Celý finančný sektor, a teda nielen banky, musí byť inovatívny, pretože budúcnosť príde bez ohľadu na to, či sa na ňu firmy stihnú pripraviť alebo nie. Ako povedal expert na fintech v Národnej banke Slovenska Daniel Ďuriač, mnohé fintechy dokážu rásť veľmi rýchlo a o niekoľko rokov môžu ohroziť trhovú pozíciu etablovaných subjektov. Dokonca aj tzv. bigtech firmy, ako Google, Apple, či Facebook, postupne vstupujú na finančný trh a o pár rokov môžu byť priamou konkurenciou pre existujúce finančné inštitúcie. Inovácie sú tak pre finančné inštitúcie podľa Ďuriača nevyhnutnosťou.

Fintech je skrátená verzia termínu „Financial Technology“, teda pojmu finančné technológie, a vo všeobecnosti reprezentuje oblasť technologických inovácií aplikovaných v praxi vo vzťahu k poskytovaniu rôznorodých finančných služieb. Sú to napríklad platobné služby, bankovníctvo, investičné služby alebo poisťovníctvo. Tieto technológie umožňujú vytváranie nových obchodných modelov, aplikácií, procesov alebo produktov, ako aj skvalitnenie už poskytovaných produktov, resp. služieb a zvyšovanie ich dostupnosti, individualizáciu a zníženie súvisiacich nákladov. „Akákoľvek finančná inštitúcia, ktorá začne využívať inovatívne technológie, môže byť považovaná za fintech,“ hovorí Ďuriač.

Na Slovensku sú firmy, ktorých celý obchodný model je zameraný na využívanie nových technológií. No sú tu aj etablované finančné inštitúcie, ktoré na tento model postupne nabiehajú. Avšak nové technológie prinášajú so sebou podľa Ďuriača aj riziká. Ide napríklad o vylúčenie niektorých technicky menej zdatných spotrebiteľov, ako napríklad dôchodcov. Taktiež je to riziko zneužitia. Klient môže cez jednu aplikáciu vidieť zostatky na všetkých svojich účtoch. „A to samozrejme prináša riziko zneužitia týchto viac prepojených účtov,“ povedal Ďuriač.

Na Slovensku sú populárne aj inštitúcie, ktoré nemajú kamenné pobočky, ale sú aj také, čo nemajú registráciu na Slovensku. Čo sa týka bezpečnosti, všetky banky v EÚ podliehajú dohľadu buď Európskej centrálnej banky, alebo národných orgánov dohľadu. Vklady sú najmenej do výšky 100-tisíc eur chránené všade v rámci EÚ. To sa týka len vkladov, s investíciami je podľa Ďuriača spojené riziko.

Kryptoaktíva nie sú regulovanými činnosťami a Národná banka Slovenska nad tým nevykonáva dohľad. V rámci slovenskej legislatívy je iba čiastočne upravené zdaňovanie, resp. účtovníctvo virtuálnych mien, medzi ktoré môžeme zaradiť časť kryptoaktív. Avšak v súčasnosti je v parlamente novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, a teda nejaká regulácia podľa Ďuriača už prichádza.