Pred niekoľkými rokmi by sme v našich zemepisných šírkach a dĺžkach za vorkoholikov, čiže ľudí posadnutých prácou, považovali azda iba významných vedcov. Tí predsa deň i noc trávili vo svojich laboratóriách a nemali čas na nič iné, pretože sa venovali dôležitým objavom.

Dnes sa môžeme s ľuďmi, pre ktorých neexistuje nič iné len ich práca, stretnúť na každom kroku. Závislosť od práce si žiada doba, šíri sa ako nebezpečná droga. Ona však naozaj drogou je.

Človek posadnutý prácou by mal byť podľa všetkého ideálnym a najžiadanejším zamestnancom každého podnikateľa, ktorému ide iba o zisk a dobrý biznis. Opak je pravda.

Priveľká pracovitosť môže predstavovať vážny problém, záťaž. Hektické pracovné tempo týchto ľudí totiž môže viesť k chybám, tie sú spojené s časovými nesúladmi, finančnou záťažou a takisto s emocionálnymi dôsledkami na okolie. Enormné pracovné tempo napokon prinesie viac škôd ako úžitku. Vorkoholik v pracovnom kolektíve zvyšuje pravdepodobnosť konfliktov a vyžaduje náročnejšiu koordináciu.

Ani ako nadriadení nie sú vorkohlici veľmi na úžitok. Nedokážu totiž pracovať v tíme, vnucujú všetkým svoj pracovný rytmus, ktorý nie je správny, nemajú porozumenie pre podriadených, myslia si, že sa na nich nedá spoľahnúť, preto väčšinu úloh, ktoré by mohli delegovať na nich, robia sami.

Vorkoholizmus, ako sa tento syndróm nazýva, je rovnako nebezpečný ako napríklad alkoholizmus a všetky iné závislosti, na ktoré si spomeniete, vrátane hry na hracích automatoch, posadnutosti nakupovaním, sexom, prípadne liekovej závislosti. Človek posadnutý prácou sa namiesto pozdravu opýta: „Nevolal mi niekto?“.

Nepreháňate to?

Je vorkoholik pracovitý človek? Aký je rozdiel medzi týmito dvoma postojmi k práci? Ten druhý pracuje tvrdo, pretože je pod tlakom objektívnej nevyhnutnosti, napríklad má dlhy či úvery a pracuje dlho a veľa len preto, aby ich splatil. Vie však vypnúť, relaxovať, zabávať sa. Vorkoholik preferuje prácu pred odpočinkom, zábavou, dovolenka je pre neho určitým spôsobom utrpením. Pokoj a nečinnosť sú pre ľudí, ktorých nezaujíma nič iné len ich práca, jednoducho neprijateľné.

Pracovitý človek, manažér či majiteľ firmy, môže pracovať aj 14 až 16 hodín denne, dokonca aj cez víkendy. Dokáže však relaxovať, dokáže si nájsť čas na priateľov, na rodinu, vie raz za čas zmierniť tempo a vypnúť mobilný telefón. A z dovolenky netelefonuje do práce, ako to tam bez neho všetci zvládajú.

Neustály pracovný a takisto emocionálny stres a tlak napokon človeka, ktorý sa venuje iba práci, privedie k lekárovi. Nastane totiž obdobie, keď, takpovediac, vyhorí. Burn out, tak znie odborný výraz pre tento stav, čiže smutný koniec vorkoholika. Ani v tomto stave si však dotyčný nepripúšťa fakt, že za tým všetkým je jeho zaujatosť prácou.

„Vorkoholika zastaví choroba. Organizmus mu jednoducho povie, že musí prestať, zmierniť,“ tvrdí psychiatrička Zuzana Bartíková z dennej psychiatrickej ambulancie Hestia v Bratislave.

Nemusí to byť práve infarkt myokardu, aj keď jedným z rizikových faktorov je práve vysoké pracovné tempo, nutkanie splniť všetky úlohy, uprednostňovanie práce pred dovolenkou či absencia koníčkov. Aj keď štatistické údaje v posledných rokoch zaznamenávajú, že zlyhanie srdca postihuje čoraz častejšie nižšie vekové skupiny ľudí, ktorí žijú náročným tempom – manažérov a podnikateľov. A už vonkoncom nie sú iba doménou mužov – ženy dobiehajú „silnejšie“ pokolenie nielen v práci, ale aj v chorobách.

