V prvej vlne privatizácie sa použila metóda výmeny akcií privatizovaných podnikov za zvláštne platidlo, ktorými boli investičné body. Medzi obyvateľmi zostala známa ako kupónová privatizácia. Akcie podnikov mohli získať priamo, alebo sprostredkovane tým, že platidlo vložili do investičných privatizačných fondov. Na Slovensku sa jej zúčastnilo 2 579 327 obyvateľov, ktorí využili viac ako 160 investičných privatizačných fondov. Tie získali dve tretiny akcií. Koncom prvej polovice deväťdesiatych rokov sa koncentrovali balíky akcií nielen v podnikoch, ale aj v investičných fondoch. Koncentrácia sa udiala často tak, že manažéri fondov na ňu použili pôžičky. Tie neskôr splatili peniazmi, ktoré získali obchodmi s akciami, ktoré mali fondy. Previedli ich na spriaznené firmy kontrolované len manažmentom a nie všetkými akcioármi fondy. Tie ich so ziskom predali a splatili pôžičky.

Manažéri takmer všetkých investičných fondov sa chceli dostať spod dohľadu Ministerstva financií SR. Prvým spôsobom úniku bolo to, že fondy zanikli bez likvidácie tak, že sa zlúčili s bežnými akciovými spoločnosťami. Druhým spôsobom bolo to, že v stanovách zmenili predmet činnosti z kolektívneho investovania na bežnú obchodnú činnosť. Jedinou výnimkou bol investičný fond, ktorý založila Tatra Banka.

Pred niekoľkými dňami Najvyšší súd SR dal na papier rozhodnutie, ktorým potvrdil, že premena fondov na bežnú obchodnú spoločnosť je v rozpore so zákonom. Senát vedený Jurajom Semanom tvrdí, že „investičný fond ako osobitná akciová spoločnosť s výhradným predmetom činnosti v oblasti kolektívneho investovania, nemohol uznesením valného zhromaždenia ukončiť právnu účinnosť svojho štatútu a zbaviť sa tak záväzkov plnenia voči svojim akcionárom, ktoré prijal v štatútoch.“ Najvyšší Súd SR pripomína, že z rozsudkov dvoch slovenských súdov vyplýva nesprávny záver, podľa ktorého na zlúčenie investičného fondu s inou spoločnosťou netreba povolenie orgánu štátneho dozoru, ale pri zlúčení dvoch fondov je takéto povolenie potrebné. „Pritom je zrejmé, že v prípade zlúčenia investičného fondu s inou spoločnosťou ako investičným fondom, ide o neporovnateľne závažnejší zásah do tejto spoločnosti, ako je tomu pri zlúčení investičného fondu s iným fondom. Naviac sa ním marí a obchádza účel a zmysel zákona o investičných spoločnostiach a fondoch…“ Najvyšší súd SR podčiarkuje, že zlúčenie investičného fondu s inou spoločnosťou a prevod majetku zhromaždeného v investičnom fonde je v úplnom rozpore s zmyslom zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch. V rozsudku pripomína, že pri rozdelení, alebo spynutí investičných fondov môžu vzniknúť iba investičné fondy.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je zaujímavý len ako právny názor, ale aj tým čo všetko z neho môže vyplývať. Pre jeho uplatnenie je zaujímavá analógia s inými finančnými inštitúciami. Tak ako sa nemôže vedenie banky rozhodnúť, že nie je bankou a nemôže previesť vklady obyvateľov niekam inam, nemôže to urobiť ani vedenie komerčnej poisťovne s poistným, alebo správca doplnkovej dôchodkovej poisťovne s dávkami poistencov.

Názor Najvyššieho súdu SR je zaujímavý pre niekoľko ministerstiev. Ministerstvo financií SR by malo toto rozhodnutie zaujímať preto, lebo aj dnes je garantom prostredia, v ktorom funguje, alebo nefunguje slovenský finančný trh. Je zaujímavý aj pre Úrad pre finančný trh, ktorý dohliada na dodržiavanie noriem upravujúcich rámce fungovania niektorých segmentov finančného trhu. Platí to aj pre Národnú banku Slovenska, lebo peniaze neprávom prevedené z investičných fondov niekam inam, dnes pokojne pracujú ako kapitál v bankovom sektore. NBS najlepšie vie kde.

Názor je zaujímavý aj pre tie inštitúcia, ktoré sa zaberajú trestno-právnymi súvislosťami procesu transformácie fondov. Prinajmenej preto, lebo sa týkajú zodpovednosti štatutárnych orgánov právnických osôb, za porušovanie či neporušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku, porušovanie, či neporušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Na ťahu sú príslušné štátne inštitúcie. Buď uznajú, že akákoľvek inštitúcia môže voľne nakladať so zverenou licenciou na správu cudzích finančných aktív, čím prizná právo holohlavých lebiek a výpalníkov na finančnom trhu, alebo začnú robiť niečo preto, aby sa kapitalizmus vždy spájal s ochranou akéhokoľvek práva súvisiaceho so súkromným majetkom, nie však len s majetkom toho silnejšieho.