Ako vnímajú Európsku úniu tí, pre ktorých vznikla a pre ktorých by tu mala byť? Čo si o nej myslia obyvatelia členských krajín a štátov ako Slovensko, ktoré sa chcú stať členom EÚ?

Tušia Slováci, čo pre nich bude Európska únia znamenať? A čo z toho, čo si o tom myslia, sa naozaj zakladá na pravdivých informáciách?

Študenti štvrtého ročníka gymnázia vo Vrútkach na strednom Slovensku sa pre BBC vyjadrili, že väčšina z nich chce odísť do zahraničia aspoň na študijný či pracovný pobyt. Hlavný motív sumarizuje za všetkých Lucia: „Štáty EÚ majú vyššiu úroveň a istú kultúrnu a ekonomickú základňu. Prečo zostať na Slovensku, nič lepšie ako tam nás tu čakať nemôže.“

Talian Ricardo študuje na univerzite v Neapole. Ako on vníma fakt, že jeho krajina je súčasťou Európskej únie? „V každodennom živote to nepociťujem. Ide skôr o možnosti cestovania, práce pre ľudí, ktorí sa chcú otvoriť svetu a obohatiť si život.“

Vstup do únie – v zásade dobrá vec

V kandidátskych krajinách takmer dve tretiny obyvateľov považujú vstup do Únie za dobrú vec. Spomedzi ľudí žijúcich v EÚ už teraz označilo členstvo v Únii za dobrú vec v priemere len necelých 50 percent opýtaných.

Únia sa pritom snaží pomôcť ľuďom rozličnými spôsobmi. Mestečko Neusiedl am See leží pri hraniciach so Slovenskom a Maďarskom v spolkovej krajine Burgenland, ktorá ako jediná v Rakúsku dostáva finančnú pomoc z európskych fondov. Prednosta obecného úradu v Neusiedl am See Franz Renghofer o prínosoch tejto pomoci hovorí: „Členstvom Rakúska v EÚ sa urobilo veľmi veľa v hospodárstve a najmä v poľnohospodárstve. S využitím podporných programov pre vinárov dostali pestovatelia v Burgenlande odvahu postaviť na nohy konkurencieschopné podniky.“

A ako podľa vrútockých gymnazistov ovplyvní vstup do EÚ ich život?

„Bude to mať pozitívny dosah na cestovanie bez hraníc. Ale aj negatívne vplyvy ako konzumný spôsob života.“

„Možno stúpnu ceny niektorých výrobkov.“

„EÚ nás pohltí, máme len päť miliónov ľudí, bude k nám prúdiť veľa cudzej kultúry.“

Okrem týchto obáv sa v kandidátskych štátoch šíri aj strach z toho, že ich obyvatelia by mohli byť využívaní ako lacné pracovné sily.

Demografi radia Západu prijímať zahraničných pracovníkov, ale nakoľko možno dvere pootvoriť?

Obavy z prílivu pracovníkov

No práve prílivu lacných pracovných síl z postkomunistických krajín sa obávajú v členských krajinách Únie.

V rakúskom pohraničnom meste Neusiedl narazíte každú chvíľu na Maďara alebo Slováka. Väčšina z nich tam pracuje legálne. Domáci s tým podľa prednostu Franza Renghofera problémy nemajú: „Pracovný trh nedokážeme pokryť vlastnými pracovnými silami. Rakúšania sú už do istej miery pohodlní, cez víkend nechcú pracovať a napríklad v okrese Neusiedl am See sotva nájdete jeden hotel alebo reštauráciu, kde by nepracoval niekto z Maďarska alebo Slovenska.“

Jedným z takýchto zamestnancov je Bratislavčan Ján. Už desať rokov pracuje ako čašník v jednom z hotelov v meste Neusiedl. Má on pocit, že je využívaný ako lacná pracovná sila?

„Nie, mám všetky práva ako rakúsky zamestnanec, zarobím tak isto ako rakúsky občan, práva mám tie isté, takže žiaden problém, že by vás zneužívali. To si ani nemôžu dovoliť.“

Slovákov nájdete pracovať aj v Británii. Marián je zamestnaný v istej belgickej investičnej inštitúcii v Londýne a tiež sa nestretol s tým, že by jeho národnosť bola príčinou nerovnocenného vnímania kolegami.

„V práci mi to nikto nedal najavo. Skôr naopak – myslím si, že mám konkurenčnú výhodu v oblasti trhov východnej Európy, lebo odtiaľ pochádzam.“

Rozšírenia sa netreba báť

Bežní Európania nie sú príliš nadšení tým, že by sa k Únii mali pripojiť podstatne chudobnejšie a prakticky neznáme krajiny. Cristina Raffoneová z európskeho informačného centra pri Obchodnej komore v talianskom Neapole ale tvrdí, že rozšírenia sa netreba obávať.

„Rozšírenie môže byť veľkou príležitosťou, nové krajiny budú tvoriť veľký spoločný trh, bude sa môcť voľne cestovať, rozšírenie prinesie nové možnosti. A aj keď peňazí na regionálnu a štrukturálnu pomoc bude menej ako teraz, možno sa bude s nimi lepšia narábať.“

Basilicata patrí medzi šesť najchudobnejších talianskych regiónov. Z bruselskej pokladnice tam prúdia milióny eur ročne na budovanie ciest, podporu zamestnanosti a ďalšie projekty. Po prijatí stredoeurópskych a východoeurópskych štátov sa táto pomoc presmeruje. Mimmo Sammartino z regionálneho denníka Gazetta del Mezzogiorno v meste Potenza pripomína, že ľudia si to pomaly začínajú uvedomovať.

„Myslím si, že vo všeobecnosti sa tu ľudia trochu obávajú rozšírenia na východ. Aj keď očakávajú, že EÚ dokáže splniť potreby obyčajných ľudí. V Basilicate sa, aj vďaka európskej pomoci, ekonomická situácia stabilizovala, ale rozšírenie o nové krajiny nemôže znamenať, že sa zabudne na všetky problémy, ktoré tu ešte pretrvávajú.“

Proti predsudkom

O výstavbe zjednotenej Európy panujú rozličné názory, objavujú sa obavy, neistota z toho, ako bude výsledná stavba vyzerať, kto bude vychutnávať dobré bývanie a kto bude upratovať spoločné priestory.

Zrejme nikto nedokáže jednoznačne posúdiť, koľko z toho, čo si myslíme o Európskej únii, je oprávnená domnienka a čo obyčajný predsudok.

No na to, aby sme sa k tomu aspoň priblížili, potrebujeme spolu komunikovať, potrebujeme byť informovaní, potrebujeme sa spoznávať. Odbúravanie hraníc, školské výmeny, pracovné príležitosti vo viacerých krajinách, možnosť voľne cestovať – to všetko pomáha pri formovaní názorov a prekonávaní predsudkov.

Európska únia na to poskytuje výbornú príležitosť. Lebo až na základe vlastných skúseností možno reálnejšie posúdiť, aké sú skutočné výhody a nevýhody členstva v EÚ.