Slovensko sa snaží o priclenenie do únie už takmer desat rokov. Pocas týchto desiatich rokov sme prešli vývojom demokracie, rastom ekonomického a právneho povedomia. Zlepšilo sa poznanie západného, vyspelého sveta. Zabudlo sa však na sprehladnenie fungovania obrovského spolocenstva ludí, krajín a trhov v Európskej únii. Možno sa budeme cudovat, ale je to tak.

Dnes, ked stojíme pred dverami Európskej únie, do ktorej sa snažíme vstúpit už nejaký ten rok, až takmer 70% obcanov ani nevie co to vlastne Európska únia je. So vstupom Slovenska do EÚ si väcšina Slovákov predstaví dalšie zdražovanie a „utahovanie opaskov“. To už ani nehovorím o jej fungovaní. Obcania tohto štátu nepoznajú aké orgány má Európska únia a ktoré z týchto orgánov sú výkonnou, ktoré súdnou a ktoré zákonodarnou mocou. Jasne to dokazujú prieskumy verejnej mienky.

Propagacná kampan na podporu vstupu do EÚ však výrazne zaostáva. Iné krajiny, ako napríklad Ceská republika realizuje kampan na podporu vstupu do EÚ už takmer 10 mesiacov.

Obcanom Slovenskej republiky je potrebné priblížit jednoduchým spôsob, co predstavuje Európska únia, co bude pre nich znamenat vstup Slovenska do EÚ. Je potrebné predstavit všetky orgány, ktoré pôsobia v EÚ a vysvetlit ich fungovanie. Obcan sa musí dozvediet aj príciny vstupu do takého obrovského spolocenstva krajín a národov. Samozrejme všetko sa musí robit objektívne, co znamená poukázat na pozitívne ale aj negatívne stránky nášho vstupu. Slováci by mali byt oboznámení so svojimi právami a povinnostami, ktoré nadobudnú po našom vstupe. S tým taktiež treba vysvetlit, co to znamená byt obcanom Európskej únie, aké sú možnosti obcana EÚ vyjadrit svoj názor napríklad vo volbách alebo prostredníctvom iných demokratických prostriedkov.

Hospodárstvo Európskej únie je dalšou oblastou, s ktorou by mala byt slovenská verejnost oboznámená, lebo Slovensko ako clen, sa bude taktiež podielat na jej financovaní a bude súcastou dotacnej politiky. Asi netreba pripomínat, že ekonomická stránka našej integrácie do európskych štruktúr je výsostne dôležitá. Vstup našej krajine prinesie obrovské možnosti na rozšírenie pôsobnosti našich firiem. To má priamy vplyv aj na vývoj HDP, zamestnanost a celkové zlepšenie makroekonomických ukazovatelov. Cím skôr dosiahneme zlepšenie dôležitých ukazovatelov, tým prv sa staneme clenmi menovej únie. Aj takéto možno navonok zložité záležitosti, by mali byt obyvatelom Slovenska vysvetlené.

Inou stránkou „európskej negramotnosti“ slovenských obcanov je ich nezáujem spoznat a oboznámit sa so zoskupením štátov EÚ. Obcan by si mal nájst sám cestu k informáciám. Myslím si, že slovenský obcan drží v sebe velký kus nedôvery a strachu zo vstupu do Európskej únie. Strach však casto pramení z nepoznaného a nepreskúmaného. Preto hlavnú prícinu tejto situácie vidím v necinnosti ludí, ktorí majú na starosti predvstupovú a predrefendovú informacnú kampan. Títo ludia zlyhali na plnej ciare.

Táto situácia je o to smutnejšia, lebo sama Európska únia poskytla financné prostriedky na informacnú a propagacnú kampan. Dalším ciernym bodom v celom informacnom procese je aj kritika velvyslanca Európskej komisie na Slovensku Erica van der Lindena, ktorý otvorene vycíta slovenskej strane pomalý a neskorý nástup kampane. Jeho kritike sa nevyhli ani orgány, ktoré by sa mali aktívne na tejto informacnej kampani podielat (parlament – poslanci, vláda SR, ZMOS). Myslím, že toto nedáva príliš pozitívny pohlad na záujem Slovenska vstúpit do EÚ.

Co môže byt teda dôvodom takejto slabej kampane ?

Dôvodov môže byt niekolko. Prvý problémom môže byt nedostatok financných prostriedkov. Druhým problémom je pravdepodobne neschopnost ludí, ktorí dostali na starosti zabezpecit propagáciu Európskej únie obcanom. Tretím problémom je zlá koordinácia medzi všetkými zúcastnenými stranami. Inými problémami sú kvalita a úcinnost kampane.

Obcania Slovenska by mali príst k referendovým urnám tak pripravení a oboznámení s problematikou Európskej únie, že nebudú mat pochybnosti v samotnom rozhodnutí. Aby sa tak stalo, o tom je už spomínaná predreferdová informacná kampan.

Stále platí : „Rokovat môžeme, vstúpit musíme“, a teraz ešte aj „vstúpme informovaní“.