Daňové zákony tvoria veľmi citlivo vnímanú oblasť právneho poriadku, pretože určujú spôsob a podiel, akým sa každý subjekt podieľa na financovaní potrieb štátu.

Na jednej strane ovplyvňujú majetkové pomery daňových subjektov, na druhej strane podmieňujú možnosti štátu na financovanie svojich potrieb. Prirodzene tu vzniká rozpor medzi daňovníkom, ktorý má záujem odovzdať čo najmenší podiel svojho príjmu, a štátom, ktorý má snahu zabezpečiť dostatok zdrojov na pokrytie svojich potrieb.

Posledná výrazná reforma daňovej sústavy bola uskutočnená pred jedenástimi rokmi. A to pod vplyvom vážnych zmien v ekonomickej sfére – prechodu od centrálne plánovaného hospodárstva k trhovo orientovanej ekonomike. Daňové zákony platné od roku 1993 boli veľakrát novelizované, najmä v snahe „zaplátať“ ich nedostatky. Zmeny daňových zákonov boli podmienené aj politickými vplyvmi, nakoľko názory pravicovo a ľavicovo orientovaných politických subjektov na daňové právo sú značne odlišné. Pod tlakom sa do daňových zákonov dostalo aj veľa nesystémových výnimiek, ktoré zvýhodňovali či znevýhodňovali určité skupiny daňovníkov. Dôsledkom tohto procesu je výrazné skomplikovanie daňového práva. Množstvo výnimiek a podmienok spôsobuje nejednoznačnosť zákonov, čo zasa vyvoláva potrebu vydávania ďalších usmernení či výkladov.

Daňové právo, ktorým sa majú riadiť milióny daňových subjektov a musí byť teda zrozumiteľné, sa stalo doménou úzkej skupiny odborníkov.

Ako nie najšťastnejšie sa ukázalo aj uplatňovanie rôznych sadzieb daní, či už podľa výšky základu dane (napríklad pri dani z príjmu fyzických osôb podľa výšky príjmu) alebo podľa druhu zdaňovaného príjmu (daň z kapitálových výnosov je nižšia, než bežná daň z príjmu). Tým boli daňoví poplatníci motivovaní k presunom svojich príjmov do iných druhových skupín, časovému rozloženiu či dokonca presunu na iné výhodnejšie zdaňované subjekty. Tak „optimalizovali“ svoju daňovú povinnosť.

Nový daňový systém všetky tieto nedostatky a deformácie odstráni.

Chce zdaniť všetky druhy ziskov a všetky výšky ziskov rovnako a takto docieliť maximálnu možnú spravodlivosť, úplnú neutralitu, zjednodušenie a účinnosť.

Rovná daň dáva Slovensku skutočnú komparatívnu výhodu

Rovná daň 19% a DPH s jednotnou sadzbou tiež 19% katapultuje Slovensko na 1. miesto v EÚ a štátoch OECD, obzvlášť keď sa porovnávajú spolu súvisiace zdanenia. Napríklad pre majiteľov právnických osôb (a to sú tí, od ktorých závisí tvorba pracovných miest) nie je dôležité len zdanenie samotnej právnickej osoby, ale aj následné zdanenie podielov na zisku a dividend. V tomto porovnaní je Slovensko s odstupom na 1. mieste spomedzi štátov EÚ a OECD.

Rovná daň nie je rovnaká daň

Jedna zo zásad a vymožeností občianskej spoločnosti je, že na základné funkcie štátu ako je obrana, súdnictvo, školstvo, polícia atď. prispievajú majetnejší vo väčšej miere. Zdanenie musí tento princíp solidarity dodržiavať, zároveň však nemôže demotivovať k hospodárskej činnosti, nemôže tlmiť ekonomickú aktivitu. Rovná daň nie je rovnaká daň, 19% zo 100 tis. nad nezdaniteľné minimum je 19 tis. Sk a 19% z milióna nad nezdaniteľné minimum je 190 tis. Sk, teda 10-krát viac.

