Aké pozície a platy sa vyžadujú vo finančnom sektore?
Smerovanie zamestnanosti vo finančnom sektore v uplynulých rokoch poznačila hospodárska kríza. Úsporné opatrenia bánk a poisťovní sa prejavili na počtoch zamestnaných a následne na nezamestnanosti (Graf 1), ktorá je výrazne nižšia vo finančnom sektore ako v ekonomike v Slovenskej republike.
Graf 1 Zamestnanosť (v tis.) a nezamestnanosť (v %) 2005-2010: Finančné a poisťovacie činnosti
Prameň: Štatistický úrad SR
Poznámka: V roku 2008 došlo k zmene metodiky. Finančné sprostredkovanie bolo nahradené finančnými a poisťovacími činnosťami v súlade s medzinárodnými definíciami a odporúčaniami ILO a Eurostatu.
Pracovné pozície vo finančnom sektore
Vývoj dopytu po pracovnej sile v bankovníctve a v poisťovníctve sa neprejavil rovnako. Volatilita bola vyššia v bankovom sektore, kde sa vypisovalo menej pracovných pozícií do apríla 2009. Od začiatku roka 2011 zaznamenávame mierny rast pracovných pozícií v bankovníctve. Trend zvyšovania pracovných ponúk v bankovom sektore vysiela pozitívny signál a zdá sa, že trh práce reagoval pružnejšie ako sa očakávalo, aj keď sa ešte nedosiahol predkrízový stav (Graf 2). Počty vypísaných miest v poisťovníctve sa výrazne nemenili.
Graf 2 Vývoj pracovných pozícií v bankovníctve a poisťovníctve (kvartálne údaje)
Prameň: Profesia
Pracovné pozície podľa profesií vo finančnom sektore
Finančný sektor pozostáva z pracovných pozícií, ktoré zahŕňajú vysoký podiel odborníkov z oblasti financií a obchodu, ale aj IT špecialistov. Na grafe 3 sú znázornené profesie týkajúce sa výhradne odborných bankových pozícii. Najväčší nárast pracovných pozícii v období 2008 -2010 je v prípade finančných a hypotekárnych poradcov, referentov platobných kariet a správy pohľadávok. Pokles je zaznamenaný u pracovníkov platobného styku a úverových pracovníkov. Pred krízou absolútne počty inzerátov boli dvakrát vyššie pre tieto profesie ako v súčasnosti. Najväčší podiel na vypísaných miestach je zaznamenaný v prípade finančných poradcov. Z poskytnutých údajov nie je možné stanoviť, či ide o sprostredkovateľov alebo finančných poradcov podľa zákona č.186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.
Požadované vzdelanie
V priemere každá tretia pozícia vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Rebríček s najvyšším vzdelaním druhého stupňa vedie interný audítor. 84 % zamestnávateľov označilo interného audítora za miesto, ktoré vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Na druhej strane vzdelanostnej škály 96 % priehradkových pracovníkov sa hľadá so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Úplné stredoškolské vzdelanie sa vyžaduje pre 49 % pozícií v bankovom sektore. Dopad Bolognského procesu, ktorý rozdelil štúdium na vysokých školách do troch cyklov, je premietnutý v požiadavke získať 18 % kandidátov s bakalárskym vzdelanim 30 % uchádzačov s inžinierskym alebo magisterským vzdelaním. Doktorandský titul nie je požadovaný, avšak 3 % zamestnancov v bankovníctve sú nositeľmi akademického titulu PhD. V bankom sektore dochádza ku koncentrácii vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, v skutočnosti dvakrát toľko zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním pracuje v sektore, ako sa to vyžaduje na pracovných pozíciách.
Graf 3 Zmena štruktúry pracovných pozícií (2008-2010)
Prameň: Profesia
Regionálna koncentrácia
Polovica pracovných miest sa sústreďuje v Bratislave, kde má väčšina bánk centrálu. V prepočte na obyvateľa, najviac voľných pracovných pozícií bolo v Bratislavskom kraji, 27 na 1000 obyvateľov, a najmenej v Prešovskom kraji, 3 miesta na 1000 obyvateľov v roku 2010. Regionálne rozloženie vyžadovaných pracovných síl je znázornené na grafe 4.
Graf 4 Regionálna distribúcia pracovných miest (2008-2010)
Prameň: Profesia
Platy v bankovníctve
Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku bola 769 EUR v roku 2010 podľa Štatistického úradu. Finančné a poisťovacie činnosti vykazovali 1425 EUR, takmer dvojnásobok mzdy v hospodárstve. Hrubá mzda zahŕňa základný plat, odmeny, príplatky za prekážky v práci, nadčasy a iné príplatky, náhrady miezd a naturálne mzdy. Zahrnuté sú daň z príjmu a príspevky na sociálne zabezpečenie platené zamestnancami (dôchodkové, zdravotné, nemocenské a v nezamestnanosti). Graf 4 znázorňuje platy, ktoré boli získané formou on-line dotazníka cez internetový portál platy.sk. Priemerné platy vykazované ŠÚ sú približne o 20% vyššie ako platy zadávané zamestnancami prostredníctvom internetu. Rozdiely môžu byť spôsobené rozdielnou metodikou a snahou zamestnancov vykazovať nižšie príjmy. Vstupné údaje internetového prieskumu sú očistené od extrémnych hodnôt štatistickou metódou založenou na kvartiloch. Platy z prieskumu za rok 2010 sú znázornené na grafe 5. Najmenej platené profesie sú telefonickí operátori a pracovníci pracujúci za priehradkou. Najlepšie platení sú projektoví manažéri. Je potrebné poznamenať, že údaje získané od spoločnosti Profesia spol. s r.o. nie sú reprezentatívnou vzorkou, ale predstavujú dobrý benchmark pre manažérov ľudských zdrojov.
Graf 5 Priemerné platy jednotlivých profesií vo finančnom sektore
Prameň: platy.sk
Peter Szovics, Inštitút bankového vzdelávania NBS, n.o.