dosiahol historické maximum od skončenia II. svetovej vojny.

Slabý jen síce zvýhodňuje japonský export, no poškodzuje bilanciu zahraničného obchodu Spojených štátov.

Kritici Koizumiho politiky sústavne konštatujú, že japonský premiér používa iba silné slová, no doteraz nepredložil agresívny plán na riešenie ekonomických problémov, ktoré trvajú už desať rokov.

Koizumi za „nepriateľa číslo 1“ považuje defláciu a stály pokles spotrebiteľských a veľkoobchodných cien.

Skeptici však tvrdia, že veľké slová o reformách sú vždy evidentné v čase významných návštev, ku ktorým Bushova cesta do Tokia nepochybne patrí, no vždy zostáva iba pri slovách.

Americkí výrobcovia tento stav, no najmä politiku slabého jenu ostro kritizujú.

V každom prípade by mal prezident Bush úplne jasne povedať, že USA nemôžu podporovať terajšiu japonskú hospodársku politiku, hovorí sa vo vyhlásení Rady pre obchodnú politiku výrobcov automobilov – ATPC.

Ekonomickí experti považujú defláciu za jeden z hlavných zdrojov terajšej vypätej situácie v japonskom hospodárstve, ktorej súčasťou je aj kríza v bankovom sektore. Vážne problémy deklarujú aj také silné bankové subjekty ako Mizuho, Chuo Mitsui, Sumimoto Mitsui a Mitsubishi Tokyo, ktoré museli odpísať zo svojho portfólia značnú časť zlých úverov a ďalších nedobytných pohľadávok.

Japonský jen klesá voči americkému doláru prakticky sústavne od septembra 2001 a momentálne sa obchoduje zhruba na úrovni 132 JPY/USD.

Zdá sa, že v otázke slabého jenu sú japonskí oficiálni predstavitelia akoby „hluchí“ a chcú hovoriť a počuť iba o problematike deflácie.

Niektorí označujú slabý jen za prínos, pretože japonské výrobky sú viac konkurencieschopné na zahraničných trhoch.

Za jednu z hlavných síl, ktorá zvyšuje hodnotu amerického dolára voči jenu je podľa JP Morgan nepriama podpora Spojených štátov slabému jenu v čase, kedy Japonsko má realizovať reformy.

Samotný Bush nie je celkom presvedčený aký tón má zvoliť pri prípadných zmenách v pozícii dolár – jen, dodáva JP Morgan.

Americký obchodný deficit sa v decembri 2001 zvýšil na 28,5 miliardy dolárov a časť tohto nárastu sa jednoznačne pripisuje práve neproporcionálnej bilancii v obchode s Japonskom.

Posilnením dolára voči jenu je japonský export v Spojených štátoch čoraz lacnejší, čo zvyšuje americký obchodný deficit.

Toto je hlavným problémom najmä v prípade výrobcov automobilov USA, ktorí žiadajú Busha, aby podnikol voči Japonsku tvrdšie kroky. ATPC označuje stratégiu zameranú na slabý jen iba za akúsi náhradu za rozhodnú akciu v záujme vnútornej reštrukturalizácie a reforiem.

Jen sa tak stáva „exportným mechanizmom, ktorý vedie k odkladu radikálnych reforiem“, zdôrazňuje Rada pre obchodnú politiku výrobcov automobilov.

Nikto nepopiera tradičný vplyv a silu výrobcov automobilov v USA, no slabý jen má aj druhú stránku – silný dolár, ktorý je produktom globálnej dôvery v americkú menu.