Rovná daň znamená rovnosť šancí

Nikto nebude znevýhodnený alebo zvýhodnený kvôli činnosti, ktorú vykonáva a kvôli výške príjmu. Všetci, úplne všetci daňovníci budú mať presne to isté zdanenie. Prvých 80.832,- Sk (19,2-násobok životného minima) vôbec a každá ďalšia koruna, bez ohľadu na činnosť, 19%. Rovná daň vytvorí skutočnú rovnosť šancí.

Dnes platný zákon o dani z príjmov pozná 21 rôznych sadzieb daní a pozná 443 druhov príjmov. Každý príjem musí byť priradený ku konkrétnej sadzbe dani a aj preto je zákon v tejto podobe neúmerne komplikovaný. Rovná daň takéto komplikácie nepozná, sadzba dane je vždy len jedna.

Rovná daň je jednoduchšia

Rovná daň zásadným spôsobom zjednodušuje priame zdaňovanie. Znížila počet sadzieb z 21 na 1, znížila počet výnimiek o vyše 80% a v neposlednom rade zjednodušila zákon a znížila počet slov.

Rovná daň až po nezdaniteľnom minime

Ten kto zarába skutočne málo, nebude platiť vôbec žiadnu daň. Prvých 80.832,- Sk (19,2-násobok životného minima) sa nezdaňuje a nad toto nezdaniteľné minimum sa na všetky príjmy bez ohľadu na typ a výšku uplatní jedna jediná sadzba dane. Príjem 100 tis. Sk prevyšuje nezdaniteľné minimum o 19.168,- Sk a len z neho sa odvedie 19% daň, čiže 3.642,- Sk. Celková daň je tak 3,64%.

Nezdaniteľné minimum sa zdvojnásobí, a to z 38.360,- Sk na 80.832,- Sk na daňovníka. Dôvod je ten, aby daňovníci s najnižšími príjmami, ktorí boli doteraz zdaňovaní 10%-nou sadzbou dane z príjmu (do 38.760,- Sk žiadna daň a ďalších 90.000,- Sk 10% daň) neplatili vyššiu daň z príjmov. Na nepracujúcu manželku vzrástlo nezdaniteľné minimum, ktoré si môže daňovník uplatniť, dokonca z 12.000,- tiež na 80.832,- Sk

Kvôli progresii zdanenia fyzických osôb museli príjmy (napr. úroky), ktoré mohli mať fyzické osoby aj právnické osoby, byť zdanené osobitnou sadzbou dane. To ale neumožňovalo si uplatniť nezdaniteľné minimum keď daňovník mal len tieto príjmy. Rovná daň tým, že zdaňuje všetky druhy a všetky výšky príjmov rovnako, umožňuje uplatnenie nezdaniteľného minima na akýkoľvek príjem alebo akúkoľvek kombináciu príjmov.

Rovná daň najviac dodržiava princípy zdanenia

Rovná daň je spravodlivá. Rovnakú výšku príjmu zdaňuje rovnako a vyšší príjem zdaňuje viac. Rovná daň je neutrálna. Je jedno akú činnosť daňovník vykonáva, aký má druh a výšku príjmu, sadzba dane je vždy rovnaká. Dokonale neutrálne stanovená daň nemení správanie subjektov. Rovná daň je jednoduchá. Množstvo definícií rôznych príjmov nie je potrebné, všetky sú posudzované rovnako. Čím sú zákony a vyhlášky zložitejšie, tým sú vyššie náklady a nároky na výpočet, výber a správu dane. Rovná daň je účinná. Kvôli svojej všeobecnosti znižuje náklady na jej výber a kontrolu. Čím viac výnimiek zákon obsahuje, tým ľahšie sa nájdu možnosti úniku.

Rovná daň zdaňuje presne raz

Podstatná vlastnosť Rovnej dane je nielen rovnaké ale aj jednorazové zdanenie príjmov. Príjem, ktorý pred svojou spotrebou bol už raz zdanený, nemôže byť zdanený druhýkrát. Napr. zisky, ktoré vytvorila s.r.o. sú predmetom zdanenia v tejto s.r.o. Preto keď sú vyplácané spoločníkom, už nie sú predmetom dane.

