Prezident Rudolf Schuster po prvý raz v tomto volebnom období odmietol podpísať dva zákony a vrátil ich parlamentu na opätovné prerokovanie. Prvým z nich je novela zákona o sociálnej pomoci, vrátane novely zákona o životnom minime, druhým je novela zákona o verejnej službe. Zmeny v zákonoch schválili poslanci vládnej koalície v polovici novembra tohto roka v rámci tzv. balíka reštrikčných opatrení, súvisiaceho s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok.
Zákon o sociálnej pomoci
Jeho súčasťou je aj novela zákona o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok. Prezident viacerým ustanoveniam zákona vyčíta ich nesúlad s ústavou, konkrétne s jej čl. 39 ods. 2: „Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.“
Napríklad parlament schválil ustanovenie, podľa ktorého stanovil maximálnu výšku dávky sociálnej pomoci – v sume 10 500 korún mesačne – bez ohľadu na počet osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne. Podľa prezidenta však treba posudzovať zabezpečenie existenčného minima u každého občana individuálne. „Ustanovením maximálnej výšky dávky sociálnej pomoci sumou 10 500 Sk mesačne pri väčšom počte občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne (viacdetné rodiny), by nemal každý z týchto občanov príslušnú sumu na zabezpečenie svojich základných životných podmienok,“ uvádza v odôvodnení k vráteniu zákona o sociálnej pomoci prezident.
Prezident namieta aj ďalšie ustanovenia tohto zákona. Nesúhlasí so znížením sumy, ktorou sa má doplniť príjem občana v kalendárnom mesiaci dávkou sociálnej pomoci, pričom argumentuje neexistenciou „súbežných kompenzačných opatrení“ na riešenie následkov reštrikčných opatrení. Za závažné tiež považuje odstránenie úpravy dávky sociálnej pomoci v nadväznosti na valorizačný mechanizmus úpravy sumy životného minima – podľa zákona totiž môže výšku dávok sociálnej pomoci upravovať vláda, a to vždy iba k 1. júlu kalendárneho roka.
Zákon o verejnej službe
Prezident zákonu vyčíta, že v súvislosti so zdravotníckymi zamestnancami porušuje princíp právnej istoty, ktorý je súčasťou ústavného princípu právneho štátu. „Schválená novela zákona o verejnej službe neposkytuje žiadne garancie už legálne nadobudnutých práv,“ dôvodí hlava štátu. To sa týka najmä zamestnancov zdravotníckych zariadení, ale v menšej miere aj zamestnancov štátnych zdravotníckych zariadení. Prezident pritom argumentuje aj znením dôvodovej správy k návrhu zákona, podľa ktorej „sa navrhuje osobitný spôsob určovania tarifných platov, čím sa upustí od systému pevných stupníc platových taríf a umožní sa prechod na vhodnejší spôsob stanovenia ceny práce zdravotníckeho zamestnanca“.
V prípadoch oboch vrátených zákonov prezident naformuloval aj vlastné návrhy, ktorých schválením by sa podľa neho odstránili ich nedostatky. Ak by ich poslanci akceptovali, nedošlo by však k takému zníženiu výdavkov, s akým počíta návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Podľa ústavy zákon, ktorý bol schválený po opätovnom prerokovaní v parlamente, môže byť publikovaný aj bez podpisu prezidenta.
Z Ústavy SR
článok 102 ods. 1 písm. o)
Prezident
o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona.
článok 84
(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
článok 87
(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti
zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený.
(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej
republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.