Poznatkovo založená ekonomika a Lisabonská stratégia (3)
Cieľom únie bolo podľa Lisabonskej stratégie dobehnúť USA a Japonsko, za ktorými EÚ v konkurencieschopnosti zaostáva. Finančné prostriedky členských štátov mali prednostne smerovať do oblasti vedy a výskumu
(dokončenie z predchádzajúceho vydania Profini)
3. 6. Ľudský kapitál a terciárne vzdelávanie
Nové teórie o ekonomickom raste kladú sú založené na význame ľudského kapitálu a potrebe kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá je schopná pomáhať zamestnávateľovi dosahovať nové ciele. Budúci ľudský kapitál ako aj budúci poznatkový kapitál stelesňujú tí, ktorí sa dnes ako študenti zúčastňujú na vzdelávacom procese. Nepretržitý ekonomický rast bude závisieť od schopností týchto osôb vytvárať, adaptovať, predávať a využívať poznatky, ktoré vo svojej podstate predstavujú schopnosti rozvinuté absolvovania vzdelávacieho procesu, ako aj počas absolvovania školení počas pracovného života každého jednotlivca.
Inštitúcie terciárneho vzdelávania hrajú v poznatkovo-založenej ekonomike kľúčovú úlohu. Akademické a výskumné aktivity uskutočňované v rámci inštitúcií vyššieho vzdelávania sú veľmi dôležité pre národné inovačné systémy, zatiaľ čo knižnice, poskytovatelia internetových služieb a počítačové siete spojené s týmito inštitúciami predstavujú dôležitú súčasť informačnej infraštruktúry. Inštitúcie vyššieho vzdelávania vzdelávajú jednotlivcov, ktorí budú potrební pre efektívne rozvíjanie a riadenie kreatívnych, poznatkovo-založených ekonomík.
Tabuľka č. 4 obsahuje dvadsať najúspešnejších regiónov v rámci ukazovateľa „agregátna účasť na terciárnom vzdelávaní“. Hoci výdavky na vzdelávanie sú pri nových členských štátoch v súlade ich umiestnením v rebríčku konkurencieschopnosti, t.j. v celoeurópskom meradle nie sú príliš veľké, v účasti na terciárnom vzdelávaní dosahujú lepšie výsledky. Osem z desiatich najúspešnejších regiónov predstavujú regióny nových členských krajín EÚ. Zatiaľ čo kvalita vzdelania v nových členských štátoch ešte nedosahuje západoeurópske štandardy, v ukazovateli ako počet študujúcich jednotlivcov sú tieto krajiny dosť úspešné. Dôležitou úlohou pre nové členské štáty bude udržať si tieto počty študentov aj v budúcnosti, pretože je logické, že mnoho študentov sa v budúcnosti bude snažiť získať vzdelanie v starých členských štátov, kde budú môcť následne očakávať ponuky lepšie platených pracovných miest.
Tabuľka č. 4: Regionálny index účasti v terciárnom vzdelávaní – dvadsať najúspešnejších regiónov *
|
Poradie
|
Región
|
Index
|
|
1
|
Centralny, Poľsko
|
223,0
|
|
2
|
Poludniowo-Zachodni, Poľsko
|
193,0
|
|
3
|
Közép-Magyarország, Maďarsko
|
184,7
|
|
4
|
Pólnocno-Zachodni, Poľsko
|
174,7
|
|
5
|
Poludniowy, Poľsko
|
190,0
|
|
6
|
Övre Norrland, Švédsko
|
162.3
|
|
7
|
Pólnocny, Poľsko
|
160,1
|
|
8
|
Länsi-Suomi, Fínsko
|
159,1
|
|
9
|
Praha, Česká republika
|
158,9
|
|
10
|
Wschodni, Poľsko
|
157,0
|
|
11
|
Bratislavský kraj, Slovenská republika
|
156,1
|
|
12
|
Attiki, Grécko
|
154,0
|
|
13
|
Pohjois-Suomi, Fínsko
|
152,2
|
|
14
|
Lotyšsko
|
146,4
|
|
15
|
Campania, Taliansko
|
143,5
|
|
16
|
Litovsko
|
143,0
|
|
17
|
Slovinsko
|
138,3
|
|
18
|
Comunidad de Madrid, Španielsko
|
137,7
|
|
19
|
Itä-Suomi, Fínsko
|
136,3
|
|
20
|
Sur, Španielsko
|
135,8
|
* Zostavovatelia hodnotili 118 regiónov predstavujúcich štatistické jednotky NUTS-1 dvadsiatich piatich členských krajín EÚ a Švajčiarska a Nórska (Robert Huggins, Will Davies: Európsky index konkurencieschopnosti)
Pri hodnotení počtu študentov v terciárnom vzdelávaní na národnej úrovni Slovenská republika dosiahla 12. miesto z celkového počtu 27 krajín (25 krajín EÚ plus Švajčiarsko, Nórsko). Toto umiestnenie možno hodnotiť ako relatívne dobré. Podobne ako je tomu pri regiónoch, aj na národnej úrovni dosiahli nové štáty pri tomto ukazovateli relatívne dobré výsledky. Najlepšie výsledky dosiahlo Poľsko, Lotyšsko skončilo na 3. a Maďarsko na 4. mieste (vid. tabuľka č.5).
