Pre Slovensko sú dôležité medzinárodné skúsenosti, týkajúcich sa dôchodkovej reformy. Na konferencii Nadácie F. A. Hayeka o nich hovoril Hermann von Gersdorff (Lead Economist, Social Protection Unit, The World Bank).

Skúsenosti z definovania cielov reformy sú v rôznych krajinách velmi podobné. Každá krajina chce mat udržatelnú dôchodkovú reformu, ktorá by poskytovala primerané minimálne dôchodky. Reforma by mala byt transparentná a malo by byt pri nej je jasné, co do systému vložíte a co z neho dostanete. Pri reforme je tiež potrebné minimalizovat riziká, diverzifikovat zdroje financovania systému. Znamená to, že ciel je definovaný na logických základoch.

Je jasné, že nie všetky krajiny majú rovnaké dôchodkové systémy. Dôvodom je to, že hoci všetky krajiny ocakávajú od reformy to isté, problémy, s ktorými sa musia jednotlivé krajiny vyrovnávat, sú velmi rozdielne. Makroekonomická situácia je v rôznych krajinách rôzna. Niektoré krajiny majú ovela rýchlejší ekonomický rast, než iné. Fiskálna situácia mnohých krajín sa postupom casu výrazne mení.

Miera nezamestnanosti je dôležitým negatívnym faktorom, ktorý urcuje, co robit, ked krajina chce zreformovat dôchodkový systém.

Dalším negatívnym faktorom je velkost neformálneho systému. Je tažké zahrnút do dôchodkového systému tých, ktorí nie sú súcastou normálneho ekonomického systému a neplatia žiadne príspevky a ani žiadne dane.

Dalším negatívnym faktorom pre dôchodkovú reformu, a to sa špeciálne týka tranzitívnych ekonomík, je kapacita finacného trhu, najmä schopnost absorbovat financné prostriedky naakumulované v rámci nasporených dôchodkov. Tu existuje viacero klúcových faktorov. Jedným z nich je napríklad zdravie bankového sektora. Banky zohrávajú klúcovú úlohu v zreformovanom dôchodkovom systéme. Banky sa zúcastnujú na platobných transakciách prostredníctvom manažovania úctov, majú v rukách sprostredkovatelské nástroje. Dalším klúcovým faktorom je situácia na kapitálovom trhu, avšak tento problém sa dá riešit medzinárodnou diverzifikáciou (zhodnocovania dôchodkových úspor). Dalším problémom je úroven monetarizácie krajiny (peniaze mnohých malých krajín, ako je napríklad Slovensko, nie sú vo svete bežne užívané). Dôležitým, avšak nie posledným problémom, je fakt, že existuje mnoho rôznych typov legislatívnych prostredí, ako aj mnoho možností uskutocnovania dohladov. Dôležitá je tiež administratívna kapacita, ako aj tá cast diskusie, v ktorej sa hovorí o tom, kto by mal dohliadat na vyberanie penzijných príspevkov, vzhladom ku administratívnej kapacite.

Ak sa chceme poucit z dôchodkových reforiem v iných krajinách, musíme povedat, že dôchodková reforma nie je jednorazová záležitost ako napríklad menová reforma – zavedenie eura. Dôchodková reforma je dlhodobý proces. Preco je to tak? Tu treba brat do úvahy to, že hlavným cielom je zlepšenie nahrádzania príjmov a eliminácia chudoby ludí v dôchodkovom veku, to je celkom jasné. Aby sa dosiahol hlavný ciel, treba splnit množstvo sekundárnych cielov.

Jeden zo sekundárnych cielov je zabezpecenie fiskálnej udržatelnosti (stability). Musíte mat fiskálnu udržatelnost (stabilitu), inak nebudete schopní dosiahnut hlavný ciel. V rámci tohto sekundárneho ciela musíte vyriešit niekolko ciastkových problémov. Jedným z nich je krátkodobá fiskálna rovnováha. Nemôžete si dovolit stratit príliš vela penazí dokonca ani z krátkodobého hladiska, avšak krátkodobé hladisko nie je jediným dôležitým. V mnohých prípadoch boli dôležité ocakávania budúceho vývoja (projekcie) – to je ciastkový problém císlo dva. Musíte sa pozerat do budúcnosti a snažit sa zistit, ci systém bude v rovnováhe aj z dlhodobého hladiska. Tretím ciastkovým problémom je fakt, že ak chcete dosiahnut fiskálnu stabilitu, pre clenov dôchodkového systému musia existovat motivacné faktory, ktoré ich budú motivovat k tomu, aby platili svoje príspevky. Samozrejme, ludí môžete nútit, aby platili, ale nemôžete prinútit každého a natrvalo. Ak ludia odmietnu platit do systému príspevky, môže sa stat, že systém bude naštrbený. To znamená, že ludia by sami mali vidiet výhody dôchodkového systému.

Druhým sekundárnym cielom je redukcia ekonomických rozdielov rôznych existujúcich systémov a snaha vytvorit pozitívne ekonomické externality. Prvé sú trhy práce. Musíte sa snažit vytvorit situáciu, kedy budú trhy práce fungovat tak, že sa zníži nezamestnanost a zvýši sa pocet úcastníkov v systéme a zvýši sa tým pravdepodobnost, že dosiahnete základný ciel. Slovensko sa už zacalo zaoberat touto záležitostou, avšak musí zlepšovat situáciu na trhu práce, aj kvôli dôchodkovej reforme. Vysoké sadzby odvodov, vytvárajú problémy na trhu práce. Druhou castou tohto ciela by malo byt snaženie vytvorit vplyv na to, aby ludia ukladali viac prostriedkov vo forme kapitálových úspor. Ak krajina zacne mat viac úspor, je viac produktívna, je rýchlejší rast a má rozvinutejšie kapitálové úspory. V konecnom dôsledku sú všetky dôchodky sú vyplácané z HDP. Tretou castou druhého ciela je efekt financných trhov, pretože musite sa snažit kapitalizovat dôchodkové úspory na financných trhoch a snažit sa ich zhodnocovat co najviac.

