Príbeh vzostupu a pádu Mikuláša Cernáka, ktorého slovenská verejnost stále považuje za bossa podsvetia, bol možný len v case po zrútení komunistického zriadenia, ked sa menili spolocenské vztahy v štáte. Podmienky pripomínali Ameriku na zaciatku minulého storocia, kde platili pravidlá ulice a široké ramená. Preto je „kariéra“ M. Cernáka jedinecná. Nie tak jeho osobou, ako skôr možnostami, ktoré sa už pravdepodobne nezopakujú.

Dnes sa takéto podnikanie presunulo za „bzuciace“ pocítace a o miliónoch, aj tých ciernych, rozhodujú iní. Ulici tak zostáva, co jej odjakživa patrilo – obchod s drogami, bielym mäsom, dovoz a vývoz ukradnutého tovaru, najmä áut. Menej sa už zapája do obchodu s nehnutelnostami, pohladávkami ci štátnymi zákazkami. Nad tými postupne získavajú kontrolu skupiny, ktoré s nakrátko ostrihanými mladými mužmi nechcú mat nic spolocné. Rozdelovanie teritórií i splývanie niektorých skupín je postupné a bude trvat ešte niekolko rokov. Práve preto však boss z Horehronia zostane trpko preslávený.

Obchody v Prahe?

Aj pobyt v Cesku, kde ho 5. apríla zadržali, môže

M. Cernák spájat s podnikaním. Koncom februára tohto roka sa totiž stal spolocníkom obchodnej firmy PROTON – K+K so sídlom v Prahe, zaoberajúcej sa kúpou tovaru a jeho dalším predajom (pre po rusky hovoriacich zakladatelov spolocností s rucením obmedzeným oblúbený názov). V rovnakom case ako mladšia z ukrajinských spolocnícok firmy. Další má dokonca stále adresu na Ukrajine. Cudná zhoda náhod, kedže ceská polícia po zadržaní M. Cernáka zverejnila jeho kontakty na tzv. nové ruské podsvetie. Alebo ukrajinské? Aj jeho spolocník v case, ked ho zatkli, mal mat takúto národnost (je nápadne podobný kamarátovi z Brezna, ktorý sa mu dodnes stará v obci Bystrá pri penzióne Grand o tigre). M. Cernák svoje terajšie obchodné aktivity u ceských susedov nestacil pravdepodobne rozbehnút, kedže si viac casu posedel v zadržiavacej väzbe na Pankráci.

Sympatie k tejto krajine prišli M. Cernákovi vhod, ked s „podnikaním“ ešte len zacínal. Vo svojom dome v Brezne na Mazorníkove nebol práve v jedno skoré júnové ráno 1996, ked sem zavítali bratislavskí „kukláci“. Aj vtedy sa zdržiaval v Ceskej republike, obchodoval. V dome spala jeho manželka Iveta, ktorá zburcovala nedaleko bývajúceho „Mikiho“ brata. (V lete roku 1997 mal na svojom BMW smrtelnú dopravnú nehodu nedaleko Tálov, jeho honosný pomník z ciernej žuly pri ceste s cerstvými kvetmi si zvedavo obzerajú turisti smerujúci do tejto casti Nízkych Tatier.) Dôvodom akcie bolo podozrenie, že tam sú zbrane, ktoré sa predtým použili pri objednanej vražde prezidenta CEBO Holding Slovakia Antona Jašíka – mimochodom, dodnes nevyriešenej. Skupiny okolo tejto objednanej vraždy sa zviditelnili ešte o rok neskôr, pocas pôsobenia M. Cernáka a jeho spolocníka Miloša Kaštana, ovela drastickejšie – prestrelkou. Odohrala sa pri hoteli Lux v centre Banskej Bystrice. Výsledkom bol mrtvy zo západného Slovenska a tažko zranený Ukrajinec.

Vodic autobusu a mäsiar

Príbehy o tom, ako sa cistic topánok stal milionárom, platia skôr pri slovenských privatizéroch spätých s Meciarovou vládou. Práve popri nich sa mohol rozvíjat organizovaný zlocin do necakaných rozmerov. Ani M. Cernák rozhodne netrpí a nebude trpiet núdzou, zdalo sa však, že okrem penazí sa docká aj istého postavenia. A to nielen vo svete, kde sa cení, kto má kolko ludí „na ulici“. Pre vodica autobusu z Telgártu sa kariéra majitela fitnescentra v Brezne a civilnej bezpecnostnej služby Security 3M (Mikuláš, Miloš, Michal) v Banskej Bystrici zdala závratná. Už v roku 1996 bol takýmto podnikatelom. Spolu s Milošom Kaštanom, bývalým mäsiarom, sa spociatku zviditelnovali práve na Horehroní.

