6. Subjekty v novom pilieri a ich vzájomné vzťahy

Uskutočnenie dôchodkovej reformy predpokladá definovanie a vytvorenie zodpovedajúcich inštitucionálnych vzťahov a definovanie postavenia subjektov v rámci nového systému starobného dôchodkového sporenia.

6.1 Centrálna registrácia a evidencia prispievateľov

Centrálna registrácia a evidencia prispievateľov bude vykonávaná verejnoprávnou agentúrou (ktorou bude Sociálnou poisťovňa), ktorá na tento účel bude viesť centrálny register prispievateľov, vykonávať registráciu nových prispievateľov, prijímať a kontrolovať výkazy od dôchodkových správcovských spoločností. DSS bude centrálnemu registru pravidelne poskytovať výkazy o osobných dôchodkových účtoch.

Centrálny register bude obsahovať centralizovanú evidenciu občanov pre účely povinného dôchodkového zabezpečenia a centrálnu evidenciu údajov o ich osobných dôchodkových účtoch. Tento systém umožní občanom meniť svoju DSS. Informácie budú poskytované v reálnom čase.

6.2 Správa aktív

Správa dôchodkových aktív v dôchodkových fondoch bude vykonávaná novými, navzájom si konkurujúcimi, správcovskými spoločnosťami, ktorými budú dôchodkové správcovské spoločnosti .

Založenie DSS bude podmienené získaním povolenia na činnosť , ktoré bude udeľovať:

alt. 1 – vláda SR na návrh Ministerstva práce a sociálnych vecí.

alt. 2 – Úrad pre finančný trh.

alt. 3 – Osobitný orgán štátnej správy vytvorený s cieľom regulovať inštitúcie dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia.

Založenie DSS bude podmienené získaním povolenia, ktoré bude udeľovať vláda SR na návrh Ministerstva práce a sociálnych vecí. Počet povolení nebude vopred stanovený, budú stanovené len kritériá, ktoré bude musieť zakladateľ splniť. Udelenie povolenia bude vyžadovať splnenie prísnych kritérií kladených na úroveň vlastného kapitálu; dokladovanie transparentnosti vlastníckych vzťahov; bezúhonnosť fyzických osôb v štatutárnych orgánoch; profesionálne a vecné zázemie novozaloženej spoločnosti; skúsenosti a kladné referencie o činnosti z podnikania na finančnom trhu, získanie potrebných súvisiacich povolení a pod.

DSS budú správcovskými spoločnosťami s výlučným predmetom podnikania, ktorou bude správa dôchodkových úspor v rámci systému starobného dôchodkového sporenia a administrácia osobných dôchodkových účtov. DSS môže na základe zmluvnej spolupráce dohodnúť administráciu osobných dôchodkových účtov externým subjektom so súhlasom regulátora.. Správu dôchodkových úspor budú DSS uskutočňovať v dôchodkových fondoch (tie budú fungovať na princípe podielových fondov), ktoré budú DSS na tento účel zakladať a spravovať. Majetok dôchodkových fondov bude oddelený od majetku ich zakladateľov DSS. Dôchodkové fondy nebudú požívať právnu subjektivitu (v prípade konkurzu DSS nebudú dôchodkové úspory prispievateľov v dôchodkových fondoch dotknuté, ale budú stále vo vlastníctve prispievateľov).

Každá DSS bude môcť zakladať viacero dôchodkových fondov (napr. tri), pričom založenie akéhokoľvek dôchodkového fondu bude možné len po získaní povolenia na zriadenie dôchodkového fondu, ktorú bude udeľovať nezávislý regulátor. Všetky dôchodkové fondy budú mať predpísané limity pre umiestňovanie aktív z hľadiska typu cenného papiera, emitenta, z teritoriálneho hľadiska, z hľadiska likvidity cenného papiera a z dôvodu zabezpečenia sektorovej diverzifikácie.

