Priame zahraničné investície (PZI) na Slovensko sa vlani v medziročnom porovnaní znížili napriek pokračujúcej privatizácii o 40 % a dosiahli 57,342 mld. Sk. Ich podiel na hrubom domácom produkte (HDP) pritom klesol z 10,8 % v roku 2000 na minuloročných 5,9 %. V nominálnom vyjadrení však prestavovali druhý najvyšší objem v doterajšej histórii Slovenska. Najvyššie boli práve v roku 2000 aj vďaka predaju Slovenských telekomunikácií, keď predstavovali 93,872 mld. Sk.

Hybnou silou PZI na Slovensku bola vlani predovšetkým privatizácia finančného sektora. „Vďaka akvizícií Všeobecnej úverovej banky talianskou IntesaBci sa Taliansko stalo najvýznamnejším investorom podľa krajiny investora v roku 2001, nasledované Rakúskom vďaka kúpe Slovenskej sporiteľne,“ skonštatoval analytik Slavie Capital Pavol Ondriska. Ako dodal, investície na zelenej lúke sú však stále nedostatočné, čo je odrazom viacerých krokov z minulosti.

Situácia, keď väčšinu PZI tvoria privatizačné príjmy, sa podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu s výnimkou Maďarska výraznejšie neodlišuje od ďalších krajín regiónu. Napriek v súčasnosti porovnateľným zvýhodneniam pre zahraničných investorov však zostáva Slovensko v porovnaní napríklad s Českou republikou na nižšej úrovni. Podľa slov analytičky ČSOB Silvie Čechovičovej má totiž väčšiu váhu stabilita politického prostredia, vymáhateľnosť práva, kvalitné zákony, ako aj nízka miera byrokracie. Jedným zo spôsobov ako čo najviac zvyšovať prílev PZI neprivatizačného charakteru budú v budúcnosti podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého okrem už existujúcich daňových zvýhodnení aj kvalitné ľudské zdroje. Tie budú musieť osloviť investorov a predať miestne prostredie. „Samozrejmou nevyhnutnosťou je rozumná výstavba infraštruktúry,“ dodal.

V tomto roku analytici očakávajú rekordnú hodnotu PZ. Vrcholiaci proces privatizácie spôsobí podľa Pregu prílev PZI v blízkosti úrovne 4 mld. USD. „Týmto sa SR vo vyjadrení prílevu PZI na hlavu dostane na jedno z popredných miest v regióne strednej a východnej Európe,“ povedal. Celkové PZI spolu s investíciami neprivatizačného charakteru by podľa Pätoprstého mali dosiahnuť približne 17 % HDP. Ako zdôraznil Prega, z hľadiska momentálnej zahranično-ekonomickej stability spôsob prílevu PZI nie je rozhodujúci. „Samotný fakt rekordného prílevu PZI v tomto roku je z krátkodobého hľadiska postačujúcim faktorom na zachovanie menovej stability,“ povedal. Prílev privatizačných príjmov sa pritom uskutoční mimo devízového trhu a ich priamy vplyv tak bude značne utlmený. „Výrazný nárast devízových rezerv však aj napriek tomu posilní externú pozíciu Slovenska, čo výrazne znižuje krátkodobé riziká pre kurz domácej meny,“ uviedol Prega.

Kritickejší bude podľa analytikov rok 2003, kedy je naplánované ukončenie len jednej veľkej privatizácie – Slovenských elektrární. „Aj keď odhad ceny SE by bolo zatiaľ lotériou, prílev PZI by mal predstavovať maximálne 4 až 5 % HDP, kým schodok bežného účtu v lepšom prípade 6 % HDP,“ povedal Pätoprstý. Mierny prebytok celkovej platobnej bilancie z roku 2001 a značný plánovaný prebytok v roku 2002 by sa tak podľa neho mohol prehupnúť do mierneho deficitu v roku 2003 a udržať sa aj počas najbližších rokov.

Prílev a stav PZI na Slovensko v rokoch 1996 až 2001

Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v rokoch 1996 až 2001 v mil. Sk:

Rok	Podniková sféra	Banková sféra	Spolu
1996	8 931	2 403 *	11 334 *
1997	6 986	234 **	7 220 **
1998	17 248	1 334	18 582
1999	16 729	– 40	16 689
2000	97 454	2 107	93 872
2001	20 247	37 095	57 342

Stav priamych zahraničných investícií v SR k 31. decembru rokov 1996 až 2001 v mil. Sk:

Rok	Podniková sféra	Banková sféra	Spolu
1996	39 771	6 375 *	46 146 *
1997	46 499	11 608 **	58 107 **
1998	65 637	12 931	78 568
1999	83 061	12 977	=’text-align:center’>96 038
2000	160 999	15 153	176 152
2001	174 094	52 245	226 339

* Zmena metodiky – zaradenie CZK medzi konvertibilné meny
** Zmeny metodiky – zaradenie kapitálu aj v Sk (v roku 1996 len kapitál v zahraničnej mene)