Toto rozhodnutie definitívne ukončilo niekoľkomesačné obdobie úvah a špekulácií o tom, kedy odíde tento holandský bankár a finančník z najvyššieho postu v rámci ECB, ktorý zastával od vzniku banky – teda od roku 1998. Na základe kompromisu ho má v druhej polovici osemročného mandátu nahradiť Jean-Claude Trichet, ktorého stále vyšetrujú v súvislosti so škandálom vo francúzskej banke Crédit Lyonnais. Trichet napriek tomu zostáva „preferovaným kandidátom“ na tento špičkový post v ECB.

Spomínaný kompromis bol nevyhnutný z dôvodu, že Nemecko a Francúzsko sa nevedeli dohodnúť na personálnom obsadení špičkovej európskej bankovej inštitúcie.

Dodajme, že Duisenberg splnil slovo.

Dávnejšie totiž zdôraznil, že neodstúpi pred zavedením spoločnej meny a že dôvodom odchodu z funkcie je predovšetkým jeho vek.

Ešte v máji 1998 uviedol, že nemieni vykonávať post prezidenta ECB celé funkčné obdobie.

Wim Duisenberg má za sebou úctyhodnú kariéru. V rokoch 1965-1969 pracoval v Medzinárodnom menovom fonde a v rokoch 1973-1977 bol holandským ministrom financií. Celých pätnásť rokov (1982-1997) bol guvernérom Holandskej centrálnej banky. Deviateho júla 2003 – odchodom z frankfurtskej centrály ECB sa jeho excelentná kariéra zavŕši.

Duisenberg sa najmä v súvislosti s menovou politikou a informovaním o zmenách základnej úrokovej sadzby často dostával do centra kritiky.

Analytici mu často vyčítali, že vysiela zavádzajúce signály smerom k trhu. Napríklad po 11. septembri 2001, teda po teroristických útokoch na Spojené štáty uviedol, že rýchle rozhodnutie o úrokových sadzbách by viedlo k panike, avšak už o niekoľko dní základná sadzba výrazne poklesla.

Do častej „paľby“ sa dostával aj z dôvodu, že na vývoj ekonomiky sa údajne nepozeral výhľadovo a nedokázal v predstihu znížiť základnú sadzbu tak, aby sa stimulovalo hospodárstvo v rámci eurozóny.

Duisenberg často argumentoval tým, že pred znížením sadzby sa musí znížiť inflácia, čím ospravedlňoval menej agresívne kroky ECB v porovnaní s Federal Reserve, respektíve s Bank of England.

Duisenberg bol spočiatku značne nepopulárny, no neskôr si získal značnú kredibilitu.

Načasovanie jeho odstúpenia zároveň dáva dostatok času Trichetovi, aby očistil svoje meno.

Po oznámení dátumu Duisenbergovho odchodu z funkcie prezidenta ECB zostali trhy pokojné.

Ide o dobrú správu pre euromenu, pretože sa zachová stabilita minimálne do polovice budúceho roka, uvádza sa v analýze BNP Paribas.

Výkonná rada ECB včera rokovala v Maastrichte a na základe jej rozhodnutia zostane základná sadzba nezmenená, teda na úrovni 3,25%.