Dôchodkový podiel reprezentuje účasť na majetku dôchodkového fondu. Hodnota osobného dôchodkového účtu bude násobkom počtu dôchodkových podielov a aktuálnej hodnoty dôchodkového podielu. Cenu dôchodkového podielu kontroluje depozitár daného dôchodkového fondu na dennej báze. DSS bude na účely správy aktív v dôchodkových fondoch povinne uzatvárať zmluvy s depozitárom, ktorým bude banka s platnou licenciou podnikajúca podľa platných predpisov. DSS nesmie byť kapitálovo a personálne prepojená s depozitárom.

6.3 Výber príspevkov

Výber príspevkov bude vykonávať dôchodková správcovská spoločnosť. Túto činnosť môže zabezpečiť na základe zmluvy s iným subjektom, ktorý bude musieť mať na túto činnosť povolenie regulátora.

DSS bude musieť preukázať organizačno-techické a personálne predpoklady pre výkon tejto činnosti alebo preukázať zabezpečenie takejto činnosti iným subjektom.

6.4 Vykonávanie životného poistenia

Funkciu vykonávania životného poistenia v rámci systému (poskytovanie anuít) budú vykonávať životné poisťovne na konkurenčnom princípe. Povolenie na vykonávanie životného poistenia, (resp. poskytovanie produktov životného poistenia) bude udeľovať nezávislý regulátor – Úrad pre finančný trh (UFT). Základom uskutočňovania funkcií životného poistenia budú vzájomné vzťahy DSS a životných poisťovní, ktoré budú podpisovať zmluvy ošetrujúce poskytovanie anuít v rámci systému starobných dôchodkov.

6.5 Vykonávanie funkcie depozitára

Funkciu depozitára budú vykonávať len banky podnikajúce podľa platného povolenia na konkurenčnom princípe. Správca aktív bude povinne uzatvárať zmluvu s depozitárom. Majetok dôchodkových fondov správcu bude v úschove u depozitára a bude evidovaný na peňažných a majetkových účtoch, s ktorými bude oprávnený disponovať depozitár na základe pokynov dôchodkovej správcovskej spoločnosti. DSS bude dávať pokyny na kúpu a predaj aktív v dôchodkovom fonde a depozitár ich bude realizovať, iba ak budú v súlade so zákonom.

6.6 Dohľad a regulácia

Regulačné orgány

Alt. 1

Súkromné subjekty zúčastnené v systéme starobného dôchodkového sporenia budú pod prísnou reguláciou. Novovytvorené dôchodkové správcovské spoločnosti budú podliehať štátnemu dozoru (ŠD) s výhľadom do r. 2005 – v súlade s centralizáciou dozoru nad celým finančným trhom – presunu rozhodujúcej časti kompetencií na Úrad pre finančný trh, s ktorým bude od svojho vzniku spolupracovať.

Alt. 2

Súkromné subjekty zúčastnené v systéme starobného dôchodkového sporenia budú pod prísnou reguláciou. Novovytvorené dôchodkové správcovské spoločnosti budú podliehať Úradu pre finančný trh, ktorý bude spolupracovať so štátnym dozorom v oblasti kontroly 1. piliera a centrálnej evidencie prispievateľov.

Alt. 3

Súkromné subjekty zúčastnené v systéme starobného dôchodkového sporenia budú pod prísnou reguláciou. Novovytvorené dôchodkové správcovské spoločnosti budú podliehať štátnemu dozoru zriadenému za účelom regulácie dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia.

Štát musí prevziať plnú zodpovednosť za začiatok nového systému dôchodkového zabezpečenia a najmä za jeho bezpečnosť.

Okrem toho aj v budúcnosti bude časť starobných dôchodkov na úrovni životného minima (resp. existenčného minima) financovaná zo štátneho rozpočtu v rámci reformovaného verejného piliera dôchodkového zabezpečenia a preto je nevyhnutná ingerencia ŠD a čiastočne aj Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) v oblasti kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a to najmä na náklady záchrannej sociálnej siete pre osoby mimo povinného systému. Všetky povolenia na činnosť v oblasti starobného dôchodkového sporenia bude na návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny schvaľovať vláda SR.

Alt. 1

Všetky povolenia na činnosť v oblasti starobného dôchodkového sporenia bude na návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny schvaľovať vláda SR.

