Situácii, ktorá dnes vládne na akciových trhoch, predchádzali bezprecedentné teroristické útoky 11. septembra v New Yorku a Washingtone. Novembrové vydanie časopisu INVESTOR sa vo viacerých článkoch venuje analýze rôznych scenárov vývoja.

Kľúčové akciové indexy v Spojených štátoch, Európe a Japonsku klesli od začiatku roka rádovo o viac ako 10 až 30%. Ak ich hodnoty porovnávame s najvyššími hodnotami (v marci minulého roka) je to 20 až 40% a pri technologickom indexe NASDAQ to je takmer 70%. Tieto výsledky mnohých investorov zvádzajú k otázkam typu: „Už nikdy akcie alebo akciové fondy?“. Ale je to naozaj jednoznačne tak?

INVESTOR upozorňuje, že predovšetkým akcie sú dlhodobým investičným produktom. A aj keď hlavné svetové indexy padli od začiatku roka o desiatky percent ich výnosy v dlhodobom horizonte sú stále vynikajúce.

Súčasna kríza, ktorej pokojne môžeme dať prívlastok svetová, môže mať s vysokou mierou pravdepodobnosti nepriaznivý vplyv na najväčšiu ekonomiku vo svete. Ak vezmeme do úvahy aj skutočnosť, že americká ekonomika zažívala v posledných mesiacoch znižujúce tempo rastu, potom dnešná kríza môže tento negatívny vývoj ešte viac prehĺbiť. Hovoriť však dnes o číslach a jasnejších prognózach by bolo nezodpovedné a predčasné. Čo to znamená pre investičné produkty ako sú akcie a akciové fondy ? Predovšetkým neistota okolo vývoja americkej ekonomiky sa takmer automaticky preniesla na už aj dovtedy rozkolísané akciové trhy, aj keď už po uplynutí jedného mesiaca od tragického dňa dosiahli akciové indexy svoje pôvodné hodnoty.

INVESTOR radí: Trhy sú na dne, je čas nakupovať akcie. Dôvody sú pomerne jednoduché. Trh sa správa cyklicky a napriek nepríjemným správam, prišiel čas na jeho zotavenie. Trh práce bol v prepade najmä pod vplyvom poklesu technologických odvetví. Trhy sú v bode kde by mohlo dôjsť k obratu.

V USA zaznamenali v dôsledku teroristických útokov veľké straty. Keď sa pozrieme na ne bližšie, tak je to asi 40 mld. USD. Tento šok však nemá žiaden podstatný vplyv na ekonomiku. Postihnutým bolo najmä odvetvie aerolínií. Vďaka šoku bola narušená spotreba a momentálne vidieť, že dochádza k náprave. Súčasne je vidieť, že USA sú schopné vysporiadať sa s hrozbou terorizmu. To dáva signál pre ďalšie investovanie do akciových trhov.

Likvidita trhu (možnosť na trhu rýchlo predať a nakúpiť určitý cenný papier) je veľmi dôležitý ukazovateľ. Likvidita sa ovplyvňuje prostredníctvom zdražovania a zlacňovania peňazí pohybom úrokových sadzieb. Už pred teroristickými útokmi dochádzalo k opatreniam, ktoré mali oživiť ekonomiku. Po teroristických útokoch malo zníženie úrokov napomôcť stabilizácii trhu a tomu, aby boli peniaze dostupné pre ďalšie investície. Úrokmi vlády ovplyvňujú kapitálové trhy. Vláda ich môže ovplyvniť aj výdavkami na obranu, ktoré majú stúpnuť o 40, či 50 mld. USD.

Ak sa pozrieme na to, či je to pozitívne, tak musíme povedať, že z krátkodobého hľadiska nie, pretože dochádza k zvýšeniu daňového zaťaženia. Z dlhodobého hľadiska je to správne rozhodnutie.

Pokiaľ sa pozrieme na podobné krízy, ktoré sa odohrali v minulosti, vidíme, že medzi udalosťami a vývojom ekonomiky nie je žiaden dramatický vzťah. jednoducho povedané fundamentálne ukazovatele trhu sa nemenia, bol to pre neho len šok.

Na základe týchto faktov sa dajú očakávať nasledovné fakty. V priebehu šiestich, či dvanástich mesiacov sa dá očakávať oživenie ekonomiky v USA. tento scenár, ktorému prikladáme najväčšiu pravdepodobnosť predpokladá, že sa skoro vysporiadame s terorizmom a problémami, ktoré nám spôsobili. Bude to preto, lebo väčšina krajín sa spolu spojí a vytvorí rozumne fungujúcu koalíciu.

