BRATISLAVA 29. júna (SITA) – Dodržanie vládou Roberta Fica rozpočtovaného deficitu na tento rok na úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu je už podľa analytikov prakticky nereálne. Potvrdili to aj v pondelok zverejnené čísla novej prognózy daňových príjmov, podľa ktorých v tomto roku verejná správa vyberie na daniach a odvodoch o vyše 1 mld. eur menej, ako sa predpokladalo v rozpočte. Nová prognóza je podľa bankových analytikov realistická, čo však zároveň znamená, že nová vláda veľa možností na znižovanie deficitu v tomto roku mať nebude.

„Pre tento rok už zrejme veľa priestoru pre zníženie deficitu nová vláda nemá, s výnimkou kapitálových výdavkov v poslednej časti roka. Zníženie budúcoročného schodku tak bude závisieť od toho, nakoľko bude vláda schopná zefektívniť výdavky,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Konkrétne opatrenia na tento a budúci rok však formujúca sa vládna koalícia zatiaľ nepredstavila, a tak Slovenská sporiteľňa ponecháva v platnosti svoj odhad tohtoročného schodku na úrovni až 7,5 % hrubého domáceho produktu. Bol by tak dokonca vyšší, ako vlani, keď verejná správa vykázala schodok 6,8 % výkonu ekonomiky.

Riziká nižšieho plnenia daňových príjmov vyplývajú podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru z možného horšieho vývoja trhu práce, tie sú však už v prognóze zapracované. Najväčšie riziká zverejnenej daňovej prognózy, podľa ktorej by len daňové príjmy mali byť v tomto roku oproti pôvodným predpokladom zo septembra minulého roka nižšie až o vyše 800 mil. eur, však podľa Hagaru vyplývajú z krehkého oživovania globálneho ekonomického rastu. „Zatiaľ sa nedá spoliehať na to, že by ekonomický rast priniesol dodatočné príjmy do rozpočtu a ak sa aj novej vláde podarí priškrtiť výdavky už tento rok, nepredpokladám, že by deficit za tento rok skončil nižšie, než v rozmedzí 6 až 6,5 % hrubého domáceho produktu,“ dodal.

Naďalej však podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa platí, že prioritou hospodárskej politiky nie len v tomto, ale aj v nasledujúcich rokoch, postupné znižovanie deficitu verejných financií byť musí. „Tak, ako sa k tomu Slovensko zaviazalo Európskej komisii, ako to po zostavení pravicovej koalície očakávajú finančné trhy aj ratingové agentúry a tak, ako sa v predvolebných programoch, ale aj v tézach programového vyhlásenia zaviazali voličom strany formujúce novú koalíciu,“ konštatoval Vaňo. Pred novou vládou preto podľa neho nestojí voľba či znižovať deficit, ale len možnosť znižovať deficit mimoriadnymi a razantnými opatreniami „včas a menej bolestivo, alebo neskôr a potenciálne aj o to bolestivejšie.“

Podľa aktuálnej prognózy daňových príjmov získa verejná správa v tomto roku z daní o 832,6 mil. eur menej ako sa plánovalo v poslednej prognóze zo septembra minulého roka, ako aj v schválenom rozpočte. V budúcom roku rezort financií očakáva výpadok daňových príjmov na úrovni 1,016 mld. eur a pre rok 2012 vo výške 1,253 mld. eur. Po započítaní výpadku príjmov z odvodov by tak mali byť celkové príjmy verejnej správy v tomto roku nižšie až o 1,019 mld. eur, v budúcom roku o 1,360 mld. eur a v roku 2012 o 1,768 mld. eur.

Ministerstvo tak predpovedá nižší výber daní a odvodov napriek tomu, že v nedávnej makroprognóze navýšilo odhad ekonomického rastu. „Dôvodom je skutočnosť, že k rýchlejšiemu rastu prispievajú najmä oživenie exportu a investície vrátane zásob, ktoré sú od dane oslobodené, resp. nepodliehajú zdaneniu,“ uvádza Inštitút finančnej politiky s tým, že naopak, odhad ukazovateľov vývoja trhu práce a spotreby domácností, ktoré majú najväčší vplyv na výnos daní a odvodov, bol výrazne znížený.