Tretí sekundárny ciel je jednoznacnej jedným z najprotirecivejších. Týka sa obáv z nespravodlivej distribúcie. Dôchodkové reformy, s ktorými sa zaoberáme vo Svetovej banke, majú množstvo problémov s vyváženostou (equity problems).V rámci jednej generácie alebo medzi generáciami sa musíte vyhnút situácii, aby bohatí ludia profitovali z dôchodkového systému viac ako chudobní. Každý sa musí podriadit tomu istému systému pravidiel. Ked úradníci dosiahnu vyšší dôchodok ako farmári, je to problém. Ked poslanci dosiahnu vysokú úroven dôchodkov a robotníci ju nedosiahnu, je to problém. Tieto problémy musíte vyriešit, ak chcete, aby sa splnil základný ciel. Dalej je tu technický termín, ktorý sa nazýva backloading. Znamená to, že výška dôchodku nesmie byt vypocítavaná na základe toho, aký plat ste mali posledné mesiace alebo roky. Aby dôchodok bol skutocne primeraný, musí vyjadrovat celú výšku celoživotných príspevkov.

Dalším problémom je otázka vyváženosti postavenia mužov a žien (gender bias). Mnoho dôchodkových systémov má pravidlá, ktoré zvýhodnujú ženy, avšak tie isté systémy majú zároven dalšie pravidlá, ktoré ženy znevýhodnujú. To znamená, že najlepšie by bolo vytvorit taký systém, ktorý sa by sa vyhol týmto druhom problémov. Najlepšie je teda, ked je systém rodovo neutrálny, alebo je v nom velmi presne zadefinované, aké špeciálne výhody poskytuje. Tiež je tu problém vyváženosti medzi generáciami. Mnoho systémov (v strednej Európe) má urcité prvky, ktorými sa snaží kompenzovat tažké podmienky v ktorých museli žit dnešní dôchodcovia mnoho rokov po druhej svetovej vojne, avšak tento postup nicí budúcnost pre mladšie generácie. Mladšie generácie sú zatažené množstvom dlhov, cím vzniká riziko, že nebudú mat šancu poberat primeraný dôchodok.

Ked chcete mat dobrý dôchodkový systém, musíte dosiahnut štvrtý sekundárny ciel, ktorý predstavuje poistenie systému pred politickými rizikami. Ako zabránite tomu, že nejaká vláda bude slubovat výhody (dôchodky) ktoré sa dajú len velmi obtiažne splnit? Ked sa vláda vymení, bude to už problémom tej nasledujúcej. Takže sa musíte snažit zabezpecit urcitú nezávislost dôchodkového systému od politického systému. Toto vám tiež pomôže vyhnút sa množstvu reakcií, ktoré vzniknú ako odpoved na dlhodobé a krátkodobé rozpoctové podmienky. V mnohých prípadoch, ked vláda disponuje malou sumou volných penazí, casto okamžite naslubuje zlepšenie z dlhodobého hladiska. Avšak ide o sluby, ktoré nikto nemôže splnit a množstvo krajín má takú skúsenost, že akonáhle majú nejakú financnú rezervu, tieto prostriedky sú použité na mnoho iných cielov, ktoré sa nemajú nic spolocné s dôchodkami. Dôchodkové systémy musia vediet reagovat na zmeny. Svetová ekonomika sa stáva velmi dynamickou. Znamená to, že dôchodkový systém musí byt schopný reagovat na zmeny v ekonomike, a tiež musí byt schopný reagovat na demografické zmeny. Ak zajtra vynájdu liek proti rakovine, všetky dôchodkové systémy sa budú musiet zmenit. Je lepšie, ak sa zmeny budú môct diat automaticky (priebežne), než aby boli vynucované politickými rozhodnutiami vždy, ked sa nieco závažné udeje. Toto vedie v konecnom dôsledku k vytvoreniu reformnej stratégie, velmi prispôsobivej reformnej stratégii, v rámci ktorej vláda pokracuje vo svojich úlohách, avšak viac sa zameriava na podporu spotreby a na dôchodky. V mnohých krajinách , ktoré postupujú týmto spôsobom, zaviedli toto úzke prepojenie medzi príspevkami a výškou dôchodkov, a zároven oddelili problém, týkajúci sa riešenia chudoby dôchodcov, od problému, ako zachovat nahrádzanie príjmov na primeranej úrovni. Toto sú dva rozlicné problémy, a preto bol redukovaný redistribucný element v dôchodkovej reforme. A potom sa musíte snažit zlepšit dlhodobú fiskálnu udržatelnost a je tu tiež všeobecný trend predlžovania veku nástupu do dôchodku a vytvárania dobrých pravidiel indexovania. Dobrovolné dôchodkové schémy fungujú v mnohých krajinách, lebo ludia zacínajú chápat, že oni sami musia hrat aktívnu úlohu. Viacpilierový systém bol zavedený v mnohých krajinách, podobne, ako je tomu na Slovensku. Na základe týchto skutocností by si niekto mohol mysliet, že je jasné, ako by mala vyzerat dôchodková reforma na Slovensku.

Avšak nie všetky reformy sú rovnaké.