Ako poisťovatelia a financovatelia chceme poskytnúť možnosti pre nové firmy, nezávisle od toho, či pôjde o Slovákov, Maďarov alebo Rakúšanov. Šanca je tu len raz, a to platí aj pre poistenie,“ tvrdí generálny riaditeľ rakúskej poisťovacej skupiny Wiener Städtische Günter Geyer.

Wiener Städtische sa v posledných štyroch rokoch významne rozšírila na trhy strednej a východnej Európy. Prečo ste sa rozhodli práve pre ne?

Už pred desiatimi rokmi sme v nich videli obrovský potenciál. Prvou spoločnosťou, o ktorú sme sa na začiatku 90. rokov zaujímali, bola poisťovňa Kooperativa v bývalom Česko-Slovensku. V tom čase to bola jediná súkromná poisťovňa s pozitívnymi hospodárskymi výsledkami v strednej a východnej Európe. Hoci sme nevedeli, aký ekonomický vývoj krajinu čaká, mali sme k nej dôveru. Ukázalo sa, že oprávnene.

Pri výbere trhov sme zohľadňovali aj podobnosti medzi krajinami v histórii a mentalite. Poznáme sa celé stáročia a aj keď hovoríme odlišnými jazykmi, myslíme veľmi podobne. Aktivity sme postupne rozširovali v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku, Lichtenštajnsku a Bielorusku. V tomto roku štartujeme v Srbsku a Bulharsku.

S akým úmyslom ste vstupovali do poisťovne Kooperativa?

Chceli sme vytvoriť renomovanú spoločnosť, ktorá bude prosperovať a zisky investuje tam, kde ich získa. Tým mala prispieť k ekonomickému rozvoju celej krajiny. Neorientujeme sa len na hotovosť a dividendy. Našou politikou je dlhodobé investovanie. Už na začiatku sme zamýšľali, že zrekonštruujeme niektoré vzácne historické budovy vo vybraných mestách Slovenska. Tento cieľ sa nám napokon splnil. Stačí spomenúť budovu ústredia na bratislavskom Hlavnom námestí. V súčasnosti pripravujeme výstavbu novej budovy na Štefanovičovej ulici za vyše 200 mil. Sk.

Ste spokojní s výsledkami?

Kooperativa je dnes druhou najväčšou poisťovňou na slovenskom trhu. To je vynikajúci výsledok. Vývoj objemu poistného sa v uplynulých piatich rokoch zdvojnásobil. Poisťovňa pôvodne začínala s majetkovým poistením, ale veľmi skoro vstúpila do rôznych druhov životného poistenia. V súčasnosti tvorí približne jednu tretinu z celkového poistenia a silne stúpa. Je vidieť, že so stúpajúcim životným štandardom každý občan myslí viac na zabezpečenie svojej budúcnosti. Je to trend, ktorý nás sprevádza aj na Slovensku. Myslím si, že sme tu na správnej ceste.

Prispelo by rozvoju životného poistenia aj daňové zvýhodnenie vo forme odpočítateľných položiek do určitej výšky?

Určite. Vychádzam z toho, že skôr či neskôr k tomu dôjde v každej krajine, ktorá sa rozvíja. Čím viac súkromnej iniciatívy preberá človek pri zabezpečovaní svojej budúcnosti, tým je nezávislejší od štátnej penzie. Zároveň sa znižuje tlak na štátny rozpočet, a to je dôvod, prečo štát v mnohých krajinách podporuje dôchodkové poistenie. Predpokladám, že Slovensko v tomto smere nezaostane. Po vstupe do EÚ sa tomu pravdepodobne nevyhne.

Vráťme sa k vašim aktivitám na Slovensku. Okrem Kooperativy vlastníte aj Komunálnu poisťovňu. Čím vás zaujala?