Tabuľka č. 5: Výsledky vybraných krajín v rámci národného indexu účasti v terciárnom vzdelávaní (akademické smerovanie)*
|
Poradie
|
Krajina
|
Index
|
Počet študentov na 1000 pracujúcich
|
|
1
|
Poľsko
|
218,7
|
148,3
|
|
2
|
Fínsko
|
169,5
|
115,0
|
|
3
|
Lotyšsko
|
143,2
|
97,1
|
|
4
|
Maďarsko
|
138,3
|
138,3
|
|
12
|
Slovenská republika
|
103,2
|
70,0
|
|
22
|
Česká republika
|
71,0
|
48,1
|
* Zostavovatelia hodnotili 27 členských krajín EÚ plus Švajčiarsko, Nórsko (Robert Huggins, Will Davies: Európsky index konkurencieschopnosti)
4. Závery a odporúčania.
· V Slovenskej republike existujú veľké rozdiely medzi regiónmi v úrovni konkurencieschopnosti a zavádzania poznatkovo-založenej ekonomiky. Zatiaľ čo Bratislavský kraj sa v rámci Európskeho indexu konkurencieschopnosti umiestnil na 10. mieste zo 118 európskych regiónov NUTS-1, ostatné tri regióny Západné Slovensko, Východné Slovensko a Stredné Slovensko sa umiestnili na chvoste (v poslednej dvanástke) tohto rebríčka. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že týmto regiónom chýba ekonomická a priemyselná infraštruktúra, ktorá je základnou črtou najkonkurencieschopnejších regiónov Európy. Pri týchto regiónoch bude potrebné zaviesť opatrenia, ktoré by riešili problémové oblasti, prostredníctvom výstavby infraštruktúry, prílevu investícií a zníženia nezamestnanosti a posilnenia miery zamestnanosti v poznatkovo-založených sektoroch.
· Čo sa týka denzity zamestnanosti v poznatkovo-založených sektoroch, pozitívny výsledok tu opäť vykázal len Bratislavský kraj, ktorý sa v tabuľke v tabuľke dvadsiatich najúspešnejších regiónov pre ukazovateľ agregátnej poznatkovo-založenej zamestnanosti umiestnil na 4. mieste. Bratislavský kraj zároveň ako jediný vykázal vysokú úroveň korelácie medzi denzitou zamestnanosti v poznatkovo-založených sektoroch a Európskym indexom konkurencieschopnosti, kde obsadil 10 miesto. Táto vysoká úroveň korelácie naznačuje, že tento región má vysokú úroveň priamych zahraničných investícií, a teda vysokú koncentráciou priemyselných odvetví náročných na vysoké technológie. Pri ostatných slovenských regiónoch (Západné Slovensko, Východné Slovensko, Stredné Slovensko), ktoré že majú strednú až nízku úroveň agregátnej poznatkovo-založenej zamestnanosti a v rebríčku európskych regiónov podľa úrovne Európskeho indexu konkurencieschopnosti obsadili posledné miesta, bude treba tieto ukazovatele zlepšiť. Rýchlemu napredovaniu týchto regiónov by malo napomôcť prijatie takých opatrení, ktoré by zatraktívnili tieto regióny nielen pre priame zahraničné investície v zmysle zakladania výrobných prevádzok, ale v zmysle pre zakladania centier výskumu a vývoja nových produktov a technológií.
(Autorka je doktorandkou Prognostického ústavu SAV)
0,001
0,005
