Pražská akciová burza trpí veľmi akútnym nedostatkom prvotných verejných ponúk. Komplikovaná legislatíva, nedostatočný dozor a nízky záujem investorov spôsobili, že z pražskej burzy sa stalo posledné miesto, na ktoré by sa české podniky obrátili s cieľom získať financie. Ak chcú firmy získať kapitál, preferujú úvery od bánk resp. iné zdroje. Problém nadobudol také rozmery, že ak v blízkej dobe nepredloží viac firiem na burze prvotné verejné ponuky, český akciový trh prestane existovať vo svojej súčasnej podobe. „Ak burza nezaznamená v blízkej dobe aspoň nejaké verejné ponuky, bude otázkou času, kedy sa burza zmení na clearingový dom pre dlhopisy,“ povedal Pavel Makovec zo spoločnosti EPIC Securities, ktorá je členom burzy.

So zámerom zjednodušiť situáciu pre predkladateľov nových verejných ponúk vytvorila pražská burza v roku 1999 takzvaný Nový trh. Tento je zameraný na podniky strednej veľkosti a ponúka nižšie náklady a menej prísne kritéria kótovania ako hlavný trh. Napriek tomu stále čaká na prvú kotáciu. Nádejou je brnenská spoločnosť Limart (výrobca kovov), ktorá plánuje prvotnú verejnú ponuku vo výške minimálne 1 mil. akcií (s nominálnou hodnotou 175 CZK/akcia) s cieľom získať kapitál vo výške aspoň 175 mil. CZK.

Pražská burza vyštartovala pred dekádou s „veľkým treskom“, pričom v roku 1993 bolo na burze kótovaných takmer 2000 podnikov. Odvtedy však burzu opustilo približne 1500 firiem, pričom dôvodom bola buď ich nízka likvidita, alebo rozhodnutie nových vlastníkov stiahnuť podniky z burzy. V súčasnosti sa obchodovanie na burze sústreďuje na osem blue-chip emisií, pričom priemerný denný obrat na burze poklesol z úrovne viac ako 50 mil. USD v prvom štvrťroku minulého roku na 14 mil. USD. Situácia je tak vážna, že dokonca aj vláda sa začína problémom zaoberať. Na konci marca udelila dolná komora českého parlamentu povolenie Stredisku cenných papierov na začatie navrhovania zmien nekonzistentnej legislatívy, ktorá je považovaná za hlavnú prekážku prvotných verejných ponúk.