Po prvej domovej prehliadke u Cernáka i Kaštana sa rozhodli, vtedy ešte malí bossovia, skontaktovat s niektorými novinármi. A nie je pravda, že sa tak stalo až v novembri 1997 v súvislosti s kauzou Drukos, ako niektoré médiá s oblubou opakujú. Dôvodom medializácie bolo, že pri domovej prehliadke sa mal z domu M. Cernáka stratit kufrík s tromi miliónmi korún a so stotisíc nemeckými markami, dokonca aj s lístkami, ako tvrdil

M. Kaštan, na ktorých boli mená tých, od ktorých si peniaze požicali. Priznali, že v Cernákovom dome polícia zabavila pušky, ktoré „dotvárali interiér polovníckej izby“, a v skleníku pri dome M. Kaštana objavili policajti revolver, ktorý tam bol zakopaný, „aby ho deti doma nenašli“. A tiež, preco tieto zbrane polícia hladala. Iniciátorom zverejnenia bol majitel firmy s kanceláriami vedla breznianskeho fitnescentra, ktorým celá prehliadka pokracovala. Aj jeho firmu polícia – bezdôvodne – prehladala. Jednotka rýchleho nasadenia dokonca vyplašila slecnu opalujúcu sa v soláriu vo fitnescentre.

Banskobystrickí „páni“

Z pôvodných podnetov na konanie polície zišlo a celá kauza okolo pätmiliónového kufríka sa postupne rozplynula. Novinári nedostali ani spomínané podklady, zostali im len vizitky bossov na zlatom papieri. Napriek tomu, že sa kufrík nenašiel, nový bar Shark v centre Banskej Bystrice – v podzemí historickej budovy Národného domu a štátnej opery – 17. júna 1996 otvorili. Peniaze „z kufríka“ mali slúžit na jeho kompletnú rekonštrukciu.

Už vtedy disponovali Cernák a Kaštan takými kontaktmi, že otváraciu pásku nového baru prestrihával Igor Presperín, vtedajší banskobystrický primátor, neskôr podpredseda NR SR. Medzi 150 hostami bol aj ukrajinský velvyslanec. Jeho auto s diplomatickým oznacením parkovalo priamo pred vchodom. O rok neskôr velmi nepresvedcivo vysvetloval M. Kaštan, že pán velvyslanec bol v opere. V opere si však na to nepamätajú. V bare zas nevedeli nic o tom, ako 18. júna nadránom v nedalekom parcíku zbili vtedajšieho poslanca HZDS v NR SR Karola Konárika spolu s istým policajným dôstojníkom zo Zvolena. Vraj sa nie práve najvhodnejším spôsobom chceli dostat dovnútra.

Okrem Sharku získavali bossovia kontrolu i nad inými nocnými podnikmi. Tradicnými praktikami podsvetia – rozbili zariadenie a jeho zamestnancov zbili – ovládli bar Natali. Podla polície išlo o „nejakých mužov na autách s ŠPZ Dunajská Streda“ (odtial pochádzal pôvodný majitel). Odvtedy so skupinou v Natali neboli problémy, pridala sa k cernákovcom. Darilo sa aj bezpecnostnej službe, ktorá sa už nazývala len Security 3 alebo S 3. Samolepky s logom tejto služby sa coraz castejšie objavovali na vchodových dverách obchodov, reštaurácií, ba dokonca bánk. Na ,,Mikiho“ sa postupne napájali iné skupinky podsvetia z okolitých miest. Stále však neprekrocili pomyselnú ciaru podnikania.

Obchody s nehnutelnostami

M. Cernák a M. Kaštan boli v rokoch 1996 a 1997 urcite podnikatelmi na vrchole kariéry. Najmä vtedy, ked sa im podarilo odkúpit budovu Polnonákupu na Kuzmányho ulici, ktorú chceli ponúknut štátnej správe. Pôvodne mal budovu získat okresný úrad práce, ale cernákovci boli rýchlejší. Stala sa ich sídlom a je ním dodnes. Práve tu sa konala povestná tlacová beseda o kauze Drukos, na ktorej sa M. Cernák pýtal, ci novinári vidia pred sebou nejakého bossa, ved on je predsa podnikatel.

