V posledných týždňoch médiami takmer každý druhý deň z rôznych zdrojov sršia titulky „ak by sa voľby konali už tento týždeň, vyhralo by ich HZDS“. Potom nasleduje spleť percentuálnych údajov poukazujúcich na najvyššiu (aj keď dlhodobo stagnujúcu) podporu HZDS a často nekonzistentné percentuálne vyjadrenia podpory ostatných strán. Mnohí pri odvolávaní sa na predvolebnú nervozitu spomínajú „hrozbu návratu Mečiara.“

Čarom pomerného volebného systému je, že garantuje politické zastúpenie v parlamente každému, kto získa podporu aspoň 5% voličov. Kto by veril tomu, že umiestnenie sa na najvyššej priečke čo do podpory voličov znamená víťazstvo vo voľbách, nech si spomenie na výsledky volieb 1998. Vtedy HZDS tiež zvíťazilo, vyslúžilo mu to aj a napriek tomu miesto v opozícii. V pomernom volebnom systéme nevládnu víťazné strany, ale víťazné povolebné koalície

Aj keď sa môže zdať, že nové Gašparovičovo HZD zamieša na politickej scéne karty, otázne je, či dokáže pritiahnuť viac voličov, ako len z rozdrobenia stabilnej voličskej základne HZDS. Tá, aj keď je spomedzi slovenských strán najvyššia, je silne vyhranená a dlhodobo stabilizovaná, resp. stagnujúca. Potenciál HZD pritiahnuť nerozhodnutých je vzhľadom na jeho lojálnu minulosť v HZDS výrazne obmedzený a to aj ponukou hneď dvoch „zbrusu“ nových strán s čistým štítom (SMER, ANO), bez minulosti v parlamente či vo vláde. Tie budú zrejme pre nerozhodnutých či sklamaných voličov najväčším „útočiskom“. Stabilný elektorát HZDS (resp. HZD+HZDS) by napriek svojej masívnosti podľa doterajších výsledkov hnutiu nezabezpečil dostatok hlasov ani len na zablokovanie ústavnej väčšiny zvyšku parlamentu (na čo by potrebovalo 60 poslancov). Pozitívnou skutočnosťou je to, že vznik HZD volebnú podporu Mečiarovho hnutia pravdepodobne oslabí, bez ohľadu na to, či sa Gašparovičova strana dostane do parlamentu alebo nie.

Dôležitou správou je aj to, že vďaka nezmieriteľnému rozkolu v tábore národniarov a vzniku dvoch sub-5%-ných strán je pravdepodobné, že v ďalšom parlamente nebude zastúpená krajná pravica, historicky jediná ešte existujúca strana, s ktorou doteraz HZDS vládnu koalíciu sformovalo (1994-1998).

Dôležitejšie, ako neustále svišťiace titulky „voľby by vyhralo HZDS“, sú vzťahy ostatných politických strán k HZDS, či už s Mečiarom, alebo bez neho, ale najmä vzťahy medzi nimi navzájom. O tom, či sa HZDS ocitne vo vláde totiž nerozhodne len výsledok volieb, ale najmä schopnosť strany s doteraz nulovým koaličným potenciálom dohodnúť sa s kýmkoľvek ďalším. Vzhľadom na postoj zahraničia k minulosti tohto hnutia sa zdá, že dohodnúť sa na koalícii s Mečiarom by z dlhodobejšieho hľadiska nebolo pre žiadnu stranu prínosom doma ani v zahraničí.

Pokiaľ sa nič nezmení na doterajších svorných vyhláseniach predstaviteľov všetkých očakávaných budúcich parlamentných strán (SMER, SMK, ANO, SDKU, KDH) respektíve na kredibilite ich politických reprezentácií, bombastické titulky „voľby by vyhralo HZDS“ sú z pohľadu reálne očakávateľného výsledku povolebnej aritmetiky irelevantné.

Jediné, o čom doterajšie volebné preferencie jednoznačne hovoria je, že „ak by sa voľby konali už tento víkend,“ Slovensko by po nich bolo odsúdené k dvom alternatívam: vládou koalície obsahujúcej aj HZDS, alebo opäť vládou širšej, stredo-pravej koalície. Podľa všetkých doterajších vyhlásení je prvá možnosť vysoko nepravdepodobná. Sám prezident Schuster verejne (vcelku realisticky) deklaroval, že poverenie očakávaného víťaza volieb zostavením vlády by bolo „stratou času“ a nevylúčil poverenie druhého najsilnejšieho subjektu. Okrem toho, koalícia „všetci bez HZDS“, ktorá napriek chvíľkovým animozitám nie je nepredstaviteľná, by podľa súčasných preferencií disponovala pohodlnou ústavnou väčšinou, bez ohľadu na to, či by všetci jej účastníci sedeli vo vláde, alebo ju ticho na podporovali v parlamente (model KDH o menšinovej vláde pozostávajúcej z menšieho počtu strán).

Pre porovnanie, súčasná vládna koalícia v ČR má vďaka jedinému hlasu jednoduchú väčšinu 101 hlasov, strany naľavo od stredu (ČSSD a KSČM) majú naproti tomu spolu 111 hlasov z 200. Démonizované HZDS by podľa doterajších prieskumov nemalo v opozícii ani len potenciál zablokovať zmeny ústavných zákonov.

Investičné príležitosti

Ešte než stihne usadnúť predvolebný prach bude možno stáť za posúdenie investícia do vládnych Eurobondov, ktorých riziková prirážka – spread – v posledných týždňoch vzrástla na asi 1,3% (z 0,9% v marci, Eurobondy splatné 2010). Pre tých, ktorí veria v pragmaticky rýchle zostavenie novej vlády pred summitom NATO a v jeho úspešný výsledok, môže byť nákup 10-ročných Eurobondov v EUR a následný swap (hra len na zníženie rizikovej prirážky na predvolebné úrovne a nižšie) nie nezaujímavou investičnou príležitosťou kombinujúcou benefit z informačnej asymetrie spôsobenej zahmlievaním skutočného významu „víťazstva“ HZDS vo voľbách, ako aj konvergenčnej hry posledného z členov V4, ktorý má ambície vstúpiť do NATO a neskôr EU.

Je tiež zrejmé, že v novej slovenskej vláde bude výrazne nižšie zastúpenie jednoznačne ideovo ľavicových strán (volebný program strany „tretej cesty“ – Smeru nesie jasne ľavicové prvky), čo by malo pozitívne prispieť k nižšej rezistencii novej politickej garnitúry k presadzovaniu potrebných ekonomických reforiem.

Počet mandátov, ktoré by politické strany získali podľa predvolebných preferencií:

	II.02	III.02	IV.02	V.02	VI.02	VII.02
HZDS	46	55	56	56	53	51
SMER	27	31	32	30	27	29
SMK	21	25	19	22	23	20
SDKU	18	21	15	15	17	19
ANO	12	9	14	14	16	16
KDH	15	9	14	13	14	15
SNS	11	0	0	0	0	0
Spolu	150	150	150	150	150	150
Potenciálna sila koalícií
SMER+SMK+SDKU+ANO+KDH	93	95	94	94	97	99
SMER+ANO+SDKU+SMK	78	86	80	81	83	84
SMER+ANO+SDKU+KDH	72	70	75	72	74	79
HZDS+SMER	73	86	88	86	80	80

Zdroj: UVVM (ŠU SR)

PDF dokument