Komunálna poisťovňa bola vo vlastníctve Prvej komunálnej banky a momentálne je v spoluvlastníctve dvoch miest – Brezna a Banskej Bystrice. Spolupráca s obcami a mestami je pre Wiener Städtische, ktorá má takmer 180-ročnú históriu, už od začiatku veľmi dôležitou témou. V Rakúsku poisťujeme a financujeme veľa projektov na lokálnej úrovni. Túto myšlienku sme sledovali aj kúpou Komunálnej poisťovne. Jej prepojenie na komunálnu banku má pre nás veľký význam. Predstavuje spôsob financovania miest a obcí, v čom máme desaťročia skúseností.

Čo je špecifické pre komunálne poistenie?

Puto dôvery, ku ktorému sa zaväzujeme podpisom zmluvy s mestami alebo obcami. V zásade prijímame dlhodobejšie dohody, ktoré dokážu obstáť aj pri politických zmenách. Partnerstvo je dôležité pre obe strany.

Aký význam zohráva lokálny rating?

Má pozitívny vplyv, ale nepreceňoval by som ho. Ak sa pozrieme na kapitálový trh v krajinách EÚ alebo v USA, tak rating môžeme v súčasnosti interpretovať relatívne.

Zvyšuje sa úroveň slovenských starostov?

Jednoznačne im vyslovujem kompliment. Bezprostredne po otvorení hraníc som navštívil každé mesto. Vývoj, ktorý zažila táto krajina, je fenomenálny. Počas jedného desaťročia ste dobehli takmer päťdesiat rokov. Nezvládli by ste to, keby ste nemali dobrú vzdelanostnú úroveň. Často konštatujem, že posudzovať krajinu môže iba ten, kto ju pozná. Neplatí to ako v opere, že si pozriete časť predstavenia a viete ho celé. My už poznatky máme. Všade stretávam inžinierov a iných vysokokvalifikovaných ľudí. Odzrkadľuje sa to aj v politike, pri vedení rokovaní alebo ekonomickom posudzovaní.

Angažujete sa aj vo vytvorení euroregiónu Viedeň – Bratislava – Györ. Považujete za reálne, aby sa vybudoval do roku 2004?

Myslím si, že by sme dovtedy mohli spolu so zainteresovanými stranami zvládnuť najdôležitejšie predpoklady. Termín vstupu do EÚ sa javí pre všetkých ako najschodnejší.

Euroregión považujeme za jednu z najperspektívnejších oblastí v strednej Európe na najbližších desať-pätnásť rokov. Ako poisťovatelia a financovatelia chceme poskytnúť možnosti pre nové firmy, nezávisle od toho, či pôjde o Slovákov, Maďarov alebo Rakúšanov. Šanca je tu len raz, a to platí aj pre poistenie.

Pracujete na konkrétnych projektoch?

Zatiaľ sa zaoberáme len návrhmi rakúsko-slovenských a rakúsko-maďarských spoločností. Chceme ich prediskutovať s lokálnymi úradmi a vybrať si tie, ktoré sú pre nás zaujímavé.

Nemyslíte si, že by to mohlo ísť rýchlejšie?

Súhlasím s vami. Ale aj primátor Bratislavy má pravdu, keď tvrdí, že prijímanie rozhodnutí pre investície je ťažké. Napriek tomu som presvedčený, že ekonomika nebude dlho čakať. A napokon to pôjde aj bez veľkej podpory politikov.

Koncom septembra ste kúpili dvojtretinový podiel poisťovne Kontinuita – Slovenská

životná poisťovňa. Z akého dôvodu?

Ako som už povedal, v životnom poistení očakávame dynamický vývoj. Pre nás ako financovateľa sú tieto prostriedky cenným zdrojom. Investujeme ich tak dobre a bezpečne, aby platiteľ poistného neznášal riziko. Preto nás vždy zaujímajú príležitosti na zvýšenie životného poistenia na trhu. Ponuka na Kontinuitu prišla od jej majoritného akcionára – 1. garantovanej, a. s. Oslovili aj ďalších záujemcov, ale myslím si, že pri konečnom výbere bol rozhodujúci náš imidž. Pri cenových rokovaniach sme však boli obaja veľmi tvrdí.