Porovnávať kandidáta na infarkt myokardu s vorkoholikom je síce možné, len ho s ním nemožno stotožňovať, aj keď správanie oboch môže pôsobiť na prvý pohľad rovnako.

Víťazom je typ A

Psychológovia osobnosti delia do abecedných kategórií. Áčko a jeho prístup k životu a práci má mnoho spoločné s posadnutosťou. „Typ A berie všetko, čo sa týka práce, príliš vážne a bojovne. Nejde mu ani tak o prácu samu, ale niekedy najmä o efekt, o pocit vlastnej dôležitosti a užitočnosti. Dostaví sa najmä vtedy, ak sa z času na čas otočí a zistí, aké veľké „diery“ vo svete po ňom zostali, čiže podarilo sa mu niekoľko ľudí zlomiť, prípadne odstrániť niekoľko pracovníkov, zamietnuť odmeny a tak ďalej, príkladov možno nájsť mnoho. Typ A povie podriadenému, že deň má dvadsaťštyri hodín, pritom sám nestíha a bojuje s termínmi. Typ A má nedostatok času na čokoľvek, čo nie je spojené s prácou, biznisom a zvyčajne býva perfekcionalista, čím sa podobá na vorkoholika. Darí sa mu viac-menej uprednostňovať kvantitu pred kvalitou a potom má výčitky, že niečo nedokázal urobiť poriadne, prípadne podlieha sebaklamu, že ho nadmieru kritizujú, pretože je najlepší. Všetko plánuje, pokiaľ možno, do detailov a zápcha na križovatke ho privádza do zúrivosti,“ vyratúvajú problémy typu A Viera Caponniová a Tomáš Novák, autori populárnych psychologických kníh.

Ak sa „áčkar“ venuje napríklad športovej aktivite, tak si vyberá adrenalínový, prípadne agresívny šport, čiže aj hobby a zábava je pre neho iba súťaž a porovnávanie, nevyhnutnosť dosahovať úspech, získavať body či zmietnuť súpera. Tento typ v čase zaujatosti vlastnými úspechmi neporozumie otázke: Musíte byť za každú cenu úspešný, prvý? Aj za tú najvyššiu?

Odpoveď je pre neho jednoduchá a ľahká. Stačí si prezrieť jeho knižnicu, v ktorej kraľujú príručky pre manažérov s jednoznačnými názvami, aby provokovali k ďalším métam.

„So snahou byť úspešný za každú cenu, prekonať sám seba, dosahovať len dobré výsledky sa musí človek zžiť, a to tak, že sa naučí prekonávať stresy, ktoré ho na ceste za jeho šťastím určite stretnú,“ pripomína Z. Bartíková.

Aj vorkoholizmus môže byť v prvom štádiu prejav nezvládnutia stresu. Rozdiel medzi osobnosťou typu A a vorkoholikom je v tom, že človek posadnutý prácou sa už nedokáže tešiť z ničoho iného, nedokáže na nič iné myslieť a zastavia ho až somatické ochorenia – kardiovaskulárne problémy, poruchy potencie, imunity, chronický únavový syndróm a pod.

Ak sa nespoznáte…

Vorkoholici sú ľudia, ktorí pracujú viac, než sa od nich očakáva. Predovšetkým na seba kladú príliš vysoké nároky. Nie sú schopní uznať vlastné výkony a byť spokojní sami so sebou. Namiesto toho si hľadajú stále nové ciele, nové možnosti, ako sa uplatniť. Nielenže pracujú nad pracovný čas, navyše viac ako iní, ale pracujú aj hekticky a kŕčovito. Vyznačujú sa netrpezlivosťou a puntičkárstvom. Nevedia delegovať prácu na ostatných spolupracovníkov, pretože nedokážu rozlišovať medzi dôležitými a nedôležitými záležitosťami. Ak by prenechali prácu iným, mali by dojem, že strácajú kontrolu, ktorá je pre nich životne dôležitá. Majú pocit, že iba vtedy, ak budú všetko robiť sami, majú zaručené, že všetko bude v poriadku a perfektne, rýchlo a spoľahlivo aj urobené.