INVESTOR sa vo svojom novembrovom vydaní venuje aj kolektívnemu investovaniu. Na Slovensku sa zatiaľ nedarí dostať do povedomia obyvateľov investovanie do cenných papierov a kolektívneho investovania. Rozvoj tejto sféry finančných služieb má niekoľko bariér.

„Myslím si že je na to niekoľko dôvodov. Produkty kolektívneho investovania ako podielové listy, či osobné portfóliá sú trhu finančných služieb pre obyvateľstvo nové. Veľa ľudí vlastne ani nevie čo to je. Nevie pochopiť čo sa s tými peniazmi robí a deje keď sa dostanú do podielového fondu. Ťažko si vedia predstaviť že sú vôbec investované do cenných papierov, ktoré sa dajú dosť rýchlo kúpiť či predať za určité ceny a hodnota fondu ukazuje čo je v jeho vnútrajšku. Najväčšou bariérou je neznalosť produktu,“ komentuje prekážky investovania Ľubomír Lorencovič zo spoločnosti VÚB Asset Management. Tí čo poznali investičné fondy, ktoré vznikli v kupónovej privatizácii sa väčšinou sklamali.

„Bariérou je to že spoločnosti spravujúce fondy nemajú toľko zdrojov na reklamu ako iné spoločnosti, napríklad nebankové. Spoločnosť spravujúca fondy má pevný poplatok, stanovené percento zo spravovaného majektu. Väčšinou ide o dve percentá alebo menej. Len z tejto čiastky si môžu hradiť náklady na propagáciu vlastnej činnosti. Nebankové subjekty môžu na reklamu minúť akúkoľvek čiastku,“ hovorí o možnostiach podpory predaja produktov kolektívneho investovania Lorencovič. Pri akýchkoľvek investícii je dôležité všímať si informácie o nej. „Ľudia by mali vedieť čo sa s peniazmi deje.

Rozhodnutie pre investíciu je najmä teraz pomerne komplikované. Viacerí mamžéri a analytici správcovských spoločností si však myslia, že akciový trh je momentálne v takom stave, že sú na ňom dobré príležitosti na dobrú kúpu za dobrú cenu. Tam by mohli patriť akcie technologických firiem. Problém investorov v týchto časoch je to, že v minulých obdobiach už utrpeli straty. Keď máte peniaze v hotovosti, teda likviditu, nechoďte do hocičoho, Dajte si poradiť a choďte krok za krokom.

Martin Buriánek, manažér spoločnosti ŽB Asset Management, dcérskej spoločnosti Živnobanky nie je optimista. „Čo sa týka amerických investícií, tak by som odporúčal konzervatívnu investíciu. Buď by som kúpil konzervatívny balancovaný fond, alebo priamo dlhopisový fond a počkal by som si na vhodnú dobu a urobil by som prestup. Z konzervatívnejšej investície by som prestúpil do agresívnejšej, hovorí Buriánek. V tejto chvíli si vôbec nemyslí, že recesia v USA by bola zažehnaná a trhy čaká len rastový trend.

V sekcii zaoberajúcej sa bankovníctvom prináša INVESTOR analýzu trhu spotrebných úverov. Po dlhšom období stagnácie trhu, sa trh úverov začína pohybovať v priehľadnejších vodách. V období pred niekoľkymi rokmi boli akékoľvek pokusy o získanie úveru v banke marené buď vysokými úrokmi, alebo nedostatkom zdrojov pre úvery. Tieto zdroje boli nezdravo rezervované pre veľké podniky, aby sa predĺžila ich existencia pred krachom, alebo boli poskytnuté osobám blízko vedenia bánk, čomu nedokázala zabrániť Národná banka. Taktiež štát odčerpával zdroje a financoval nimi svoj schodok. Po tomto období sa už konečne slovenský bankový trh do určitej miery zbavil týchto externalít a poskytuje úvery na komerčnom princípe. Medzi tieto úvery patria aj spotrebné úvery pre obyvateľstvo.

Úroky v slovenských bankách sa pohybujú od 11 % do 15 %. Rozdiely medzi úrokmi v jednej banke závisia od bonity klienta, od dĺžky úveru a od výšky úveru. Úrok tiež možno znížiť poistením, či už priamo alebo nepriamo, cez zvýšenie bonity. U bánk je tiež rôzna výška a doba splatnosti poskytovaných úverov. Vo všeobecnosti platí zásada, že účelovo orientovaný úver môže byť vyšší a mať dlhšiu trvanlivosť.