Nechceli by ste časom vlastniť aj zvyšný balík akcií?

Ani v Kooperative sme nemali záujem získať stopercentný podiel. Vlastnili sme len 13 % a želali sme si 34 %, s čím by sme boli úplne spokojní. Napokon sme predsa kúpili ešte ďalšie akcie, ktoré ponúkli slovenskí akcionári. Bol to znak partnerstva, pretože sme nevyužili finančnú situáciu predávajúceho.

Naším cieľom však nie je vylúčiť lokálnych akcionárov z hry. Ide predsa o slovenskú spoločnosť, ktorá tu funguje. Iste, chceme mať v nej vplyv, ale to neznamená, že ju musíme vlastniť. V Kontinutie sme spočiatku súhlasili len s jednou tretinou akcií. Potom sme sa dohodli na dvojnásobku. Neočakávam, že akcionári predajú aj zvyšok. Bude mi milšie, keď budú konštruktívne spolupracovať na rozvoji spoločnosti. Poisťovňa je totiž dlhodobá investícia.

V čom vidíte význam slovenských manažérov?

Vychádzam z jednoduchého predpokladu. Ak som občanom tejto krajiny a investujem, chcem mať stopercentnú istotu, že mi poisťovňa prostriedky bezpečne spravuje a v prípade škody vyplatí náhradu. Druhým kritériom je možnosť veci ovplyvňovať, či už na valnom zhromaždení, prostredníctvom grémia alebo rôznych poradných výborov. Názory lokálnych reprezentantov, respektíve klientov sú prospešné aj pre predstavenstvo pri prijímaní rozhodnutí pre krajinu alebo región.

Kontinuitu ste kupovali pred parlamentnými voľbami. Zohľadňovali ste aj politické riziko?

Kúpou poisťovne pred jesennými voľbami sme dali jasný signál. Samozrejme, nevedeli sme, ako voľby dopadnú. Rovnako ako sme nevedeli, že vzniknú dva štáty, keď sme sa zaujímali o Kooperativu. Tým chcem povedať, že ekonomický vývoj chápeme viac či menej nezávisle od volieb. Slovensko nastúpilo jednoznačnú cestu trhového hospodárstva, a tento trend je pre nás smerodajný.

Aké máte zámery s novým prírastkom v poisťovacej skupine?

Na predstavenie noviniek je ešte zavčasu. Viac poviem o mesiac. Ďalší vývoj poisťovne však súvisí s naším akcionárom. Máme určité spoločné plány, takže uvidíme.

Črtá sa nejaká fúzia?

Nie sme prívržencami fúzií. Myslím si, že sa význam synergie (to znamená, že jedna a jedna musí byť viac ako dva) trochu preháňa. Podobný efekt dosiahneme aj bez fúzie. Napríklad v našom výpočtovom centre vo Viedni poskytujeme servis deviatim poisťovniam. Sú medzi nimi aj spoločnosti, v ktorých nemáme žiadne akcie. Ponúkame im len služby a náklady proporcionálne rozdeľujeme. Takže fúzia a synergia býva často len zámienka. Treba sa vcítiť do myslenia klienta. Pre nás je rozhodujúce, čo chce. Ak je spokojný s Kontinuitou, prečo by si mal zvykať na inú poisťovňu. Takto môžem dúfať, že bude poistenie ďalej rásť. Fúzia má zmysel iba vtedy, keď získa obchod, prípadne klienti nejaké výhody.

Budúcnosť sa však uberá práve týmto smerom. Na trhoch dominujú veľké nadnárodné spoločnosti.

Netvrdil by som, že je to tak. Fúzia vždy závisí od konkrétnych spoločností, od situácie na trhu a od oblasti, v ktorej podniká. Pri poisťovniach, zvlášť ak ide o veľmi silnú spoločnosť, postupuje predstavenstvo veľmi opatrne. Ani vo svete globalizácií nemusí byť jej pozícia automaticky ohrozená. Naopak, v procese globalizácie sa v dôsledku rozhodnutí za písacím stolom, ktoré sú ďaleko od klienta, môže skôr chyba ako v inom prípade. Preto si myslím, že nájdete množstvo lokálnych spoločností, ktoré nie sú globálne a prosperujú.

