Poznatkovo založená ekonomika a Lisabonská stratégia (2)
Cieľom únie bolo podľa Lisabonskej stratégie dobehnúť USA a Japonsko, za ktorými EÚ v konkurencieschopnosti zaostáva. Finančné prostriedky členských štátov mali prednostne smerovať do oblasti vedy a výskumu
(pokračovanie z predchádzajúceho vydania Profini)
3.3. Zamestnanosť v skupine sektorov výroby vysokých technológií
Zamestnanosť v skupine sektorov výroby vysokých technológií predstavuje agregátnu denzitu zamestnanosti vo zvyšných piatich sektoroch poznatkovo-založenej ekonomiky (biotechnológie a chemický priemysel, IT a výroba osobných počítačov, strojárstvo a výroba prístrojov, výroba presných prístrojov a elektronických strojov, výroba automobilov a súvisiace odvetvia). Na rozdiel od zamestnanosti v sektoroch high-tech služieb, zamestnanosť v skupine sektorov výroby vysokých technológií vykazuje oveľa vyšší stupeň geografickej koncentrácie, čo ilustruje tabuľka č. 3. V rebríčku dvadsiatich najúspešnejších regiónov sa nachádzajú štyri nemecké regióny, štyri talianske regióny a päť českých regiónov. Do tabuľky sa nedostal žiadny britský, francúzsky, ani španielsky región. Bratislavský kraj obsadil štrnáste miesto – toto relatívne dobré umiestnenie bolo pravdepodobne spôsobené vysokou koncentráciou automobilového a chemického priemyslu v tomto regióne. Len tri regióny – Lombardia, Švajčiarsko a Bratislavský kraj, figurujú v tabuľke č.2 aj v tabuľke č. 3., t.j. majú vysokú denzitu zamestnanosti v sektoroch high-tech služieb a v skupine sektorov výroby vysokých technológií.
Tabuľka č. 3: Agregátna denzita zamestnanosti v skupine sektorov výroby vysokých technológií – dvadsať najúspešnejších regiónov *
|
Poradie
|
Región
|
Index
|
|
1
|
Baden-Württemberg, Nemecko
|
283,8
|
|
2
|
Severovýchod, Česká republika
|
237,2
|
|
3
|
Střední Čechy, Česká republika
|
236,8
|
|
4
|
Střední Morava, Česká republika
|
224,4
|
|
5
|
Bavorsko, Nemecko
|
215,9
|
|
6
|
Jihozápad, Česká republika
|
113,1
|
|
7
|
Västsverige, Švédsko
|
206,0
|
|
8
|
Lombardia, Taliansko
|
191,8
|
|
9
|
Emilia-Romagna, Taliansko
|
182,4
|
|
10
|
Östra Mellansverige, Švédsko
|
181,6
|
|
11
|
Nord Ovest, Taliansko
|
181,6
|
|
12
|
Jihovýchod, Česká republika
|
179,6
|
|
13
|
SmÍ land med öarna, Švédsko
|
176,2
|
|
14
|
Bratislavský kraj, Slovenská republika
|
171,1
|
|
15
|
Švajčiarsko
|
167,1
|
|
16
|
Saarland, Nemecko
|
166,6
|
|
17
|
Hessen, Nemecko
|
164,3
|
|
18
|
Nord Est, Taliansko
|
155,6
|
|
19
|
Dunátúl, Maďarsko
|
155,4
|
|
20
|
Slovinsko
|
152, 6
|
* Zostavovatelia hodnotili 118 regiónov predstavujúcich štatistické jednotky NUTS-1 dvadsiatich piatich členských krajín EÚ a Švajčiarska a Nórska (Robert Huggins, Will Davies: Európsky index konkurencieschopnosti)
V doplňujúcej tabuľke, ktorá zaznamenáva nárast, resp. pokles zamestnanosti v skupine sektorov výroby vysokých technológií od roku 1998 do roku 2003 v porovnaní s priemernou hodnotou 25 krajín EÚ, sa nachádza Bratislavský kraj, ktorý tu reprezentuje kategóriu „vysoká denzita zamestnanosti vo výrobe vysokých technológií “, ktorá predstavuje denzitu vyššiu než 125 percent európskeho priemeru. Avšak Bratislavský región v tejto tabuľke zároveň patrí do kategórie „regióny so slabnúcou denzitou zamestnanosti vo výrobe vysokých technológií“, pričom tento región tu vykazuje pätnásťpercentný pokles denzity za obdobie 1998 – 2003. Tento jav, podobne ako tomu bolo pri zamestnanosti v sektore high-tech služieb, pravdepodobne súvisí so reštrukturalizáciou slovenského priemyslu po roku 1989.
3.4. Zamestnanosť v sektore biotechnológií a chemického priemyslu
Pre sektor biotechnológií a chemického priemyslu sú typické veľmi špecifické požiadavky na ľudský kapitál, ktoré možno charakterizovať ako požiadavky na vysokokvalifikovanú pracovnú silu.