Človeku, ktorý je posadnutý prácou, dokážeme odpúšťať jeho mrzutosť, ale aj nedostatok disciplíny. Myslíme si, že majú toľko energie, že nemôžu len tak pohodlne sedieť a zhovárať sa s ostatnými. Vorkoholici si všetky svoje zlé nálady vysvetľujú pracovným zaťažením, a môžu sa na to dokonca aj sťažovať. Môžu byť voči sebe masochistickí a môžu si ničiť zdravie. Môžu podvádzať svojho partnera s prácou a premeniť jedálenský stôl na pracovný a spálňu na pracovňu. Ľuďom zaujatým prácou viac odpúšťame. Veď sa predsa tak činia… Namiesto odpúšťania by sme im mali pomáhať. Vorkoholizmus je drogová závislosť od práce. Postihnutá osobnosť je v konštantnej situácii: práca a s ňou spojené činnosti ju úplne pohlcujú. Zábava, spoločenský život, rodina, odpočinok, všetko ide do ústrania, podstatná je iba práca, pracovný výkon. Iba ten jej prináša uspokojenie. A je jej jedno, či je ten pracovný výkon dostatočný, či výsledok toho konkrétneho pracovného výkonu je aj na úžitok a je porovnateľný s ostatnými výkonmi.

Otázky a odpovede

Vorkoholizmus je novo poznaná závislosť. Sociologický, psychologický, ale aj neurobiologický výskum tejto závislosti je ešte iba v začiatkoch. V súčasnosti vedci a lekári nevedia vysvetliť príčinu závislosti, prečo sa človek stane závislým. V zahraničí sa už síce vyskytli štúdie, ktoré vorkoholizmus vysvetľovali „závislostným“ potenciálom modernej industriálnej spoločnosti, nenašli však veľa priaznivcov.

Akoby sa mali firmy brániť tomuto novodobému fenoménu?

Podľa zahraničných autorov by mali včas venovať pozornosť prevencii, identifikácii a terapii závislosti od práce. Zamerať sa na to už pri výbere zamestnancov. Ten by mal byť uvážlivý, aby sa v podniku predišlo vzniku prostredia, ktoré by podporovalo vorkoholizmus. Takisto zamestnanci uchádzajúci sa o prácu, by si mali dať pozor na zamestnávateľa, ktorý vyžaduje pobyt v zamestnaní viac ako osem-deväť hodín denne. Obe skupiny – zamestnávatelia i zamestnanci – by sa mali zamyslieť nad tým, ako motivujú zamestnancov, manažment. Neprevláda kvantita nad kvalitou?

Dokážete včas rozpoznať a identifikovať vorkoholika v kolektíve a dokážete pomerne rýchlo urobiť nápravu?

Ak áno, ubránite sa prípadným škodám, ktoré by podnik mohli postihnúť.

Poznajte závislosť

(podľa K. Nešpora)

1. Mávate často veľmi intenzívnu túžbu

a potrebu pracovať?

2. Vo vzťahu k práci sa neovládate (neprimerane sa ponáhľate, neviete kedy prestať alebo chcete stihnúť príliš veľa)?

3. Ak nemôžete napríklad aj na kratší čas pracovať, cítite silnú nepohodu a duševné problémy, pred ktorými

utekáte k ďalšej práci?

4. Vnútorne vás to núti stále zvyšovať množstvo času stráveného v práci?

5. Zanedbávate sústavne iné potešenia

a záujmy len preto, aby ste mohli pracovať?

6. Pokračujete v práci aj napriek jasným dôkazom, ktoré vám hovoria, že je ohrozené vaše zdravie, alebo zanedbávate pre vás iné dôležité hodnoty?

Odpovedali ste na tri a viac otázok kladne? Zamyslite sa nad sebou, či nepracujete viac ako treba, a skúste ďalší test.

Zdroj: www.psychologie.cz, www.edusan.sk,

K. Nešpor: Závislost na práci, Grada 1999.