Pre zlepšenie výsledkov slovenského verejného sektora a dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je potrebné vybudovať inštitúcie a pravidlá umožňujúce rozhodovanie na základe najvyššej hodnoty za verejné peniaze. Vládne analýzy aj nezávislé následné hodnotenia sa majú týkať kľúčových rozhodnutí v oblasti prevádzky, investícií, politík a regulácie, a pravidelnou revíziou má prechádzať celá výdavková strana verejných financií. Zlepšenie výsledkov pri verejných rozhodnutiach predstavuje najzásadnejšiu výzvu pre riadenie verejných financií a najväčší kvalitatívny posun Slovenska od prijatia eura.

Slovensko čelí výzvam. Vo väčšine oblastí verejného sektora naďalej dosahujeme najmä z pohľadu kvality a efektívnosti podpriemerné výsledkynielen voči vyspelým krajinám, ale aj voči susedom. Na vyrovnané verejné financie, ktoré dokážu v budúcnosti čeliť krízam a nepriaznivému demografickému vývoju, potrebujeme strednodobo znížiť skutočný rozdiel medzi ich príjmami a výdavkami o 2 percentá HDP (asi 1,5 mld. eur). Ďalšie peniaze môžeme potrebovať na rozvojové priority stanovené vládou.

Po kríze si Slovensko zásadne zreformovalo základný rámec verejných financií. Zvýšila sa ich transparentnosť, sprísnili sa pravidlá a posilnili inštitúcie na ich riadenie. Aj vďaka tomu dostala krajina pod kontrolu deficit a dlh nám už nerastie. No na dosiahnutie vyrovnaných verejných financií potrebujeme naďalej dodržiavať fiškálnu disciplínu a vyvinúť ďalšie reformné úsilie.

Zlepšiť výsledky verejného sektora a zároveň ušetriť verejné peniaze nebude jednoduché. Nízkovisiace ovocie konsolidácie sme už pozbierali. Nárast daňových sadzieb je nepravdepodobný, a spomaľuje ekonomickú aktivitu. Len boj proti daňovým únikom – hoci nevyhnutný – na vyrovnaný rozpočet nepostačí. Plošné škrty vo výdavkoch zase nerozlišujú medzi zbytočnými a nevyhnutnými programami, a zmrazovanie investícii nás skôr či neskôr dobehne.

Pre lepší, úspornejší štát potrebujeme vedieť dopredu analyzovať a po istom čase transparentne vyhodnocovať, ktoré verejné rozhodnutia zvyšujú blahobyt spoločnosti a ktoré nie. Aby o nich bolo možné verejne diskutovať a informovane politicky rozhodovať.

Pre dôležité verejné rozhodnutia v konkrétnych prípadoch – od investícií po regulácie – nám však zatiaľ chýba podobný rámec, ako v prípade fiškálnych pravidiel a inštitúcií. Nevieme spoľahlivo, dôkladne a otvorene zhodnotiť možnosti, ako najlepšie a najefektívnejšie zaistiť bezpečnosť občanov, vyriešiť dopravu v Bratislave či okolí Prešova, ako ušetriť na nákupoch v nemocniciach, alebo férovo regulovať ceny elektriny. Ak chceme čo najskôr dosiahnuť životnú úroveň najrozvinutejších krajín, potrebujeme si systém dobrého verejného rozhodovania podľa ich skúseností vybudovať.

Všetky rozhodnutia v oblasti prevádzky, investícií, politík a regulácií by mali byť v procese ich tvorby v rámci exekutívy vyhodnocované z hľadiska prínosu k spoločenskému blahobytu. Výsledky tohto hodnotenia musia byť ešte pred rozhodnutím k dispozícii verejnosti. Aby sme sa z dobrých, ale aj tých menej efektívnych opatrení, ktoré nenaplnili očakávania, dokázali poučiť, je nevyhnutné, aby výsledky verejných rozhodnutí boli po istom čase hodnotené od vlády nezávislou verejnou inštitúciou (v súčasnosti má na to mandát aj kapacity Najvyšší kontrolný úrad).

celý článok