Alt. 2

Všetky povolenia na činnosť v oblasti starobného dôchodkového sporenia bude vydávať Úrad pre finančný trh.

Alt. 3

Všetky povolenia na činnosť v oblasti starobného dôchodkového sporenia bude vydávať osobitný orgán štátnej správy zriadený za účelom vytvorenia dozoru nad dôchodkovým zabezpečením a zdravotnými poisťovňami.

Alt.1

Úrad pre finančný trh (ÚFT) bude udeľovať povolenia na poskytovanie produktov životného poistenia (anuít) pre povinný systém starobného dôchodkového sporenia životným poisťovniam.

Pôsobnosť štátneho dozoru bude voči Sociálnej poisťovni, inštitúciám zabezpečujúcim výber príspevkov, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, dôchodkovým fondom, zakladateľom dôchodkových správcovských spoločností, členom štatutárnych orgánov, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom.

Alt. 2

Úrad pre finančný trh (ÚFT) bude udeľovať povolenia na poskytovanie produktov životného poistenia (anuít) pre povinný systém starobného dôchodkového sporenia životným poisťovniam. Ďalej bude pôsobnosť ÚFT voči inštitúciám zabezpečujúcim výber príspevkov, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, dôchodkovým fondom, zakladateľom dôchodkových správcovských spoločností, členom štatutárnych orgánov, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom.

Pôsobnosť štátneho dozoru bude len voči Sociálnej poisťovni.

Charakter regulácie

Regulácia bude zameraná na odhaľovanie prejavov neobozretného podnikania a predchádzaniu možnosti defraudácie, zabezpečenie adekvátneho riadenia portfólia fondov v súlade so zákonnými obmedzeniami, zabezpečovanie transparentných informácií pre prispievateľov a v širšom poňatí na minimalizáciu investičných rizík, rizika manažmentu a rizika trhu životného poistenia. Budú uplatnené najnovšie skúsenosti a regulačné postupy a doporučenia z krajín OECD a EÚ (najmä UCITS III) a to najmä Capital Adequacy Directive (CAD), Investment Services Directive (ISD), ale najmä Financial Services Act 1986, ktorý predpisuje minimálne štandardy pre pôsobenie na finančnom trhu .

Vzhľadom na to, že časť občanov sa bude môcť dobrovoľne rozhodnúť pre vstup do starobného dôchodkového sporenia, je možné očakávať aj záujem o samoreguláciu zo strany DSS v záujme čo najviac prispieť k dôveryhodnosti DSS, a tým aj k maximalizácii počtov občanov, ktorí sa rozhodnú pre starobné dôchodkové sporenie.

Z dôvodu zabezpečenia maximálnej transparentnosti musí byť každá transakcia DSS s dôchodkovými aktívami realizovaná prostredníctvom depozitára a oznámená regulátorovi., ktorý musí byť o danej transakcii informovaný v reálnom čase.

V prípade závažného, alebo viacnásobného porušovania zákonov bude môcť regulátor presunúť správu dôchodkových fondov do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, alebo depozitárovi formou nútenej správy.

Majetok a zodpovednosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Majetok DSS bude účtovne a evidenčne oddelený od majetku v dôchodkových fondoch. Zákon okrem stanovenia minimálneho základného imania v záujme zabezpečenia krytia strát určí aj štruktúru aktív s cieľom zabezpečiť stabilitu bonity a likvidity. Všetky účty bude musieť mať DSS vedené len u svojho depozitára, nebude smieť poskytovať úvery, ručiť za záväzky iných osôb a nebude môcť použiť majetok v dôchodkových fondoch na krytie alebo úhradu svojich záväzkov.

Pri rozhodovaní o povolení na činnosť bude mať rozhodujúci vplyv preukázanie splnenia technicko-organizačných podmienok pre výkon správy a bezúhonnosť a kvalifikácia osôb v štatutárnych orgánoch DSS.

