V ekonomickom vývoji vyspelých krajín sa dá stretávať s javom, ktorý je opakom inflácie. Namiesto zvyšovania cien a znehodnocovania meny, ktoré sú podstatou inflácie, ceny finančných a nefinančných aktív sa znižujú a zmenšuje sa množstvo peňazí v obehu. Nie je to nič iné ako deflácia. Prvé prejavy deflácie boli vo Veľkej Británii pred viac ako stodvadsiatimi rokmi. Deflácia sa vtedy prvý raz prejavila v ekonomike prehratej peniazmi. V Anglicku bolo viac kapitálu a úverov ako si vyžadovali potreby ekonomiky. Dlhopisy vydávané vládou Spojeného kráľovstva v tom čase dosahovali záporné hodnoty.

Príznaky deflácie sa objavili v USA v tridsiatych rokoch minulého storočia v čase svetovej hospodárskej krízy. Vtedy boli nulové, alebo veľmi nízke výnosy dlhopisov vydávaných americkou vládou. Podobné javy sa začali objavovať v japonskej ekonomike začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. Naplno sa prejavili po tom ako spľasla bublina nadhodnotených aktív, najmä nehnuteľností, ktorými veritelia ručili za úvery. Vtedy prudko klesli ceny akcií na Tokijskej burze.

Bank of Japan, teda japonská centrálna banka vtedy zvolila postup, ktorý sa odlišuje od typického riešenia menových alebo ekonomických kríz. Diskontnú sadzbu, teda základnú úrokovú mieru, za ktorú si komerčné banky požičiavajú od centrálnej banky, Bank of Japan stlačila na úroveň blízku neprebádanej hodnote nula. V septembri 2001 japonská centrálna banka vyhlásila diskontnú sadzbu na úroveň plus 0,1. V ekonomike sa objavovali relatívne nové javy, klesali ceny nehnuteľností, akcií, finančný trh stagnoval. Okrem toho stúpol počet nezamestnaných a zastavil sa rast hrubého domáceho produktu.

Nízke úrokové miery nikdy neohrozili exportnú expanziu či modernizáciu výroby a krajiny, skôr naopak. Deflácia jednoducho núti, aby sa ekonomika správala inak. Pri deflácii samozrejme výrazne klesajú úrokové sadzby. V Japonsku sa priblížili k bodu mrazu, teda k nule. Krátkodobé jenové pôžičky keď sa peniaze požičiavajú na noc označované slangovým anglosaským výrazom overnight (na noc) prekročili túto hranicu a majú negatívnu hodnota. Je to krutá vojna pre investorov. Ak padajú úroky, padajú aj ceny tovarov a služieb a znižujú sa mzdy. Roztáča sa deflačná špirála.

O deflácii neexistuje veľa vedeckých prác. V študentskom meste Cambridge pri Londýne je druhá najväčšia knižnica Veľkej Británie. Tam je o napríklad o inflácii uložených od roku 1940 vyše 1300 rôznych knižných titulov. Na druhej strane, deflácii sa písalo za uplynulých 65 rokov len v 27 publikáciách.

V anglicky hovoriacom svete si v ekonomickej literatúre často mýlia s infláciou. Defláciu nazývajú „nulovou infláciou“ alebo „negatívnou infláciou“, pričom podstata deflácie sa odlišuje od oboch predchádzajúcich pojmov. Čo je príčinou, toho, že sa treba problémom deflácie vážnejšie zapodievať?

Deflačnej špirále napomáha modernizácia, globalizácia výroby, internet. Jej zdrojmi sú Čína a India ako globálni exportéri s bezkonkurečnými cenami, a najlacnejšou pracovnou silou, elektronické bankovníctvo, či takzvaná internetová ekonomika, teda e-economy alebo e-financie. Defláciu podporuje aj to, že vďaka technológiám sú hráči na finančných trhoch schopní presunúť ľubovoľný objem peňazí kamkoľvek za pár sekúnd vo svete.

Prejavy deflácie sa dajú pozorovať aj v americkej ekonomike. Podľa štatistík Federálneho rezervného systému (Fed) vidieť, že v niekoľkých posledných rokoch je v USA nielen inflácia, ale dajú sa vypozorovať aj prejavy deflácie. Ceny a náklady medziročne klesajú nielen u ázijských tigrov, ale i v USA. Úrokové sadzby v dolároch padajú. Fed mal prednedávnom historicky úrokové sazby na najnižšej miere, pod úrovňou 1%. Pri deflačných signáloch v USA vznikla známa. „pasca likvidity“. Americký štátny dlh a akciové trhy prestali byť príťažlivé pre zahraničných investorov. USA majú obrovský štátny dlh. Záujem o jeho financovanie klesol kvôli nízkym úrokom.

Ekonomická teória na Slovensku sa tomuto javu vôbec nevenuje. Nie je naň pripravená ani ekonomická prax a menové autority. S defláciou napríklad vôbec nepočíta menový program Národnej banky Slovenska do roku 2008. Práve vďaka deflácii v roku 2004 štyri razy klesla základná úroková miera centrálnej banky. V nadväznosti na to klesli úrokové sadzby v obchodných bankách. Pri obrovskom štátnom dlhu, miliardových stratách v hospodárení centrálnej banky a prebytku korún v bankovej sfére sa môže aj na Slovensku roztočiť deflačná špirála. Pre centrálnu bankou je tento problém výzvou na to, aby svoj rozhodovací aparát posilnila aj o poznanie práve takého javu ako je deflácia.

(Autor pracuje vo finančnom sektore)