Asi pred tromi týždnami do podzemných garáží budovy, na ktorú si zobrali úver od Poštovej banky, smeroval nápadný mercedes s kežmarskou znackou a piatimi C namiesto císel. „Miki“ si po prepustení z väzby a po odpykaní polovice trestu (to je spor, na ktorom postavil súcasný minister spravodlivosti svoju stažnost) užíval života. Od 29. novembra minulého roka, ked opustil brány ilavskej väznice, si doprial lyžovacku vo Vysokých Tat-

rách (známy incident s premiérom Mikulášom Dzurindom), liecenie v Tatranských Matliaroch, dovolenku na Kanárskych ostrovoch (na podobnej bol aj v case, ked kulminovala kauza Drukos) a tiež bowling v Banskej Bystrici ci dobré jedlo v tatranských reštauráciách. Vždy v sprievode ochranky vybavenej najmodernejšou dorozumievacou technikou. Tak ako v case najväcšej slávy, ked sa v decembri 1997 stretol v apartmáne banskobystrického hotela Lux s vtedajším premiérom V. Meciarom alebo ešte vtedy generálnym riaditelom Markízy Pavlom Ruskom. S tým mali kontakty aj cez spolocného priatela, Ruskovho obchodného partnera. Velmi dobrou zákazkou bola pre nich výstavba budovy Okresného úradu v Krupine od vtedajšieho ministra vnútra Gustáva Krajciho. „Miki“ to potvrdil úcastou pri slávnostnom prestrihávaní pásky v októbri 1997. Pri podobnom odovzdávaní zrekonštruovaného Moysesovho námestia v Banskej Bystrici chýbal. Teraz už existujú podklady o tom, že tieto stavby, ktoré dodávala Cernákova stavebná firma Renox,

s. r. o., boli predražené. (Niekolko rokov sa napríklad tahal spor o dokoncení budovy v Krupine, ktorú napokon Renox, neskôr JLF, nedokoncil.)

Výnosné obchody mali títo „podnikatelia“ v Banskej Bystrici. Existujú priame prepojenia na firmy blízke M. Cernákovi, ktoré odkúpili administratívnu budovu na Skuteckého ulici, súcast areálu štátneho podniku Pozemné stavby. Aj tú cernákovci ponúkli – krajskému úradu, ale k transakcii už nedošlo. Odpredali aj dve budovy bývalých internátov patriacich spomínanému podniku. Mesto internáty odkúpilo, opravilo a ako sociálne byty ich rozdávalo predovšetkým zbohatlíkom, priatelom ci známym primátora M. Presperína a tiež niektorým sociálne odkázaným rodinám. Kauza s rozdelovaním sa síce prevalila, ale to, preco mesto kupovalo internáty, ked samo bolo veritelom štátneho podniku, zostalo bez povšimnutia. O väcšine transakcií vdaka vtedajšiemu vedeniu mestského investorského útvaru, ktoré išlo “ po ruke“ nielen primátorovi, neexistujú doklady. Zmluvy „ošetrovala“ známa právnická skupina. Bossovia si casto dávali stretnutia nedaleko jej kancelárií, v malej

reštaurácii Sedria oproti väznici.

Hracky aj lode

Vyšetrovatelia niektoré transakcie cernákovcov postupne preverovali, ale mnohé velmi zvláštnym tempom. Už v roku 1997 boli známe prípady legalizácie áut dovezených zo zahranicia a rôzne podfuky s clami. Autobazár, ku ktorému smerovali indície polície, funguje dodnes. A ešte aj te-

raz ho sporadicky navštevujú vysokí predstavitelia polície, pravdepodobne nie kvôli vyšetrovaniu… Majitel autobazáru sedel na lavici obžalovaných s M. Cernákom

a M. Kaštanom. Za dva mesiace po skoncení procesu mu niekto dva razy úmyselne založil požiar medzi ponúkanými ojazdenými autami.

Polícia trpela aj firmu Romeo,s. r. o., ktorá má v obchodnom registri presne 38 predmetov cinností – od výroby hraciek a bižutérie cez velkoobchod i maloobchod s lietadlami a lodami až po erotický masážny salón a maloobchod s erotickými pomôckami. Tento salón, v záhrade s klietkou s tigrami Sultánom a Elzou, bol prerobený z rodinného domu v tichej banskobystrickej casti Uhlisko. Dodnes je spolocníkom firmy Romeo tak M. Cernák, ako aj M. Kaštan, iba tigre sú v Bystrej. Konatelom je nenápadný Cernákov švagor, ktorý mu spravuje financné a obchodné záležitosti. Tie má „Miki“ rovnakým spôsobom ošetrené aj v breznianskej spolocnosti SARGON FIT STUDIO SHARK, s. r. o., ktorá prevádzkuje posilnovnu a solárium.

Dve spolocnosti, v ktorých bol v minulosti spolocníkom – Renox, teraz JLF a Security 3, dnes MARS – zase kontrolujú jeho dobrí známi. To sa dá z obchodného registra iba tažko vycítat, ale v B. Bystrici to v urcitých kruhoch každý vie. Aj to, že potom, co bol M. Cernák odsúdený za dvojnásobné vydieranie, sa skupiny sústredené okolo neho rozdrobili a prestali akceptovat. Nedarilo sa im preniknút do oblastí, kde podobných mladých mužov len neradi vidia. Chvílu sa o nástupníctvo v Banskej Bystrici snažil posledný s menom zacínajúcim na M – Michal (Security 3M). Na naozajstné podnikanie v štýle „Mikiho“ však nemal.

M. Cernák sa po svojom prepustení nechal pocut, že podnikat bude dalej, ale už s inými ludmi. Možno mal na mysli práve svoju „expanziu“ na ceský trh.

Zvrat na ceste hore

Najväcšou kauzou, ktorá otriasla „panovaním“

M. Cernáka a M. Kaštana, bola kauza Drukos. Zacala zverejnením majitela firmy Drukos Františka Mojžiša, že ho vydierajú ludia blízki cernákovcom. Rôzne obvinenia, vyjadrenia, hry, policajné preverovania donútili Cernáka a Kaštana najprv odpovedat verejnosti. Zvrátit podozrenie sa im školácky vedenou tlacovkou nepodarilo. Polícia už vtedy totiž disponovala dôkazmi potvrdzujúcimi podozrenia z vydierania v súvislosti s kúpou penziónu Majo v Bystrej, neskôr nazývaným Shark a teraz Grand.

Korunný svedok Marián Karcel, ktorému mal penzión patrit, svedcil v procese desatrocia – ako ho oznacovala bulvárna tlac – proti Cernákovi a Kaštanovi. Dokonca aj v prípade únosu a vraždy polského špekulanta Grzegorza Szymaneka, ktorý vraj skoncil svoj život nedaleko Pohorelej a strelit do hlavy ho mal dokonca sám M. Cernák. Na políciu prišiel „Miki“ v decembri 1997 s dalším z partie, Jánom Kánom. M. Kaštana zatkli o pol roka neskôr, na jar 1998, v Prahe. Spolu s M. Cernákom boli za dvojnásobné vydieranie odsúdení aj M. Kaštan a J. Kán. Teraz sú na slobode.

Nepodmienecný osemapolrocný trest v tretej nápravnovýchovnej skupine dostal „Miki“ za vydieranie v súvislosti s penziónom, ked vyplatil M. Karcelovi o dva milióny menej, než stálo v kúpno-predajnej zmluve. (M. Karcela neskôr zavraždil neznámy páchatel pred vlastným domom v Kyncelovej pri B. Bystrici. Výpoved na polícii proti bossovi bola vraj výmenou za Karcelove kšefty s naftou). Druhý bol prípad vydierania majitela panelárne v Považskej Bystrici V. Rybárika. Cernákovci sa prostredníctvom tunajšej skupiny mali dostat k panelárni za 29 miliónov korún, aj k Rybárikovmu mercedesu.

Luxusné autá boli tiež slabostou bossov. V prípade tých horehronských to platí rovnako. M. Cernák bol odsúdený i za neodvedenie cla za terénne auto Toyota, ale aj BMW v úprave Alpina, v tom case za 4,3 mil. Sk, pricom

poplatky štátu mali byt 1,23 milióna korún. Vyplatil ich ešte pocas procesu.

Továrnik?

Podla auta, na ktorom sa v posledných chvílach na slobode M. Cernák prehánal, sa špekuluje, že je spoluvlastníkom mraziarní v Kežmarku, ale aj Tatravagónky v Poprade. Ludia v Pohorelej sú presvedcení, že „Miki“ už kúpil podiely v tunajšom Strojsmalte, ktorý patril jeho známemu, nebohému Petrovi Novotnému, bývalému hospodárovi a funkcionárovi HZDS. P. Novotný sa ho zastal ako prvý proti F. Mojžišovi v kauze Drukos, až neskôr sa za neho postavil vtedajší banskobystrický primátor I. Presperín a vtedajší minister vnútra G. Krajci.

Ci si už M. Cernák odsedí celý zvyšok trestu alebo nie, isté je, že jeho milióny zatial „pracujú“. V case, ked bol považovaný za naozajstného šéfa podsvetia, mal velmi dobré možnosti, ako ich investovat. Denne si od neho chodili požiciavat peniaze rôzni ludia, nahovárali ho na obchody, ktoré sa vtedy rozbiehali. Išlo o lukratívne ponuky, ktoré súviseli s tým, kde sa slovenská spolocnost nachádzala pred piatimi-šiestimi rokmi. Tie sa už nezopakujú, tak ako príbeh o Mikulášovi, ktorý sa bude v podsvetí, a nielen v nom, coraz viac prikrášlovat.