Len nedávno (v apríli minulého roka) vstúpila do platnosti rozsiahla kontroverzná novela Zákonníka práce. Nespokojní boli zamestnanci, ale aj zamestnávatelia, a to najmä s rôznymi obmedzeniami na oboch stranách. Najlepšie ju vnímali odborári. Odborníci však tvrdia, že súčasný zákonník vytvára nepružný trh, nevyvážený vzťah medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a dáva veľké právomoci odborom v podnikoch. Negatívny vplyv je predovšetkým v tom, že zlý predpis núti podniky obchádzať ho. Pri jeho vzniku sa všetci odvolávali na európsku legislatívu. Ten náš je vraj v súlade s eurozákonmi. Nedávno však kompetentní prišli na to, že síce použili ako vzor Európu, žiaľ, s nesprávnym prekladom.

A tak prišli s novelou. Reagujú ňou na pripomienky Medzinárodného úradu práce, ako aj na požiadavky praxe. Podľa agentúry Polis Slovakia vyše 59 % respondentov so zmenou súhlasí. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník ich tiež obhajuje. Tvrdí, že novela vnáša väčšiu slobodu do vzájomných vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Najmä tým, že odstraňuje nežiaducu reguláciu a umožňuje im upravovať vzájomné vzťahy spôsobom, ktorý lepšie zohľadňuje ich špecifické potreby a požiadavky. „Odstraňuje nežiaduce obmedzenia pre zamestnávateľov nastolením rovnovážnych vzťahov medzi odbormi a poskytovateľmi práce. Zvyšuje flexibilitu trhu práce úpravou pracovného času a úpravami v oblasti pracovného pomeru sa stáva jedným z nástrojov zvyšovania zamestnanosti,“ konštatuje ďalej Ľ. Kaník.

Čo je výhodné pre jedných

Odborári novelu tvrdo napádajú. A občan-zamestnanec si nevie vybrať. Keď sa obráti na ľudí z ministerstva práce, počuje hudbu lahodiacu jeho sluchu aj duši. Vníma všetko pozitívne, čo mu novela prinesie. A je toho veru dosť. O chvíľu sa však prebudí a cíti sa ako fackovací panák. Prehadzujú si ho z jednej strany na druhú. Od rajskej hudby prechádza k nepríjemnej kakofónii doliehajúcej z Konfederácie odborových zväzov (KOZ). A pýta sa, či je naozaj navrhovaná novela pre neho dobrá alebo nie. To, čo ministerstvo vyzdvihuje, odborári zadupávajú pod čiernu zem. A to, čo zabudli povedať alebo zamlčali prví, druhí hneď vyťahujú na svetlo. V oficiálnom stanovisku pre médiá KOZ hodnotí navrhované zmeny ako rozporné s článkami 36 a 37 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Nie sú podľa nich ani v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce o združovaní, kolektívnom vyjednávaní a zástupcoch zamestnancov.

„Protesty odborových organizácií k novele Zákonníka práce vnímam ako účelové obhajovanie vlastných mocenských pozícií. Cieľom novely je vytvoriť flexibilný trh práce, ktorý bude stimulovať zvyšovanie zamestnanosti a bude vychádzať z negatívnej skúsenosti so súčasnou právnou úpravou, ako aj z odporúčaní renomovaných medzinárodných inštitúcií. Zákonník práce je novelizovaný v záujme zamestnancov. A to tak, aby mali slobodnú možnosť zvyšovať si životnú úroveň kvalifikovanou prácou na základe vlastných potrieb. Odborové organizácie, ktoré vyzývajú na protesty v súvislosti s novelizáciou Zákonníka práce, ignorujú záujem zamestnancov. Naopak, rozohrávajú účelovú politickú hru s cieľom upevniť svoju mocenskú pozíciu,“ reaguje na protest odborov Ľ. Kaník.

Proti alebo pre zamestnancov

„Ako zástupcovia zamestnancov budeme tvrdo bojovať za terajší Zákonník práce. Nič nenaznačuje, že by súčasný bránil zamestnávateľom vo flexibilite v zamestnávaní. Predložená novela je urobená veľmi diletantsky, neskúsene a neprofesionálne. Je to individuálna sólová hra niektorých politikov a, samozrejme, aj zamestnávateľov menšieho kalibru. Chceme dokázať, že súčasný zákonník nie je až taký zlý, ako sa prezentuje. Zamestnanec sa po prijatí navrhovanej novely stane nástrojom zamestnávateľa. Bude absolútne bez ochrany,“ povedal predseda KOZ Ivan Saktor.