V prípade naplnenia skutkových podstát trestných činov štatutárnymi zástupcami DSS budú aplikovateľné ustanovenia trestného zákona a maximálny dôraz bude kladený na ustanovenie obchodno-právnej zodpovednosti štatutárnych orgánov DSS pri nakladaní s majetkom v dôchodkových fondoch. Náhrada škody bude z :

– majetku DSS,

– osobného majetku štatutárnych zástupcov DSS (pri škode spôsobenej konaním štatutárnych orgánov porušujúcim povinnosť odbornej starostlivosti, atď. )

– depozitára,

pričom tejto náhrady sa budú môcť domáhať priamo aj platitelia príspevkov starobného dôchodkového sporenia.

Rozloženie a štruktúra portfólia dôchodkových fondov

Dôchodkové fondy (DF) budú mať zákonom stanovené investičné limity, ale v štatúte fondu budú môcť mať stanovené rôzne pravidlá investovania zohľadňujúce vekovú štruktúru prispievateľov umožňujúce rozdielnosť vo vzťahu k časovému horizontu maximalizácie výnosov.

Ďalej bude stanovený minimálny počet prispievateľov za súhrn všetkých DF každej správcovskej spoločnosti, ale aj minimálny počet prispievateľov v každom DF. Každý dôchodkový fond bude musieť mať majetok na osobitných účtoch oddelene od majetku nielen DSS, ale aj iných DF. V prípade poklesu počtu prispievateľov na dobu dlhšiu ako zákonom stanovenú prevezme formou nútenej správy DF iná dôchodková správcovská spoločnosť na základe rozhodnutia štátneho dozoru.

Minimalizáciu rizikovosti investícií budú garantovať zákonom stanovené maximálne limity pre investície do jedného druhu aktív v pravidlách pre obmedzenie a rozloženie rizika. Pre rôzne druhy cenných papierov (akcie kótované na hlavnom trhu, akcie kótované v krajinách OECD, štátne dlhopisy, komunálne dlhopisy, podnikové dlhopisy, nehnuteľnosti, investície do zahraničných dlhopisov, hypotekárne záložné listy atď.) budú stanovené rôzne limity, pričom budú vylúčené investície do emisií kapitálovo a personálne prepojených emitentov s DSS a depozitárom.

Transparentnosť a efektívnosť činnosti dôchodkových správcovských spoločností

Súčasťou regulácie bude prísna kontrola dodržiavania informačných povinností DSS o vývoji spravovaného majetku. DSS bude povinná pravidelne zverejňovať správy o svojom hospodárení a o hospodárení s majetkom v dôchodkových fondoch.

Zákonom bude umožnené zmeniť správcu dôchodkových aktív a bude limitovaná maximálna úroveň výšky poplatkov za prestup do dôchodkových fondov spravovaných inou správcovskou spoločnosťou tak, aby bola garantovaná možnosť voľby zo strany klientov, aby stále riziko odchodu klientov do inej spoločnosti, t.j. prepad pod minimálnu hranicu a následne riziko zániku dôchodkového fondu vytváral tlak na maximálnu efektívnosť činnosti DSS.

Garancie

Garancie v rámci systému sa budú vzťahovať na riešenie prípadnej defraudácie prostriedkov, alebo neobozretného nakladania s príspevkami zo strany subjektov systému. Nebude ustanovená povinnosť garancie výnosov zo strany správcov aktív (DSS) ani štátu.

Garancia bude mať v prípadoch defraudácie dôchodkových úspor formu poskytnutia náhrady z Garančného fondu investícií v súlade so zákonom o cenných papieroch a investičných službách, ktorý bude tvorený výlučne na krytie rizika defraudácie. Všetky ostatné riziká budú kryté zo štátneho rozpočtu.

V prípade eventuálneho krachu alebo zániku DSS budú dôchodkové úspory, resp. osobné dôchodkové účty, predmetom nútenej správy. V prípade konkurzu životnej poisťovne poskytujúcej anuity preberie poistný kmeň na základe rozhodnutia regulátora iná poisťovňa.

7. Štát ako poskytovateľ dôchodkového zabezpečenia

V rámci zreformovaného dôchodkového systému pripadnú štátu zabezpečenie financovania piatich oblastí dôchodkového zabezpečenia, z ktorých tri budú súvisieť s vysporiadaním záväzkov vyplývajúcich z fungovania dnešného priebežného systému a dve budú vyplývať z charakteru nového priebežného systému. Medzi tieto oblasti budú patriť:

“ financovanie nárokov súčasných dôchodcov,

“ financovanie uznaných nárokov súčasných prispievateľov,

“ financovanie nárokov jednotlivcov, ktorí nevstúpia do nového systému starobného dôchodkového sporenia,

“ financovanie reformovaného priebežného systému – verejného piliera dôchodkového systému,

“ zabezpečovanie záchrannej sociálnej siete pre jednotlivcov mimo povinného systému.

Financovanie nárokov súčasných dôchodcov

Všetkým poberateľom starobných, invalidných, pozostalostných a iných dôchodkov, ktorým nárok na poberanie dôchodku vznikol pred začatím reformy podľa platných predpisov, bude štát garantovať a naďalej finančne zabezpečovať vyplácanie príslušnej dávky v príslušnej dĺžke. Dôchodky budú automaticky valorizované (podľa miery inflácie, rastu miezd, kombinácie oboch alebo podľa nižšieho z oboch ukazovateľov). Spôsob valorizácie bude určený na základe modelových prepočtov, pričom bude zohľadnená požiadavka zachovania adekvátnej životnej úrovne poberateľov, a to najmä v prípade jednotlivcov, ktorí z objektívnych dôvodov nemajú možnosť zlepšenia vlastnej finančnej situácie.

Štát v spolupráci so Sociálnou poisťovňou zabezpečí uspokojenie týchto nárokov vzhľadom na zvolený charakter financovania transformačného obdobia reformy z príjmov ZFDZ z odvodov, rozpočtových zdrojov (daní), mimorozpočtových zdrojov (predaj štátnych aktív a pod.), úspor vo verejných výdavkoch alebo emisie štátneho dlhu.

Financovanie uznaných nárokov súčasných pracujúcich

Problematickou oblasťou transformácie systému a celej dôchodkovej reformy bude voľba spôsobu vysporiadania sa so vzniknutými nárokmi v prípade jednotlivcov, ktorí už určitý čas prispievali do súčasného priebežného systému a ktorí sa rozhodnú vstúpiť do systému povinnej kapitalizácie.

Spôsobom vysporiadania bude kompenzácia anuity (starobného dôchodku) získanej zo systému povinnej kapitalizácie do výšky dôchodku, na výplatu ktorého vznikol v rámci priebežného systému nárok v momente začatia reformy podľa platnej legislatívy vzhľadom na úroveň príjmov a dobu zamestnania prispievateľa. Tento spôsob je z fiškálneho hľadiska značne výhodný, pretože pri predpoklade pozitívnych reálnych výnosov portfólia dôchodkového fondu znamená značnú úsporu cash flow v procese transformácie.

Stanovením výšky kompenzácie anuity vo väzbe na modelové prepočty deficitov bude možné riadiť počet osôb, pre ktoré bude výhodnejšie prejsť do systému starobného dôchodkového sporenia. Pri voľbe alternatívy financovania uznaných nárokov sa bude prihliadať na zásadu dodržania medzigeneračnej rovnosti, čo sa týka znášania tzv. čistých nákladov financovania reformy (pozri detailnejšie časť 4.1).

Financovanie nárokov jednotlivcov, ktorí nevstúpia do nového systému povinnej kapitalizácie

Pracujúcim, ktorí sa rozhodnú nevstúpiť do povinného systému starobného dôchodkového sporenia, budú nároky priznávané na základe zákona č.413/2002 Z.z. o sociálnom poistení, pričom v tejto legislatívnej norme dôjde k viacerým úpravám (ďalšie posunutie hranice veku odchodu do dôchodku, zmena poistného systému na systém solidarity, odstránenie systémových deformácií, zosúladenie vymeriavacích základov povinne zúčastnených osôb a iných ustanovení v legislatívnej úprave „starého“ a „nového“ systému atď.). Štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne zabezpečí financovanie takto vzniknutých nárokov z príjmov Základného fondu dôchodkového zabezpečenia a z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov.

Financovanie reformovaného priebežného systému – prvého piliera dôchodkového systému

Predošlé tri oblasti financovania dôchodkového zabezpečenia súvisia s vysporiadaním záväzkov štátu vyplývajúcich z fungovania priebežného systému. Nasledovná oblasť súvisí s novými úlohami štátu v priebežnom systéme.

Dôchodok v rámci prvého piliera bude mať podobu minimálnej úrovne starobného dôchodku, ktorá bude definovaná približne vo výške životného minima (resp. existenčného minima). Jej výška bude odvodzovaná:

alt 1: – od počtu odpracovaných rokov

alt. 2: – od počtu odpracovaných rokov a od výšky aktív na osobnom dôchodkovom účte. Úspory na účte osobného dôchodkového sporenia budú využité na testovanie nárokovateľnosti poberania dôchodku z prvého piliera, pričom predmetom testovania bude buď konečný zostatok na účte alebo výška nakúpenej anuity.

Bude stanovená hranica veku odchodu do dôchodku, ktorá bude automaticky upravovaná vzhľadom na očakávanú dĺžku života.

Ako už bolo viackrát uvedené, prvý pilier systému dôchodkového zabezpečenia by mal byť kvôli čo najmenším distorziám vyvolávanými z dôvodu redistribúcie financovaný v budúcnosti zo štátneho rozpočtu.

Zabezpečovanie záchrannej sociálnej siete pre jednotlivcov mimo povinného systému

Nie všetci občania v produktívnom veku budú môcť byť zúčastnení v povinnom dôchodkovom systéme. Týmto občanom bude zabezpečená minimálna úroveň sociálnej ochrany, podobne ako je tomu v súčasnosti prostredníctvom poskytovania „sociálneho dôchodku“. V rámci tohto systému bude poskytovaná minimálna úroveň zabezpečenia pre tých, ktorí:

“ nedržia dôchodkové úspory resp. sa zúčastňovali povinného systému len určitý počet rokov (napr. menej ako 20) a nie sú si schopní zabezpečiť vlastné starobné dôchodky alebo adekvátnu životnú úroveň,

“ invalidi a (niektorí) pozostalí neboli sa schopní poistiť v rámci povinného invalidného a pozostalostného poistenia v systéme povinnej kapitalizácie a iní sociálne odkázaní.

Záver

Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike rieši komplexné prebudovanie súčasného systému dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike, ktorý je založený na priebežnom spôsobe financovania. Jej cieľom je vybudovanie moderného systému dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike, ktorý bude založený na troch pilieroch s významným povinným starobným dôchodkovým sporením v kombinácii s priebežným pilierom, ktorý bude v budúcnosti poskytovať základný dôchodok približne vo výške životného minima financovaný nie z poistného ekonomicky aktívnych osôb, ale prostredníctvom štátneho rozpočtu a v ktorom sa bude výrazne uplatňovať princíp celospoločenskej solidarity. Nový systém dôchodkového zabezpečenia bude posilnený o dobrovoľné dôchodkové poistenie a sporenie, štátom podporované vo forme zníženia daňového základu o sumu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a ktorého pravidlá fungovania budú tvorené štátom a ich dodržiavanie bude štátom kontrolované.

Predkladaný materiál sa zaoberá výlučne problematikou reformy dôchodkového zabezpečenia, ktoré má v systéme sociálneho poistenia kľúčové postavenie, nerieši však oblasť nemocenského a úrazového poistenia. Postavenie a fungovanie týchto subsystémov v systéme sociálneho poistenia, ako aj systému sociálnej pomoci, priamo súvisí s predkladanou reformou dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike a preto je zámerom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v návrhoch zákonov, ktoré sa budú pripravovať v nadväznosti na predkladanú koncepciu riešiť komplexne aj oblasť nemocenského a úrazového poistenia a uskutočniť legislatívne zásahy v systéme sociálnej pomoci.