Prezident Svetovej banky James Wolfensohn sa domnieva, že na našej planéte došlo k narušeniu rovnováhy. V rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt uvádza, že nemôže byť v poriadku skutočnosť, že 80 % obyvateľov Zeme (5 miliárd ľudí) má k dispozícii 20 % svetovej produkcie a 20 % bohatých obyvateľov (miliarda ľudí) disponuje 80 % hrubého svetového produktu.

V nasledujúcich 25 rokoch počet obyvateľov zemegule vzrastie o ďalšie dve miliardy. Najväčší prírastok sa ich zaznamená práve v chudobných štátoch.

Medzi chudobu a terorizmus nedáva Wolfensohn znamienko rovnosti automaticky. Poukazuje však na to, že teroristi idú do chudobných regiónov so zámerom využiť nespokojnosť jeho obyvateľov na presadzovanie svojich politických cieľov. „Preto som presvedčený,“ povedal bankár, „ak nebude zvládnutý problém chudoby, bude jestvovať živná pôda pre terorizmus.“

Ak sa neurobia účinné opatrenia, o štvrťstoročie „naše deti budú žiť vo svete so 7 miliardami ľudí, z ktorých polovica bude musieť vyžiť denne z menej ako dvoch USD (69,5 Sk). Počet emigrantov sa dramaticky zvýši. Európa bude o 25 rokov malá, stará a plná ľudí, ktorí sa v nej nenarodili. To sú fakty!“

Ohniskom problémov v nasledujúcom období bude čoraz viac Afrika. Wolfensohn upozornil na predpokladaný rast problémov v Kongu, Nigérii, Etiópii a Eritrei. Počet obyvateľov tohto kontinentu sa do roku 2030 zdvojnásobí. Nedostatok vody sa stane jedným z veľkých a ťaživých problémov. Aj Brazília je zaujímavá: Veľa záleží na tom, ako sa vydarí pokus jej prezidentovi Luizovi Ináciovi Lulovi da Silva s bojom proti hladu a chudobe. Čína a India sú ďalšími krajinami, ktoré sa dostanú do pozornosti Svetovej banky a iných medzinárodných organizácií, ktoré poskytujú finančnú a humanitárnu pomoc.

V súčasnosti dostáva rozvojový svet okolo 56 miliárd USD (1,96 bilióna Sk) pomoci ročne. Z nich je 30 miliárd USD úverov, zvyšok sa rozdeľuje na podporu vzdelávania, boja proti analfabetizmu, odpustenie dlhov, pomoc krízovým oblastiam a podobne. Pred 30 rokmi sa konštatovalo, že vyspelé krajiny by mali dávať na hospodársku pomoc tretiemu svetu 0,7 % svojho hrubého domáceho produktu. Keby to platilo aj teraz, potom by bolo preň k dispozícii ročne 170 miliárd USD.