Ako príklad môžeme uviesť šesťmesačnú skúšobnú lehotu. Podľa odborov je absolútne neprijateľná. Pretože v praxi to podľa nich bude vyzerať tak, že do nemenovaného hypermarketu prijmú zamestnanca, ktorého v posledný deň skúšobnej lehoty prepustia a na jeho miesto zoberú iného zamestnanca za minimálnu mzdu.

I. Saktor ďalej argumentoval tým, že „Zákonník práce tak ako je navrhovaný absolútnym spôsobom znižuje práva zamestnancov a zvýhodňuje zamestnávateľov do takej miery, akú v Európe nepoznáme. Z nášho pohľadu sú strany spokojné vtedy, keď sa môžu spoločne dohadovať o podmienkach práce. A nie vtedy, keď jeden je silný a druhý úplne slabý.“

Zamestnávatelia naň však majú iný názor. Zdá sa im byť jednoduchší a flexibilnejší. „Zákonník práce predložený na pripomienkové konanie predstavuje novú filozofiu. Novopredstavený kódex je podnikateľskej sfére bližší a zodpovedá dosiahnutému stupňu transformácie ekonomiky Slovenska. Kladie predovšetkým väčší dôraz na zvyšovanie významu kolektívnych zmlúv, a teda v konečnom dôsledku pôjde o nástroj na zvyšovanie zamestnanosti, a nie naopak,“ tvrdí generálny riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR František Bruckmayer.

Návrh novely Zákonníka práce obsahuje 178 bodov. Najdôležitejšie z pohľadu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v SR sú:

* zákonný nárok na dovolenku päť týždňov pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na dĺžku odpracovaných rokov,

* možnosť pracovať bez obmedzenia u viacerých zamestnávateľov,

* pracovný čas u jedného zamestnávateľa sa vymedzuje na 48 hodín týždenne,

* možnosť zamestnávať pracovníkov v kratšom čase (menej ako 15 hodín týždenne, tento pracovný pomer môže ukončiť ktorákoľvek zo strán bez udania akéhokoľvek dôvodu s 15-dňovou výpovednou lehotou),

* možnosť až o 250 hodín ročne po dohode so zamestnancom zvýšiť rozsah nadčasovej práce,

* ďalších 150 hodín bude môcť zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť,

* možnosť pre dôchodcov uzatvárať opakovaný pracovný pomer na určitý čas, aj keď poberajú starobný dôchodok,

* možnosť suspendovať zamestnanca už pri podozrení zo závažného porušenia pracovnej disciplíny (počas tohto obdobia by mu mal zamestnávateľ vyplatiť iba polovicu mzdy, po preukázaní jeho neviny mu bude musieť vyplatiť druhú polovicu dodatočne),

* vypustenie ustanovenia o náhrade mzdy pre zástupcov odborov od zamestnávateľa z dôvodu zvyšovania nákladov podniku,

* výpovedná lehota jednotne na dva mesiace,

* odbory aj zamestnávateľské rady paralelne,

u možnosť poskytovania služieb smerujúcich k zamestnaniu zamestnancov s cieľom dať ich k dispozícii užívateľskému podniku,

* možnosť vzájomného zamestnávania manželov,

* možnosť uzatvárania dohôd o pracovnej činnosti.

Najdôležitejšie (najhoršie) zmeny podľa KOZ:

o zrušenie nároku na odstupné (zo zákona bude nárok len na odstupné za nevyčerpanú výpovednú lehotu), odchodné,

o zrušenie nároku na doplnkovú a ďalšiu dovolenku,

o vypúšťa sa povinnosť zamestnávateľov zabezpečovať zamestnancom stravovanie,

o predĺženie skúšobnej lehoty z 3 na 6 mesiacov,

o predĺženie možnosti pracovného pomeru na dobu určitú z 3 na 5 rokov a jej opätovné predĺženie pri vybraných zamestnaniach,

o výrazné zníženie ochrany zamestnancov pred prepustením zo zamestnania,

o zníženie ochrany skupín zamestnancov so špecifickým sociálnym a zdravotným postavením,

o vypustenie povinnosti dlhodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon odborovej funkcie mimo zamestnávateľa.