Podnik sa najjednoduchšie privatizuje tak, že nemáte ani korunu. Stačí si založiť subjekt, ktorý narobí krik a vyhlási že je najlepší na zemeguli. Keď príde na platenie za privatizovaný podnik, z účtov privatizovaného podniku stačí vybrať peniaze v hotovosti a v hotovosti ich vložiť na účet Fondu národného majetku SR. Podobne vyzerala privatizácia Výskumného ústavu zváračského. Fond národného majetku SR podal žalobu o neplatnosti zmluvy o predaji majetku. Vyplýva to materiálu, ktorý prerokoval Výkonný výbor Fondu národného majetku SR.

Prečo? Pretože kontrola Fondu národného majetku SR našla porušenia ustanovení dohody o predaji Výskumného ústavu zváračského. Pripomeňme si ako začala privatizácia Výskumného ústavu zváračského. Výskumný ústav zváračský je záujmovým združením právnických osôb zapísaným v registri Krajského úradu v Bratislave. Založilo ho Združenie priemyselných zväzov SR, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenský živnostenský zväz, Slovenská technická univerzita Bratislava, Žilinská univerzita, Trenčianska univerzita a Technická univerzita Košice.

Nebol však jediným subjektom, ktorý sa zaujímal o kúpu Výskumného ústavu zváračského.

O podnik sa zaujímala aj Prvá zváračská, a.s. Bratislava, ktorú založil manažment so zamestnancami. Prvá zváračská ponúkala za Výskumný ústav zváračský 102 mil. Sk. Bolo to o 82 mil. SK viac ako ponúkal druhý záujemca, ktorý v privatizácii uspel.

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo, že základným kritériom privatizácie Výskumného ústavu zváračského (VÚZ) v Bratislave nie je výška ponúknutej ceny, ale celospoločenský a celohospodársky efekt predloženého projektu.

„Chceme, aby vo VÚZ okrem prebiehajúceho výskumu a vývoja vzniklo stredisko, akýsi inkubátor, na podporu vedeckovýskumných aktivít v ďalších odboroch. Mal by sa tu rozvinúť nielen priemyselný výskum, ale aj výskum v oblasti manažmentu, ekonomiky a kvality podnikateľského prostredia,“ vysvetľuje Štefan Lednár, tajomník Združenia priemyselných zväzov.

Výskumný ústav zváračský (VÚZ) kúpil Priemyselný inštitút za 20 mil. Sk. Kúpnu cenu mal splatiť na účet FNM SR do 30 dní od podpísania kúpnej zmluvy. Predaj 21.8. odsúhlasila vláda SR.

Priemyselný inštitút mal podľa zmluvy v priebehu piatich rokov do sprivatizovaného majetku investovať 100 mil. Sk. Po dobu desiatich rokov mal zachovať predmet činnosti ústavu, ktorým je základný a aplikovaný výskum a vývoj technológií zvárania a oblastí s nimi súvisiacimi. Okrem toho by mal do roku 2008 zvýšiť počet zamestnancov o ďalších 60. K 31.12.2001 v ústave pracovalo 327 zamestnancov.

Podľa trhového ohodnotenia mal VÚZ ku koncu roka 2001 substančnú hodnotu 723,3 mil. Sk a podnikateľskú hodnotu 88,2 mil. Sk. Tržby a výnosy VÚZ za rok 2001 dosiahli úroveň 250 mil. Sk a hospodársky výsledok predstavoval 81.000 Sk. VÚZ mal ako príspevková organizácia v roku 2001 spolu aktíva vo výške 419,4 mil. Sk. Na FNM prešiel majetok v hodnote 377,8 mil. Sk.

Prvá zváračská ktorá bola uchádzačom o kúpu majetku VÚZ, považovala skutočnosť, že ho vláda rozhodla predať zoskupeniu právnických osôb Priemyselný inštitút SR, za účelové obohacovanie sa kompetentných orgánov na úkor príspevkovej organizácie, akou je VÚZ. Ako uviedol predseda predstavenstva PZ Jozef Fodrek, spoločnosť v súvislosti s predajom VÚZ podala podnet na prešetrenie NKÚ. Taktiež zvažuje trestné oznámenie na obe ministerstvá a členov privatizačnej komisie.

Ako ďalej konštatoval J. Fodrek, Priemyselný inštitút podľa Občianskeho zákonníka nemá oprávnenie nadobúdať majetok, čím mali orgány zodpovedné za privatizáciu VÚZ úmyselne porušiť zákon. MH tiež malo podľa jeho slov vlani iniciovať vznik Priemyselného inštitútu pred rozhodnutím o privatizácii VÚZ, pričom minister Ľubomír Harach ho odporučil na kúpu majetku VÚZ ešte pred vznikom inštitútu.

Kameňom úrazu bol účet Výskumného ústavu zváračského, na ktorom má byť 50 mil. Sk. Podľa predstaviteľov PZ tak môže privatizátor uhradiť kúpnu cenu z týchto peňazí. Priemyselný inštitút sa bráni tým, že ju už má vinkulovanú v banke a ak budú na účte VÚZ peniaze, použije ich v prospech ústavu.

Štefan Lednár považoval tvrdenia Prvej zváračskej za neopodstatnené, nakoľko mal inštitút právo zúčastniť sa v súťaži. Pred privatizáciou prezentoval čestné prehlásenie predsedu predstavenstva PI Jozefa Uhríka, ktorý sa v ňom zaviazal, že PI je schopný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, nekonkretizoval však z akých zdrojov.

O tom aký bol národohospodársky záujem a ako sa naplnili obavy Prvej zváračskej ukázali udalosti, ktoré sa popisujú v Materiále Výkonného výboru Fondu národného majetku SR. Priemyselný inštitút neuhradil kúpu Výskumného ústavu zváračského peniazmi vinkulovanými na účte Československej obchodnej banky, ale úplne ináč.

Priemyselný inštitút uzavrel 5. 2. 2003 zmluvu so Slovenským živnostenským zväzom o pôžičke na 20 mil. Sk. Dňa 12. 2. 2003 boli vystavené výdavkový a príjmový bol na hotovostnú pôžičku 20 mil. Sk. Pôžička bola poskytnutá formou vkladu hotovosti do pokladne Slovenského živnostenského zväzu.

Kvôli dotácii pokladne a vytvoreniu depozitu 13. 2. 2003 sa uskutočnil výber 260 000 EUR z účtu vo VÚB a 5,9 mil. Sk z Tatra banky a 5 mil. Sk z účtu vo VÚB. Všetky tri účty boli pôvodnými účtami zrušeného Výskumného ústavu zváračského. Anton Buben ako splnomocnený zástupca Priemyselného inštitútu tieto peniaze vložil na účet FNM. Podľa zmluvy o privatizácii mal Priemyselný inštitút zaplatiť za Výskumný ústav zváračský peniazmi vinkulovanými v Československej obchodnej banky. Nestalo sa tak. Preto porušil zmluvu o privatizácii. Tu sa príbeh končí. Neodôvodnený presun finančných prostriedkov z podniku sa volá v slangu tunel.