Optimistický minister Kaník tvrdí, že na Slovensku budeme mať najsilnejší kapitalizačný pilier v Európe a vytvoria sa predpoklady na najrýchlejší rast dôchodkov v rámci transformujúcich sa krajín. Radosť zostarnúť. Minister v eufórii povedal aj to, že poslanci schálením zákona dali každému občanovi 9 percent naviac k jeho príjmom a osobnému majetku. Otázko z čoho dali, ostala nezodpovedaná, možno aj preto, že sa nik nepýtal. Tajomstvom je aj to, kde tie peniaze boli „zašité“, že ich doteraz neobjavili a neminuli.

Človek si môže vybrať. Reforme môže a nemusí veriť. Slobodu voľby nemožno užívať pri rozhodnutiach o plynutí času, raz sa do penzie dostanú aj tí najmladší, aj nesmrteľní. Dôchodok nezávisí a nebude závisieť od toho, či politici hovorili to či ono, ale od toho či systém funguje a čo dáva. Minister teda má dôvod na optimizmus, hoci vie, že zákon je iba začiatok. Musia vzniknúť inštitúcie a najmä musia ľudia pochopiť o čo ide. Penzijný systém sa nesmie podobať hlavolamu.

Sporenie má ambíciu ponúknuť vyššie dôchodky. Kým základný, tzv. prvý pilier, bude peniaze konzervatívne spravovať, v druhom pilieri by mali penieze pracovať a zarábať. Nemali by teda byť lenivé. A nemali by ich do lenivosti nútť. Zákon to urobil, čarovnou formulkou o 50 percentnom obmedzení pre investície v zahraničí. To znamená, že správcovské spoločnosti musia hľadať domov pre polovicu peňazí len v slovenských príležitostiach.

Ministerstvo práce vypočítalo, že štyridsiatnikovi sa oplatí na dôchodok sporiť len, ak bude reálne zhodnotenie úspor najmenej 5 percent. Odborníci hovoria, že je to skoro nemožné.

Nápad o povinnosti investovať polovicu prostriedkov na Slovensku sa zrodila vo vláde. Vraj, aby sa podporil rozvoj domácej ekonomiky, povedal minister Rusko. Premena liberála na konzervatívca sa neudiala pod vplyvom dospievania dcéry. Niekedy stačí, aby stratil kompas.

Je skoro isté, že správcovské spoločnosti budú voliť slovenské investície, vždy keď to bude výhodné, nepotrebujú limity. Rovnako je skoro isté, že ak im limit bude prekážať, poradia si s ním. Hlúpa regulácia je nebezpečnejšia ako nedokonalá. Dôchodková reforma nie je na to, aby poslúžila kapitálovému trhu.

Upokojenie a znepokojenie naraz vyvoláva tvrdenie, že zárukou fungovania systému je štát. Znamená to, že hneď dve veci. Prvou je, že sa netreba báť. Druhou zasa, že báť sa treba. Reforma prestáva byť reformou v okamihu, keď bude štát platiť za to, čo niekto zbabral alebo sa mu nedarilo.

Písané pre týždenník Formát