Preradenie Slovenska Európskou komisiou medzi vysoko rizikové krajiny z pohľadu udržateľnosti verejných financií je podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR absolútne nevhodné. Konštatuje sa to v analýze inštitútu, ktorý s preradením k rizikovým krajinám spôsobom, akým to urobila komisia zásadne nesúhlasí. Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že komisia vo svojej správe o udržateľnosti verejných financií v krajinách únie brala do úvahy len očakávaný schodok verejných financií pre východiskový rok 2009 a nezohľadnila plán ďalšej fiškálnej

Inštitút nespochybňuje, že komisia do výpočtu zarátala relevantné údaje. Mechanizmus výpočtu, ktorý zohľadňuje len deficit očakávaný v krízovom roku 2009, môže však podľa analýzy krajiny ako je Slovensko, ktoré už v minulosti preukázali schopnosť podstatne znižovať deficity a zároveň riešiť problémy z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, poškodiť. „V čase krízy je pre takéto malé krajiny absolútne nevhodné, aby boli onálepkované na základe mechanického prepočtu, ktorý vychádza síce z relevantných údajov, ale vo svojej podstate nemôže za každých okolností vystihnúť podstatu udržateľnosti,“ konštatuje inštitút.

Tzv. Sustainability report Európskej komisie totiž vychádza z predpokladu, že krajina v dlhodobom horizonte hospodári rovnako ako vo východiskovom roku 2009, na ktorý sa v budúcnosti ešte „nabalia“ vplyvy starnutia obyvateľstva. „Inštitút finančnej politiky to považuje z dôvodu prehĺbenia deficitu v čase krízy za extrémny predpoklad, ktorý je zároveň vzhľadom na pravidlá Paktu stability a rastu absolútne nerealistický, obzvlášť pre malú otvorenú ekonomiku. Na základe takéhoto predpokladu nie je možné podľa nášho názoru hodnotiť dlhodobú udržateľnosť akejkoľvek krajiny ako rizikovú,“ konštatuje sa v analýze inštitútu.

Podľa inštitútu neboli v prípade Slovenska na rozdiel od iných troch krajín v štúdii Európskej komisie zohľadnené kvalitatívne faktory, ktoré výrazne zlepšujú pozíciu krajiny v rámci hodnotenia dlhodobej udržateľnosti. Ide napríklad o najnižší podiel daní a odvodov na hrubom domácom produkte v únii, čo podľa inštitútu v budúcnosti na rozdiel od iných krajín Slovensku necháva manévrovací priestor pre riešenie fiškálnych problémov. Ďalším faktorom je relatívne nízka počiatočná úroveň verejného dlhu a tradícia plnenia konsolidačných cieľov v súlade s plánom.

Slovensku by podľa inštitútu mala nahrávať aj tradícia konsolidácie prostredníctvom znižovania výdavkov a nie zvyšovania daní a vládou schválený rozpočet na roky 2010 až 2012 s ambicióznymi konsolidačnými cieľmi počnúc rokom 2010. Tieto ciele pritom počítajú s deficitom na maastrichtských 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2012.

Inštitút finančnej politiky zároveň plne akceptuje začatie procedúry nadmerného deficitu proti Slovensku. V tomto prípade sa však Slovensko ocitlo spolu s ďalšími ôsmimi krajinami v októbri v procedúre podľa inštitútu oprávnene. „Inštitútu finančnej politiky nenamieta zaradenie Slovenska do procedúry nadmerného deficitu, pretože súčasná fiškálna situácia tomu zodpovedá. Procedúru treba podľa nás vnímať predovšetkým ako potrebný nástroj vytvárajúci koordinovaný tlak na konsolidáciu rozpočtov a zodpovednú fiškálnu politiku,“ konštatuje sa v analýze.

V prípade dodržania plánovanej konsolidácie do roku 2012 je pritom podľa inštitútu očakávať možné zrušenie procedúry počas roka 2013.

Európska komisia navrhla začať procedúru nadmerného deficitu voči deviatim členským krajinám Európskej únie vrátane Slovenska 7. októbra tohto roka. O týždeň neskôr, 14. októbra, zverejnila pravidelnú správu hodnotiacu dlhodobú udržateľnosť verejných financií „Sustainability Report – 2009“, ktorá Slovensko po prvýkrát označila ako krajinu s vysokým rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií.