4.1 Princípy a kľúčové opatrenia dôchodkovej reformy

Reforma, ktorej cieľom je transformácia dnešného systému dôchodkového zabezpečenia na moderný dôchodkový systém, ktorý sme predstavili v predošlej kapitole, bude pri zohľadnení reformných obmedzení (kap. 3) založená na nasledovných princípoch:

“ sloboda voľby medzi „súčasným dôchodkovým systémom a navrhovaným dôchodkovým systémom“ pre občanov vo veku 35 – 55 rokov k dátumu spustenia reformy, povinnosť vstúpiť do navrhovaného dôchodkového systému pre osoby mladšie ako 35 rokov k dátumu spustenia reformy, nemožnosť účasti v navrhovanom dôchodkovom systéme pre osoby staršie ako 55 rokov k dátumu spustenia reformy

“ uznanie nárokov vzniknutých do začatia reformy,

“ zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia,

“ fiškálna udržateľnosť transformácie systému,

“ vytvorenie inštitucionálnej štruktúry povinného systému s ohľadom na efektívnu správu a elimináciu možných rizík,

“ adekvátna regulácia dôchodkových inštitúcií spravujúcich povinný systém starobného dôchodkového sporenia a

“ tvorba podmienok pre rozvoj dobrovoľného dôchodkového sporenia a poistenia.

Sloboda voľby medzi „súčasným dôchodkovým systémom a navrhovaným dôchodkovým systémom“ pre občanov vo veku 35 – 55 rokov k dátumu spustenia reformy

Jednotlivci vo veku 35 – 55 rokov, ktorí budú v čase začatia dôchodkovej reformy zúčastnení v rámci pôvodného priebežného systému, dostanú možnosť voľby zostať v súčasnom priebežnom systéme aj naďalej alebo prestúpiť do navrhovaného dôchodkového systému, a to umožnením presmerovania časti platených príspevkov na osobné dôchodkové účty , pričom:

“ možnosť vstúpiť do systému starobného dôchodkového sporenia bude časovo obmedzená, napr. v období troch rokov od začatia reformy,

Ak sa však prispievateľ rozhodne pre účasť v systéme starobného dôchodkového sporenia, nebude už môcť prestúpiť späť do priebežného systému, t.j. v priebežnom systéme mu nebudú môcť vzniknúť vyššie nároky než nároky, ktoré nadobudne k dátumu prestupu do systému starobného dôchodkového sporenia.

Jedným z najvážnejších opatrení dôchodkovej reformy je určenie vhodnej sadzby povinných príspevkov na osobné dôchodkové účty. Toto rozhodnutie nemôže byť v žiadnom prípade arbitrárne, naopak, je potrebné prihliadať na tri hlavné kritériá:

“ percentuálna sadzba bude určená tak, aby v strednodobom horizonte prispievania zabezpečila požadovanú úroveň dôchodku z povinného systému starobného dôchodkového sporenia,

“ sadzba bude dostatočne vysoká, aby zmiernila vplyv administratívnych nákladov na výslednú hodnotu aktív na osobnom dôchodkovom účte,

“ sadzba bude určená s ohľadom na fiškálne dopady dôchodkovej reformy a možnosti financovania.

Jednotlivci, ktorí zostanú v súčasnom priebežnom systéme, budú posudzovaní podľa zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorého znenie z dôvodu zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti priebežného systému bude modifikované.

Zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia

Krátenie priznaných dávok je neakceptovateľné a politicky nepriechodné. Je potrebné vychádzať z princípu „nepoškoď vlastnú starú mamu“. Prevažná väčšina súčasných starobných dôchodcov nie je v situácii, aby si mohla zabezpečiť dostatočné zdroje na udržanie akceptovateľnej životnej úrovne a ľudia vzhľadom na nepriaznivý minulý vývoj nedisponujú veľkým objemom úspor alebo inak naakumulovaného majetku. Zachované zostanú aj priznané dávky invalidným dôchodcom a poberateľom pozostalostných dôchodkov. Všetkým dôchodcom, ktorým vznikol v súčasnom systéme nárok na poberanie dôchodku, bude teda tento ponechaný.

Uznanie nárokov vzniknutých do začatia reformy

Uznanie nárokov vzniknutých do súčasnosti neznamená len zachovanie absolútnej úrovne vyplácaných dávok. V ďalších rokoch je potrebné pristúpiť k valorizácii dôchodkov. Valorizácia umožňuje dosiahnutie viacerých cieľov. Môže ním byť udržanie kúpnej sily dôchodcov, udržiavanie relatívneho postavenia voči priemerným pracovným príjmom, zabezpečenie ochrany pred absolútnou a relatívnou chudobou.

Súčasným prispievateľom bude priznaná pomerná časť nároku na budúci starobný dôchodok podľa počtu odpracovaných rokov do začatia reformy.

Povinný vstup občanov mladších ako 35 rokov k dátumu spustenia reformy do povinnej kapitalizácie

Povinnosť „vstupu“ týchto prispievateľov už do povinného systému starobného dôchodkového sporenia neznamená, že by títo jednotlivci už viac neprispievali do existujúceho priebežného systému. Každý prispievateľ bude prispievať časťou príspevkov do priebežného systému a časťou príspevkov do systému starobného dôchodkového sporenia (s perspektívou poklesu odvodového zaťaženia a presunom financovania verejného piliera na štátny rozpočet).

Tento princíp vychádza z logického predpokladu, že títo prispievatelia by mali na základe dlhodobého prispievania počas prakticky celej dĺžky produktívneho života zabezpečenú uspokojivú výšku dôchodkov už v rámci systému starobného dôchodkového sporenia. Priebežný systém bude pre týchto prispievateľov transformovaný zo systému primeranej náhrady príjmu na systém poskytujúci minimálnu úroveň dôchodkového zabezpečenia. Perspektívou je teda zníženie odvodového zaťaženia s presunom na financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Fiškálna udržateľnosť transformácie systému

Charakter navrhovaných krokov bude mať zásadný vplyv na riadenie celého okruhu verejných financií na mnoho ďalších desaťročí. Je preto potrebné uvažovať nad čo najefektívnejším mechanizmom splácania existujúceho dlhu a pri získavaní zdrojov financovania transformačného obdobia využiť všetky dostupné prostriedky zníženia fiškálnych nárokov. Okrem úspor na strane získavania zdrojov je nevyhnutné pristúpiť aj k úsporám na strane výdavkov. To znamená nájdenie optimálneho spôsobu valorizácie vyplácaných dávok, spomínané úpravy dĺžky doby ich poberania (zvýšenie veku odchodu do dôchodku) a i.

Zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku s nárokom na nekrátený dôchodok sa bude musieť postupne zvyšovať, ale bude umožnený aj skorší odchod do dôchodku. V nadväznosti na zvyšovanie očakávanej dĺžky života navrhujeme akceptovať odporúčania medzinárodných inštitúcií a postupne zvyšovať vek odchodu do dôchodku.

Vidíme nasledovné dôvody pre takýto postup:

“ v súčasnosti je vek odchodu do dôchodku vzhľadom na očakávanú dĺžku života jednotlivcov vo veku odchodu do dôchodku na Slovensku v medzinárodnom porovnaní stanovený príliš nízko,

“ v budúcnosti dôjde k predĺženiu očakávanej dĺžky života,

“ umožní sa významná úspora nákladov v prechodnom období,

“ zníži sa miera prerozdeľovania,

“ očakávaná dĺžka života vo veku odchodu do dôchodku je vyššia u žien než u mužov,

“ vo vyspelom svete prevláda tendencia ďalej zvyšovať vek odchodu do dôchodku napriek tomu, že už dnes je v porovnaní so Slovenskom vysoký.

Vytvorenie inštitucionálnej štruktúry povinného systému s ohľadom na efektívnu správu systému a elimináciu možných rizík

Vytváranie nového usporiadania dôchodkového systému bude determinované minimalizáciou rizík negatívne pôsobiacich na výšku dôchodkov, bezpečnosť poskytovania dôchodkov a stabilitu systému.

Inštitucionálna štruktúra nového verejného (t.j. priebežného) piliera bude vytváraná s ohľadom na zmenený účel dôchodkových dávok poskytovaných z tohto piliera, ktoré nebudú plniť funkciu primeranej náhrady pracovného príjmu (táto funkcia bude primárne zabezpečovaná v rámci systému povinnej kapitalizácie), ale funkciu poskytovania minimálneho štandardu dôchodkového zabezpečenia.

Inštitucionálna štruktúra nového povinného systému starobného dôchodkového sporenia bude už od začiatku vytváraná najmä s ohľadom na (i) výnosnosť pre prispievateľov (pri zohľadnení rizikovosti investícií a investičného horizontu), (ii) minimalizáciu nákladovosti systému, (iii) elimináciu rizika defraudácie, (iiv) minimalizáciu politického zasahovania do systému a (iv) maximalizáciu možnosti voľby pre prispievateľov (pričom dôležitou otázkou bude zabezpečenie nízkej nákladovosti možnosťou voľby, napr. v prípade zmeny dôchodkového fondu).

Uskutočňovanie dôchodkovej reformy nie je možné bez oživenia kapitálového trhu a ďalšieho rozvoja poistného trhu. Životné poisťovne budú v novom systéme vykonávať množstvo funkcií súvisiacich s poskytovaním anuít.. Kapitálový trh by mal prejsť takisto výraznou zmenou, ktorá bude zameraná na štandardizáciu obchodovania, zvýšenie likvidity obchodovania, elimináciu cenových manipulácií na trhu cenných papierov, štandardizáciu dohľadu a hlavne na elimináciu možného presúvania strát z nelikvidných cenných papierov.

Adekvátna regulácia dôchodkových inštitúcií spravujúcich dôchodkové fondy v povinnom systéme starobného dôchodkového sporenia

Vytvorením vhodnej inštitucionálnej štruktúry nového povinného systému starobného dôchodkového sporenia bude možné uskutočniť len prvý z krokov vedúci k poskytovaniu optimálnej úrovne dôchodkového zabezpečenia. Ďalším z opatrení bude zabezpečenie adekvátnej regulácie dôchodkových inštitúcií spravujúcich nový systém, ktoré bude spredmetnené vo vytvorení dobrej legislatívy, ustanovení a sfunkčnení efektívne fungujúceho nezávislého dohľadu a v efektívnom uskutočňovaní samotného dohľadu. Dohľad bude zameraný na oblasť (i) eliminácie možnosti defraudácie, (ii) dodržiavanie pravidiel pre investovanie, (iii) dodržiavanie podmienok podnikania na predmetnom trhu, (iv) eliminácie prejavov obmedzovania konkurencie, (v) dodržiavania transparentnosti, (vi) zabezpečovanie informačných tokov smerom k prispievateľom a pod.

Tvorba podmienok pre rozvoj dobrovoľného dôchodkového sporenia a poistenia

Pri poskytovaní starobných dôchodkov je potrebné uplatňovať princíp zásluhovosti. Túto možno zabezpečiť práve na trhu. Keďže starnutie jednotlivca je jasnou a známou záležitosťou, veľkú časť dôchodkového zabezpečenia je možné zaistiť na báze dobrovoľnej kooperácie, t.j. sporením v produktívnom veku a presunom spotreby z mladosti do staroby. Štát bude podporovať rôzne formy dobrovoľného sporenia a doplnkového dôchodkového poistenia. V rámci dobrovoľných dôchodkových schém bude možné znášať vyššiu mieru investičného rizika a podnikanie subjektov poskytujúcich dobrovoľné dôchodkové zabezpečenia bude značne voľnejšie než podnikania subjektov v rámci systému starobného dôchodkového sporenia.

Štát bude dobrovoľné prispievanie motivovať prostredníctvom (i) možnosti zníženia daňového základu a (ii) možnosti použiť prostriedky z dobrovoľného sporenia na vyviazanie sa z povinného systému starobného dôchodkového sporenia.

Zhrnutie kľúčových opatrení dôchodkovej reformy

Kľúčové opatrenia dôchodkovej reformy, vychádzajúce z definovaných princípov, zahŕňajú:

“ možnosť presmerovania časti platieb odvodov na osobné dôchodkové účty, t.j. možnosť voľby medzi priebežným a systémom starobného dôchodkového sporenia pre prispievateľov vo veku 35 – 55 rokov k dátumu spustenia reformy,

“ určenie sadzby príspevkov do systému starobného dôchodkového sporenia s ohľadom na fiškálnu situáciu, administratívne náklady systému a úroveň požadovaného dôchodku,

“ pokračovanie vo vyplácaní dôchodkov, na poberanie ktorých vznikol nárok pred začatím reformy,

“ kompenzácia nárokov za účasť v priebežnom systéme,

“ vytvorenie systému garancií minimálneho dôchodku,

“ redefinícia záchrannej sociálnej siete,

“ garantovaná valorizácia priznaných dôchodkov v I. pilieri,

“ posunutie hranice veku odchodu do dôchodku a rovnaké ponímanie postavenia mužov a žien,

“ prispievatelia vo veku do 35 rokov k dátumu spustenia reformy vstupujú do systému starobného dôchodkového sporenia, pričom úroveň povinného prispievania je u nich rovnaká ako u všetkých iných povinne zúčastnených osôb s tým rozdielom, že im už nevzniká nárok na priznanie dôchodku podľa zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení a:

v alt. 1 na základe platieb do priebežného systému im však vznikne nárok na tzv. paušálny dôchodok približne vo výške životného minima a

v alt. 2 na základe platieb do priebežného systému im vznikne nárok na tzv. paušálny dôchodok približne vo výške životného minima, ak výška ich úspor zo systému starobného dôchodkového sporenia nebude dosahovať stanovenú úroveň,

“ financovanie transformačných nákladov reformy využitím predaja štátnych aktív, šetrením na výdavkovej strane verejných rozpočtov a v budúcnosti prostredníctvom štátneho rozpočtu,

“ využitie vnútorných a vonkajších zdrojov financovania transformácie,

“ vytvorenie funkčného a nezávislého dohľadu v rámci systému starobného dôchodkového sporenia,

“ budovanie nového systému s ohľadom na elimináciu možných rizík a nízku nákladovosť systému.

Vytvorenie štyroch skupín účastníkov povinného dôchodkového systému

V súlade s definovanými opatreniami nastanú v dôchodkovom systéme zmeny, ktoré budú znamenať vytvorenie štyroch skupín účastníkov povinného dôchodkového systému:

“ poberatelia dôchodkov, ktorým nárok na poberanie dôchodku vznikne pred odštartovaním reformy (bude sa týkať poberateľov všetkých typov dôchodkov),

“ jednotlivci vo veku 35 – 55 rokov k dátumu spustenia reformy, ktorým pred reformou vznikla účasť v rámci dôchodkového systému priebežne financovaného a ktorí na základe vlastnej voľby zostanú v plnom rozsahu účastníkmi systému dôchodkového poistenia alebo jednotlivci vo veku nad 55 rokov, ktorí povinne zostanú v plnom rozsahu účastníkmi systému dôchodkového poistenia – títo budú posudzovaní podľa predpisov upravujúcich fungovanie priebežného systému (novelizovaný zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení),

“ jednotlivci vo veku do 35 rokov k dátumu spustenia reformy, ktorým pred reformou vznikla účasť v rámci dôchodkového systému priebežne financovaného a ktorí povinne presmerujú časť platieb povinných príspevkov do systému starobného dôchodkového sporenia a jednotlivci, ktorí sa vo veku 35 – 55 rokov k dátumu spustenia reformy na základe vlastnej voľby rozhodli presmerovať časť platieb povinných príspevkov do systému starobného dôchodkového sporenia ,

“ jednotlivci, ktorým povinnosť účasti v dôchodkovom systéme vznikne po prvýkrát až po začatí reformy.

Okrem týchto štyroch skupín jednotlivcov bude samozrejme existovať ešte skupina sociálne odkázaných občanov, ktorých sa nebude týkať účasť na dôchodkovom systéme a/alebo ktorí sa nebudú schopní zabezpečiť v rámci dobrovoľných dôchodkových schém. Poskytovanie dôchodkového zabezpečenia týmto občanom bude na základe ústavných povinností štátu riešené v systéme sociálnej pomoci.

4.2 Zmena spôsobu poskytovania dôchodkov v povinnom systéme

Vyplácanie dôchodkov, na poberanie ktorých vznikol nárok pred uskutočnením reformy, bude garantované podľa legislatívy účinnej pred dňom začatia reformy.

Starobný dôchodok

Účelom starobného dôchodku poskytovaného zo systému starobného dôchodkového sporenia bude zabezpečiť účastníkovi tohto systému primerané hmotné zabezpečenie v čase po vyviazaní sa zo systému alebo po dovŕšení dôchodkového veku.

Systém poskytovania starobného dôchodku sa bude po odštartovaní reformy skladať z viacerých prvkov, pričom postupne sa zvýši podiel dôchodkov poskytovaných zo systému starobného dôchodkového sporenia a zníži sa rozsah starobných dôchodkov poskytovaných z redistribúcie (dôchodky súčasným starobným dôchodcom; dôchodky budúcich dôchodcov, ktorí ako pracujúci nevystúpia z priebežného systému a dôchodky z verejného piliera financovaného zo štátneho rozpočtu vrátane kompenzácie za účasť v priebežnom systéme):

“ starobným dôchodcom, ktorým nárok na poberanie starobného dôchodku vznikne pred odštartovaním reformy, bude tento vyplácaný aj naďalej v priznanej výške s pravidelnou valorizáciou,

“ občanom, ktorí na základe vlastnej voľby nevstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, vznikne nárok na poberanie starobného alebo pomerného dôchodku zo Sociálnej poisťovne v súlade s novelizovaným zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení,

“ pre občanov, ktorí na základe vlastnej voľby alebo povinne vstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, ale už boli účastníkmi priebežného systému dôchodkového poistenia, bude starobný dôchodok predstavovať príjem skladajúci sa:

v alt. 1: z (odloženej) doživotnej anuity zakúpenej z prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte alebo programovaného výberu kombinovaného s odloženou anuitou, tzv. paušálneho dôchodku z verejného piliera na základe počtu odpracovaných rokov a zo sumy kompenzácie za účasť v dnešnom priebežnom systéme vyplácanej z verejných zdrojov

v alt. 2: z (odloženej) doživotnej anuity zakúpenej z prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte alebo programovaného výberu kombinovaného s odloženou anuitou, dôchodok poskytovaný z verejného piliera financovaného zo štátneho rozpočtu, ktorý bude poskytovaný na základe testovania dôchodku zo systéme starobného dôchodkového sporenia a zo sumy kompenzácie za účasť v dnešnom priebežnom systéme vyplácanej z verejných zdrojov

“ pre občanov, ktorým vznikne prvýkrát účasť v povinnom navrhovanom dôchodkovom systéme bude starobný dôchodok predstavovať:

v alt. 1: z (odloženej) doživotnej anuity zakúpenej z prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte alebo programovaného výberu kombinovaného s odloženou anuitou a tzv. paušálneho dôchodku z verejného piliera na základe počtu odpracovaných rokov

v alt. 2: z (odloženej) doživotnej anuity zakúpenej z prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte alebo programovaného výberu kombinovaného s odloženou anuitou, dôchodok poskytovaný z verejného piliera financovaného zo štátneho rozpočtu, ktorý bude poskytovaný na základe testovania dôchodku zo systéme starobného dôchodkového sporenia.

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok

Poskytovanie invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku pre všetkých účastníkov dôchodkového systému (starobného dôchodkového sporenia a dôchodkového poistenia) sa bude riadiť právnym režimom upraveným v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Podmienky nároku na poskytovanie invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku sa prehodnotia tak, aby bolo možné znížiť ich podiel na celkových výdavkoch na dôchodky.

Základným opatrením v rámci systému poskytovania invalidných a pozostalostných dôchodkov bude odčlenenie financovania týchto dôchodkov od financovania starobných dôchodkov, ktoré bude spredmetnené v odčlenení platieb príspevkov na financovanie invalidných a pozostalostných dôchodkov.

Vzhľadom na charakter systému starobného dôchodkového sporenia založeného na rešpektovaní vlastníckych práv, poskytovanie invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku bude obmedzené len na obdobie najdlhšie do priznania starobného dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia, a to aj vtedy, keď výška starobného dôchodku bude nižšia ako výška invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku.

Vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok

Funkciu zabezpečenia príjmu v prípade straty živiteľa pri úmrtí osoby (rodiča, manžela alebo manželky), ktorá bola účastníkom systému starobného dôchodkového sporenia, budú plniť :

– vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok poskytované zo systému dôchodkového poistenia priebežne financovaného po zomrelom účastníkovi systému starobného dôchodkového sporenia, ktorý ešte nebol poberateľom starobného dôchodku zo systému sporenia, a po zomrelom poberateľovi invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Úroveň týchto dôchodkov bude adekvátne znížená vzhľadom na skutočnosť, že prostriedky na osobnom dôchodkovom účte zomrelého budú podliehať dedeniu,

– zdedené dôchodkové úspory; našetrená suma peňazí, ktorá teda zostane na účte po úmrtí živiteľa, bude podliehať (i) režimu presunu na osobný dôchodkový účet pozostalého alebo (ii) dedeniu formou výplaty v hotovosti pozostalému.

Sociálna dávka

Sociálna dávka bude dávkou systému sociálnej pomoci financovanej z prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci celospoločenskej solidarity, bude sa poskytovať približne na úrovni existenčného minima a bude sa týkať jednotlivcov, ktorí vlastným pričinením

“ nedržia dôchodkové úspory, t.j. nie sú si schopní zabezpečiť vlastné starobné dôchodky alebo adekvátnu životnú úroveň a

“ sú sociálne odkázaní a nesplnili podmienky priznania starobného dôchodku z povinného dôchodkového systému.

Poskytovanie sociálnej dávky na úrovni existenčného minima bude podmienené testovaním sociálnej situácie.

5. Vymedzenie niektorých prvkov systému starobného dôchodkového sporenia

5.1 Osobný rozsah – účasť na systéme starobného dôchodkového sporenia

Povinnej účasti v systéme starobného dôchodkového sporenia, t.j. v II. kapitalizačnom pilieri, budú podliehať zamestnanci a vyššie príjmové samostatne zárobkovo činné osoby narodené po 31. decembri 1968.

Dobrovoľnej účasti v systéme starobného dôchodkového sporenia budú podliehať nízkopríjmové samostatne zárobkovo činné osoby, spolupracujúce osoby a spoločníci spoločností s ručením obmedzeným.

Systém starobného dôchodkového sporenia sa bude vzťahovať aj na tie osoby, ktoré budú mať možnosť voľby medzi „starým“ a „novým“ systémom.

Problémovou otázkou všetkých povinných systémov starobného dôchodkového sporenia je otázka univerzálnosti, osobitne otázka postavenia určitých špecifických skupín štátnych zamestnancov tzv. silových rezortov, t.j. policajtov a vojakov. Zámerom reformy bude zahrnutie aj týchto jednotlivcov do univerzálneho systému (kde si budú môcť vybrať medzi priebežným systémom a systémom starobného dôchodkového sporenia).

5.2 Platenie príspevkov na osobné dôchodkové účty a poistného na invalidné a pozostalostné poistenie

Systém starobného dôchodkového sporenia je príspevkovo definovaný systém individuálneho dôchodkového sporenia. Povinné príspevky budú platené z definovaného (valorizovaného) vymeriavacieho základu, nad rámec ktorého existuje do určitej výšky možnosť dobrovoľného sporenia s motiváciou zo strany štátu vo forme zníženia základu dane. Povinné príspevky predstavujú sporenie na osobnom dôchodkovom účte.

Zúčastnené osoby platia príspevky zo stanoveného vymeriavacieho základu. Platiteľom príspevkov budú výlučne zamestnanci, v prípade samostatne zárobkovo-činných osôb tieto osoby, spolupracujúce osoby a spoločníci spoločností s ručením obmedzeným.

Zamestnávatelia budú zodpovední za odvádzanie príspevkov na osobný dôchodkový účet. Platby štátu a NÚP za tzv. náhradné doby sa v systéme starobného dôchodkového sporenia, podobne ako je tomu v príbuzných systémoch fungujúcich vo svete, nebudú vyskytovať.

Sadzba poistného na dôchodkové poistenie je v zásade pre osoby, ktoré zostanú v priebežnom systéme upravenom zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, v stanovenej výške z vymeriavacieho základu, pričom sa v rámci tejto sadzby poistného bude špecifikovať osobitne sadzba na invalidné poistenie a pozostalostné poistenie (výška sadzby vyplynie z poistno-matematických prepočtov).

Pre osoby, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do nového systému starobného dôchodkového sporenia bude sadzba na starobné dôchodkové sporenie vo výške približne 8 – 10 % (presné určenie sadzby vyplynie z poistno-matematických prepočtov), sadzba na pozostalostné poistenie sa bude špecifikovať v nadväznosti na charakter dedenia dôchodkových úspor v systéme starobného dôchodkového sporenia. Sadzba na invalidné poistenie bude rovnaká ako sadzba na invalidné poistenie určená pre osoby, ktoré zostanú v priebežnom systéme upravenom zákonom č. 413/2002 Z. z. Okrem toho osoby, ktoré vstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, budú odvádzať naďalej určitú časť odvodov do Základného fondu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, pričom:

v alt. 1: – budú tieto odvody chápané ako poistné na paušálny dôchodok približne vo výške životného minima (resp. existenčného minima) v závislosti od počtu odpracovaných rokov (s perspektívou jeho presunu do daňových odvodov v dlhodobom horizonte)

v alt. 2: – budú tieto odvody chápané ako transformačná daň s perspektívou jej postup-ného znižovania.

V povinnom systéme starobného dôchodkového sporenia často nastáva situácia, keď zamestnanec, ktorý mal v určitom období povinnosť prispievať na osobný dôchodkový účet, je v inom období nezamestnaný a napr. poberá podporu v nezamestnanosti. V dnešnom priebežnom systéme povinného dôchodkového poistenia by za takéhoto jednotlivca uhrádzal poistné NÚP. V systéme starobného dôchodkového sporenia je však situácia iná, t.j. vybraná DSS ďalej spravuje a zhodnocuje zverené dôchodkové aktíva.

Povinnosť platiť príspevky v systéme starobného dôchodkového sporenia sa končí:

“ v každom jednotlivom prípade dosiahnutím stanovenej hranice veku odchodu do dôchodku bez ohľadu na to, či daný jednotlivec ďalej pracuje alebo nie,

“ nákupom indexovanej odloženej doživotnej anuity zabezpečujúcej stanovenú úroveň dôchodku v prípade, ak nebol dovŕšený vek odchodu do dôchodku, a to bez spodného vekového obmedzenia; úroveň takejto anuity musí byť vyššia než minimálny dôchodok z verejného piliera, a to napr. o 20 až 30 %, čím dôjde k zníženiu prípadnej zodpovednosti štátu garantovať takémuto jednotlivcovi dôchodok.

Možnosť vyviazania sa zo systému existuje v prípade nákupu odloženej doživotnej anuity vo výške minimálneho garantovaného dôchodku (i) z prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte (naakumulovaných povinne aj dobrovoľne), (ii) z iných prostriedkov vložených na osobný dôchodkový účet, čo by umožnilo zbavenie sa povinnosti ďalej povinne sporiť (a vo výške povinných príspevkov si znížiť daňový základ).

Dobrovoľné prispievanie na osobný účet bude možné aj po dovŕšení štátom stanovenej hranice veku odchodu do dôchodku.

5.3 Vecný rozsah systému starobného dôchodkového sporenia

Starobný dôchodok

Starobným dôchodkom poskytovaným zo systému bude (i) indexovaná (odložená) doživotná anuita, ktorá bude nakupovaná od životnej poisťovne z prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte, (ii) programovaný výber z osobného dôchodkového účtu kombinovaný s odloženou anuitou. Programovaný výber z osobného dôchodkového účtu bude možný maximálne do výšky zostatku na osobnom dôchodkovom účte, ktorá umožní nákup indexovanej doživotnej anuity.

Nákup anuity je možný v akomkoľvek momente, v ktorom výška dôchodkových úspor postačuje na zakúpenie indexovanej odloženej doživotnej anuity, pričom odloženie vyplácania tejto anuity bude odvodené od štátom stanoveného veku odchodu do dôchodku v danom období (tento sa bude v prechodnom období posúvať, takže to môže byť diferencované).

Nákup anuity bude povinný, aby sa tak predišlo riziku vyčerpania prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte. Povinnosť nákupu anuity sa bude vzťahovať na sumu potrebnú na zakúpenie spomínanej anuity v štátom určenej výške.

V prípade úmrtia prispievateľa pred nákupom anuity sa dôchodkové aktíva stávajú predmetom dedičstva.