Inak to vyzerá napríklad v automobilovom priemysle, kde zohráva významnú úlohu množstvo. Náklady na jednotku potom určite klesajú. Ale v dobrej poisťovni je dôležitý vzťah dôvery s klientom. Ako som už povedal, ak klient chce, aby sa o neho staral človek, na ktorého je zvyknutý, všetko ostatné je pre nás menej dôležité.

V týchto dňoch sa pripravuje v Rakúsku fúzia poisťovne Union s CA Poisťovňou. Takže ju nevylučujete…

V zásade nie. Fúzia, ktorú spomínate, má úplne iné východiská. Pri oboch poisťovniach je totiž identický klient. CA poisťovňa má akcionárov Creditanstalt a našu poisťovaciu skupinu. Union zase vlastní Bank Austria, Wiener Städtische a nemecký poisťovateľ. A keďže obe spoločnosti – teda Creditanstalt a Bank Austria – fúzovali, existuje už len jedna spoločnosť, ktorá sa stará o klienta. Preto nepotrebujeme dve rozličné firmy. Z hľadiska klienta je to najlepšie možné riešenie. V tomto prípade nastáva synergia.

Plánuje Wiener Städtische aj ďalšie rozšírenie?

Rozhodne. Chceme však zostať na trhoch, kde už máme svoje pozície. Naša poisťovacia spoločnosť je najväčším rakúskym poisťovateľom a zároveň druhým najväčším poisťovateľom strednej a východnej Európy. Tu sme a tu sa chceme rozširovať. Na jednej strane máme spoločnosti, ktoré sa samy vynikajúco rozvíjajú, na druhej strane sa nevyhýbame ani novým perspektívnym príležitostiam. Ak sa nám hodí spoločnosť do programu a potrebuje ozdraviť, zvážime to.

Aj na Slovensku máte otvorené dvere?

Áno. V mestách a obciach do dvetisíc obyvateľov, kde ešte nie sme. Tam vidíme priestor. Poznám všetky pobočky našich poisťovní na Slovensku, ale je tu niekoľko miest, ktoré som ešte nevidel.

Pri privatizácii Slovenskej poisťovne zostala Kooperativa bokom. Ako vnímate konkurenciu?

Sme prívržencami konkurencie, pretože môžeme ukázať, že sme lepší, rýchlejší, a tým aj úspešnejší pre spotrebiteľa. Avšak vývoj okolo Slovenskej poisťovne ma až tak neteší, pretože z bývalého monopolu vzniká veľký privatizovaný obor. Mali sme úplne inú ideu, ale dnes je škoda plakať nad rozliatym mliekom. Navrhovali sme, aby bola Slovenská poisťovňa rozdelená do dvoch-troch spoločností, ktoré by sa mohli privatizovať. Kooperativa sa v zmysle ustanovení Protimonopolného úradu nemohla uchádzať o kúpu celej Slovenskej poisťovne. Mali sme záujem len o jej časť. Potom sa to interpretovalo inak.

Na aké prekážky v podnikaní ste na Slovensku narazili?

Nie je ich veľa. Spočiatku sme sa borili so zmenou právneho poriadku. Niektoré body sme v slovenskom súdnictve nenašli. Tak sme nadviazali na právne normy, ktoré sme poznali, či už v oblasti súkromného alebo pozemkového práva. Právny poriadok medzi Slovenskom a Rakúskom nie je až taký odlišný. Rozdiely nám právnici vysvetlili. Veci sa mierne skomplikovali vytvorením samostatného štátu. Chvíľu trvalo, kým vznikli nové orgány a inštitúcie. V súčasnosti sme spokojní. Dozorný úrad nad poisťovňami funguje výborne.