Aj pre tento ukazovateľ autori štúdie zostavili tabuľku, ktorá obsahuje dvadsať najúspešnejších regiónov v tomto sektore z hľadiska denzity zamestnanosti. Na prvom mieste sa umiestnil nemecký región Rheinland-Pfalz, ktorý býva často označovaný ako hlavné mesto európskeho chemického priemyslu. V tomto regióne sídli firma BASF, ktorá najväčšou chemickou spoločnosťou na svete. Sídlia tu tiež spoločnosti Boehringer a Joh. A. Benckiser. Na druhom mieste sa umiestnil taliansky región Lombardia, ktorý je domovom pre viac ako 50 percent talianskych biotechnologických a chemických firiem. Na treťom mieste sa umiestnil ďalší nemecký región – Hessen, v ktorom majú svoje prevádzky firmy ako Aventis, Braun Medical a Proctor and Gamble.
V prvej dvadsiatke regiónov sa nenachádza žiadny slovenský región, čo pravdepodobne súvisí s tým, že slovenský biotechnologický a chemický priemysel je z geografického hľadiska rozptýlený. Z regiónov krajín vyšegrádskej štvorky sa tu nachádzajú dva české regióny: Severozápad a Střední Čechy.
V doplňujúcej tabuľke, ktorá zaznamenáva nárast, resp. pokles zamestnanosti v sektore biotechnológií a chemického priemyslu od roku 1998 do roku 2003 v porovnaní s priemernou hodnotou 25 krajín EÚ, sa nachádzajú všetky štyri slovenské regióny podľa klasifickácie NUTS-1. Západné Slovensko reprezentuje kategóriu „vysoká denzita zamestnanosti v sektore biotechnológií a chemického priemyslu “, ktorá predstavuje denzitu vyššiu než 125 percent európskeho priemeru. Avšak Západné Slovensko v tejto tabuľke zároveň patrí do kategórie „regióny so slabnúcou denzitou zamestnanosti v sektore biotechnológií a chemického priemyslu“, pričom tento región vykazuje dvadsaťsedempercentný pokles denzity za obdobie 1998 – 2003. Bratislavský kraj a Východné Slovensko reprezentujú kategóriu „stredná denzita zamestnanosti v sektore biotechnológií a chemického priemyslu , ktorá predstavuje denzitu v rozpätí 50 až 125 percent európskeho priemeru. Tieto dva regióny zároveň patria do kategórie „regióny so slabnúcou denzitou zamestnanosti v sektore biotechnológií a chemického priemyslu“, pričom vykazujú pokles o 34 (Bratislavský) a 53 percent (Východné Slovensko). Región Stredné Slovensko patrí do kategórií nízkej a zároveň slabnúcej denzity zamestnanosti v danom sektore a vykazuje pokles denzity o 40 percent. Tento jav možno vysvetliť podobne ako v kapitole 1.2. a 1.3. reštrukturalizáciou slovenského priemyslu po roku 1989.
3. 5. Zamestnanosť v sektore výroby IT a osobných počítačov
Sektor výroby IT a osobných počítačov ešte stále predstavuje dôležitý prvok medzinárodného obchodu pre mnoho európskych regiónov a štátov, a má vo všeobecnosti viac medzinárodný charakter ako niektoré z tradičných sektorov. Štúdia obsahuje tabuľku predstavujúcu dvadsať najúspešnejších regiónov, čo sa týka denzity zamestnanosti v tomto sektore. Prvé miesto v rebríčku patrí fínskemu regiónu Pohjois-Suomi, pričom denzita zamestnanosti v sektore výroby IT a počítačov v tomto regióne až päťnásobne prevyšuje priemernú hodnotu indexu v tabuľke. Švédsky región Štokholm sa umiestnil na druhej priečke, tretí je holandský región Zuid-Nederland. Štvrtú priečku obsadil maďarský región Dunántúl, pričom tento región sa pri zostavovaní najnovšieho Európskeho indexu konkurencieschopnosti pre roky 2006-2007 objavil v tabuľke tohto typu po prvý krát. Česká republika má v tabuľke umiestnené dva regióny – Severovýchod je na siedmom mieste a Jihozápad na štrnástom. Na ôsmom mieste sa umiestnil írsky región Southern and Eastern Ireland, pričom pri tomto regióne sa očakáva pohyb smerom k vyšším priečkam rebríčka. Slovenská republika nemá v tabuľke zastúpený žiadny región.
V doplňujúcej tabuľke, ktorá zaznamenáva nárast, resp. pokles zamestnanosti v sektore výroby IT a počítačov od roku 1998 do roku 2003 v porovnaní s priemernou hodnotou 25 krajín EÚ , sa nachádza Bratislavský kraj, ktorý tu reprezentuje kategóriu „stredná denzita zamestnanosti vo výrobe IT a počítačov“, ktorá predstavuje denzitu v rozpätí od 50 do 125 percent európskeho priemeru. Bratislavský kraj v tejto tabuľke zároveň patrí do kategórie „regióny so silnejúcou denzitou zamestnanosti vo výrobe IT a počítačov“, pričom tento región tu vykazuje šesťdesiatdvapercentný nárast denzity za obdobie 1998 – 2003. Tento fenomén možno vysvetliť zlepšením úrovne podnikateľského prostredia včítane zníženia daňového zaťaženia firiem po roku 1998, čo malo za následok prílev zahraničných investícií a presúvanie firiem do tohto regiónu zo starých členských krajín EÚ.
(Autorka je doktorandkou Prognostického ústavu SAV)
0,001
0,005