Rovná daň umožní paušálne zdanenie

Prostredníctvom paušálnych výdavkov vo výške 25% + sociálne odvody v plnej výške bude umožnené paušálne zdanenie aj pri Rovnej dani. Kto sa rozhodne si uplatniť 25% paušálne výdavky namiesto výdavkov preukázateľne vynaložených, nemusí viesť účtovníctvo.

aušálna daň vznikla v minulosti ako snaha zjednodušiť určenie daňovej povinnosti pre malých podnikateľov a súčasne nízkou sadzbou motivovať. V takomto kontexte mala paušálna daň svoje opodstatnenie a aj keď vnášala do daňového systému určitú nespravodlivosť, jej celkový prínos bol vyšší. Daňovníci, ktorí majú príjmy len z vykonávania remeselných živností (uvedených v prílohe č. 1) živnostenského zákona, si budú môcť uplatniť namiesto preukázateľných daňových výdavkov, výdavky vo výške 60 % z dosiahnutého príjmu.

Živnostníci, budú mať naďalej možnosť využívať administratívnu nenáročnosť, ktorú paušálna daň poskytovala uplatnením si paušálnych výdavkov.

Rovná daň zníži priestor pre daňové úniky a špekulácie

Tým, že akýkoľvek druh a akákoľvek výška príjmu nad nezdaniteľné minimum je zdanená rovnako, odpadá motivácia k presúvaniu príjmov zo základov dane s vysokým zdanením do základov s nízkym zdanením.

Rovná daň najlepšie odstráni výnimky

V minulosti sa zákonodarca snažil cez daňový systém realizovať hospodársku, sociálnu či štrukturálnu politiku. Každá výnimka bráni nižšej dani pre všetkých ostatných. Preto je správne riešenie obmedzenie daňovej politiky na výlučne fiškálnu úlohu a to je výber daní. Rovná daň spolu s jednou sadzbou DPH je to najjednoduchšie a najprehľadnejšie riešenie.

Rovná daň zrýchľuje hospodársky rast

Podľa Inštitútu A. de Tocquevilla (www.adti.net) je Rovná daň úplne alebo v približnej podobe zavedená v 33 krajinách sveta. Keď tento ústav porovnal rast HDP v krajinách s Rovnou daňou a bez nej, zistil, že v tých prvých je rast asi dvakrát rýchlejší. Pokiaľ porovnal len menej vyspelé ekonomiky, pomer rastu HDP bol štvornásobný v prospech krajín s Rovnou daňou. Rovnú daň má napríklad Nový Zéland, Estónsko, ktoré v roku 1995 malo o 30% menší HDP na obyvateľa ako Slovensko a v roku 2001 o 6% vyšší, alebo jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete, Hongkong.

Rovná daň je v súlade s medzinárodným právom, Ústavou, Programovým vyhlásením vlády

Koncepcia Rovnej dane, ako aj celá daňová reforma, prísne dodržuje všetky kogentné ustanovenia smerníc EÚ a neporušuje žiadne ostatné ustanovenia. Ďalej Rovná daň, ako aj celá daňová reforma, je plne v súlade so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ostatnými medzinárodnými zmluvami a Ústavou SR.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení, časť „Ekonomická politika“, zo dňa 4.11.2002 stanovuje v daňovej oblasti nasledovné ciele:

1. prehľadné daňové zákony

2. znížiť priame dane

3. analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane

4. posilniť vlastné daňové príjmy obcí

5. stanoviť vlastné daňové príjmy VÚC

6. nový systém horizontálneho finančného vyrovnávania

7. prísny, priamy, spravodlivý a efektívny výber daní a znižovať sadzby

8. obmedziť daňové úniky

9. zjednodušiť daňovú legislatívu

10. novelizovať tie časti daňových zákonov, ktoré umožňujú nejednoznačný výklad

11. zjednodušiť sankčný systém v daňovej oblasti

12. zvážiť možnosti zjednotenia sadzieb dane z príjmu

13. presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame dane prehodnotiť uplatňovanie sadzieb majetkových daní.

Daňová reforma SR všetky tieto body spĺňa!