Prezident Andrej Kiska vrátil poslancom Národnej rady SR novelu zákona o podpore cestovného ruchu na opätovné prerokovanie. Právna norma podľa neho neprimerane diskriminuje časť zamestnancov v nároku na získanie príspevku na rekreáciu. Schválené znenie zákona je podľa prezidenta SR v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR aj Súdneho dvora týkajúcou sa zákazu diskriminácie.

Prezident svojím vetom nepolemizuje so zavedením rekreačného poukazu a príspevku na rekreáciu zamestnancov. „Je právomocou vlády a parlamentu podporovať domáci cestovný ruch prostredníctvom takých nástrojov, ktoré považujú za vhodné či potrebné,“ zdôraznila hlava štátu. Schválený zákon však podľa prezidenta vytvoril tri rôzne skupiny zamestnancov z pohľadu nároku na príspevok na rekreáciu. A to v závislosti od toho či v podniku pracujú menej alebo viac ako dva roky, a či podnik zamestnáva menej alebo viac ako 50 ľudí. Podľa prezidenta časť zamestnancov má príspevok garantovaný, časť naň vôbec nemá nárok a časť ho môže získať na základe dobrovoľnej iniciatívy zamestnávateľa.

„Takáto nerovnosť medzi zamestnancami vo vzťahu k rovnakému nároku na príspevok na rekreáciu nezodpovedá žiadnej skutočnej potrebe, nemôže sa ňou dosiahnuť žiaden legitímny cieľ sociálnej politiky štátu a so zreteľom na účel tohto príspevku taká úprava nie je nevyhnutná,” zdôraznil Kiska. Odlíšenie zamestnancov len podľa priemerného počtu zamestnancov v podniku a trvania pracovného pomeru nemôže podľa neho zakladať objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie.

Parlament schválil novelu zákona o podpore cestovného ruchu koncom októbra. Na základe novely, z dielne SNS, mali zamestnávatelia poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu na Slovensku, ale len v prípade, ak majú viac ako 49 pracovníkov. Pre firmy a inštitúcie s menej ako 50 zamestnancami mal byť tento príspevok dobrovoľný. Pôvodne mali príspevok vyplácať všetci zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov, poslanci však schválili pozmeňujúci návrh predkladateľov.

Príspevok mal predstavovať ročne 55 % oprávnených nákladov na rekreáciu, maximálne 275 eur. Takú sumu zamestnávatelia mali uhradiť, ak zamestnanci vynaložia na rekreáciu päťsto eur a viac. Malo sa to týkať zamestnancov, ktorí nepretržite pracujú u zamestnávateľov aspoň 24 mesiacov a majú dohodnutý pracovný pomer na určený pracovný čas. Národniari pôvodne navrhovali dĺžku pracovného pomeru u zamestnávateľa v trvaní minimálne dvanásť mesiacov. Krátenie príspevku pre zamestnancov s kratším pracovným časom sa malo týkať len maximálnej sumy príspevku na rok (275 eur).

Opozícia, zamestnávatelia, podnikatelia a obchodné komory, ale čiastočne aj odborári kritizovali zavedenie príspevku na rekreáciu ako nesystémové opatrenie. Výhrady mali najmä k povinnému poskytovaniu príspevku, žiadali, aby to bolo dobrovoľné.