Jeho systém, prirodzene, zadné dvierka nemá (teda s veľkou pravdepodobnosťou nie…). Používa šifrovací systém verejných kľúčov RSA (podľa svojich vynálezcov – Rivest, Shamir, a Adleman) z roku 1977. Spočiatku mal z pochopiteľných dôvodov veľké problémy, najmä zo strany Agentúry pre Národnú Bezpečnosť USA (National Security Agency), neskôr bol kritizovaný vynálezcami RSA za porušenie patentu, i ITARom (International Traffic in Arms Regulations – Medzinárodná regulácia obchodu so zbraňami), keďže takýto softvér bol (právom) považovaný za potenciálnu zbraň a teda nesmel byť vyvezený z územia USA bez licencie. Avšak všetkým týmto útokom sa Zimmermann šikovne vyhol, jednak tak, že pravdivo vyhlásil, že export svojho systému nepodporuje (len ho rozoslal niekoľkým svojim priateľom v USA), jednak tak, že povedal, že získanie licencie na RSA je na užívateľovi, nie na tvorcovi. PGP sa samozrejme šírilo po internete ďalej, napriek všetkým obmedzeniam, bolo to samozrejme nebezpečné, ale preto prišla organizácia PGPi (PGP International), ktorá sa snažila legálne zaviesť PGP do všetkých kútov sveta. Začali tým, že zdrojový kód PGP 5.0 na papieri poslali do Európy (plne legálne, zákaz na export sa vzťahoval len na elektronickú formu), tam to naskenovali späť do počítača a vytvorili z toho samotný program, úplne legálne, pretože žiaden „program“ nebol vyvezený. To bol prvý impulz na sprístupnenie PGP, kódovača a podpisovača dát, e-mailov a textov, širokej verejnosti. Viacero verzií bolo rovnako spracovaných, až kým americká vláda nezrušila zákazy na export kryptovacích softvérov v roku 1999. Dnes si môžete stiahnuť (www.pgpi.org, resp. www.pgp.com) medzinárodnú, i americkú bezplatnú verziu tohoto systému.

PGP (resp. systémy založené na rovnakom princípe) je i subjektom Zákona o elektronickom podpise, ktorého prijatie sa už toľko odkladá. PGP, ktoré ledva prežilo v drsnom, a neraz nečistom boji o bezplatné rozšírenie sa dnes (na Slovensku zajtra 🙂 stáva štandardom a právnou normou pre elektronický obchod a bezpečnosť.