Druhý mesačný prebytok zahranično-obchodnej bilancie po sebe je ďalším v sérii pozitívnych prekvapení, ktoré slovenskej ekonomike prináša najmä exportná časť zahraničného obchodu (ZO). Až takýto vývoj však trh podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého skutočne neočakával. Priemerné odhady trhu totiž boli aj tento mesiac podstatne pesimistickejšie a pohybovali sa okolo dvojmiliardového deficitu. Zahraničný obchod však v júni dosiahol opäť prebytok, a to vo výške 93 mil. Sk. Za prvý polrok dosiahol jeho kumulatívny deficit 9,7 mld. Sk a medziročne sa znížil až o 77 %. Štatistický úrad SR zároveň revidoval aj májový prebytok na 2,014 mld. Sk z 1,864 mld. Sk.
Za druhým mesačným obchodným prebytkom stojí opäť predovšetkým výroba dopravných zariadení. Podľa Pavla Ondrisku zo Slavie Capital to len potvrdzuje, aká malá je slovenská ekonomika, keď jeden podnik spolu so svojimi dodávateľmi rozhoduje o osude celej ekonomiky. Vývoz vozidiel tvorí v súčasnosti takmer tretinu celého exportu krajiny, kým v rovnakom období minulého roku predstavoval mesačný export vozidiel len 20 % exportu SR. Júnový medzimesačný nárast vývozu automobilov bol pritom podľa Pätoprstého miernym prekvapením, keďže v májových číslach boli pravdepodobne zahrnuté aj vývozy, ktoré by sa inak boli uskutočnili ešte počas apríla. Vývoz automobilov vzrástol za posledný rok až o takmer 60 %.
V raste pokračovali aj ďalšie ťahúne slovenského exportu – producenti kovov a strojov. Medziročný nárast exportu kovov predstavuje 21 % a strojov 19 %. Podiel troch najvýznamnejších odvetví na celkovom exporte tak v júnovom vývoze predstavoval 64 %.
Pozitívne ovplyvnil dovoz aj stagnujúci resp. mierne slabnúci dolár, ktorý taktiež prispel k 2-percentnému medzimesačnému zníženiu objemu dovážaných surovín. Lacnejší dolár tak znížil dovoz ropy a plynu v nominálnej hodnote. Pokračuje však vysoký dovoz strojov a zariadení, ktoré sú ale podľa Silvie Čechovičovej z ČSOB pravdepodobne investičného charakteru a v budúcnosti pomôžu exportu.
Dobré výsledky zahraničnoobchodnej bilancie očakáva analytička aj v nasledujúcich mesiacoch. „Tempá rastu exportov však pravdepodobne nebudú také mohutné, a to kvôli vyššej porovnávacej základni z minulého roka,“ uviedla. Schodok zahraničného obchodu by ku koncu roka mohol dosiahnuť podľa nej 50 mld. Sk, hoci sa nedá vylúčiť i nižšie číslo. Päťdesiat miliardový deficit ZO očakáva aj Elizej Macho z oddelenia analýz Tatra banky. „To by znamenalo takmer 50-percentné zlepšenie oproti deficitu minulého roka,“ skonštatoval.
Odhad celoročného schodku ZO znížil na 45 mld. Sk, teda 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), napriek očakávanému miernemu oživeniu spotrebného dopytu pred koncom roka, ktoré tradične zhorší koncoročné čísla, aj analytik UniBanky. „Tým by Slovensko mohlo po sérii negatívnych výsledkov dosiahnuť jeden z najnižších deficitov bežného účtu spomedzi všetkých kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie,“ uviedol Pätoprstý. Aktuálny vývoj v ZO, ako aj celkový vývoj na bežnom účte platobnej bilancie pritom podľa neho nepochybne zväčšuje manévrovací priestor aj pre centrálnu banku pri možnom znižovaní kľúčových úrokových sadzieb. K tomuto kroku by podľa neho mohla pristúpiť ešte počas tohto roka.
Podľa Vladimíra Zlackého z VÚB by mal obchodný deficit v tomto roku dosiahnuť 62,2 mld. Sk, čo zodpovedá 5,3 % HDP. „Avšak ostávame pripravení ďalej revidovať tento odhad smerom nadol v prípade, že súčasný trend zahraničného obchodu pretrvá,“ skonštatoval. Na základe ekonomických fundamentov je podľa neho slovenská koruna na súčasných úrovniach podhodnotená a predstavuje atraktívnu investíciu. Vďaka pozitívnemu vývoju slovenských makroukazovateľov, najmä ZO, centrálna banka podľa neho posunie úroveň preferovaného výmenného kurzu smerom k silnejšej korune. Úrokové sadzby však nezmení skôr ako v poslednom štvrťroku.