Účtovné škandály posledných rokov sa nevyhli ani podnikateľským subjektom Európskej únie. Spôsobili pokles dôvery v transparentnosť reportovaných účtovných výkazov, v zodpovednosť pri správe a riadení kapitálových spoločností a krízu dôvery voči vrcholovému manažmentu a audítorom zo strany investorov a ďalších záujmových skupín, ako sú finančné komunity, štát, zamestnanci, zákazníci, dodávatelia, médiá, environmentálne a miestne komunity (stakeholders).

Škandály lekciou

Tieto udalosti sú dobrou lekciou pre všetky záujmové skupiny, nevynímajúc investorov v ekonomike Slovenskej republiky. Práve efektívny systém správy podniku (corporate governance), ktorý predstavuje súbor formálnych a neformálnych pravidiel, pri ktorých dodržiavaní sa vytvára hlboká dôvera investorov a ďalších záujmových skupín na to, aby sa ich finančné prostriedky mobilizovali na rozvoj podniku v optimálnej miere, aby podnik zabezpečoval perspektívy zamestnania, poskytoval výrobky a služby na kvalitnej úrovni, plnil si záväzky voči štátu a obchodným partnerom a prispieval k regionálnemu rozvoju.

Vymedzenie správy podniku však mimoriadne závisí od právneho, inštitucionálneho a regulačného prostredia, v ktorom podniky (v našom prípade akciové spoločnosti) podnikateľsky pôsobia. Toto vymedzenie je výsledkom kultúrneho, ekonomického a politického dlhodobého evolučného vývoja. Pri uvedenej rozdielnosti pozorujeme sústredené úsilie medzinárodných organizácií, ako sú OECD, MMF, Svetová banka a Európska únia (direktívy), zvýšiť dané parametre na makroekonomickej úrovni a v podnikovej výkonnosti. Všeobecne treba upriamiť pozornosť práve na princípy správy podniku, ktoré prijala OECD v apríli 1999 a sú odporúčaniami pre členské i nečlenské krajiny. Tento súbor sa opiera o päť pilierov:

o základné práva akcionárov,

o zodpovednosť správnych orgánov,

o rovnocenné zaobchádzanie s akcionármi,

o zverejňovanie informácií a transparentnosť,

o úloha záujmových skupín.

Cieľom týchto princípov OECD je pomôcť vládam zlepšiť a štandardizovať legislatívny, inštitucionálny a regulačný rozsah podnikateľského prostredia (definovanie formálnych pravidiel) a zároveň poskytnúť odporúčania a kódexy pre podniky, investorov a ďalšie záujmové skupiny, ktoré zohrávajú úlohu v procese rozvoja dobrej praxe správy podniku (vymedzenie neformálnych pravidiel).

Princípy a štandardy

Z týchto princípov a kódexov pre správu podniku vo svete vychádzal na základe slovenských podnikateľských podmienok aj INEKO kódex pre správu podniku (zverejnený vo februári 2001 a v súčasnosti zjednotený Kódex správy a riadenia spoločnosti (spoločný ÚFT a INEKO, prijatý v septembri 2002). Rovnako aj v Slovenskej republike je cieľom jeho prijatia predstaviť princípy správy podniku a jej najlepšiu prax, rozšíriť štandardy v podnikateľskom prostredí a byť inšpiráciou pri vytváraní dokumentov podniku, ako sú výročné správy.

Výročných správ sa bezprostredne dotýka princíp „zverejňovanie informácií a transparentnosť“. Nedostatok odbornej publicity a skúseností vrcholového manažmentu a vlastníkov slovenských podnikov spôsobujú často veľké rozdiely v úrovni výročných správ.

Legislatívna úprava vytvárania výročných správ v Slovenskej republike je veľmi rámcová a roztrieštená. Napriek tomu, že od roku 1993 vznikla účtovným jednotkám zo zákona povinnosť každoročne spracovať a publikovať výročnú správu, doteraz nevenovali podnikateľské subjekty jej vytváraniu primeranú pozornosť. Túto novú povinnosť však podnikom neuľahčila ani prijatá právna úprava formy a obsahu výročnej správy.

Formálne pravidlá

Vyhotovenie výročnej správy je v prvom rade upravené zákonom č. 431/2002 Zb. o účtovníctve, ktorý nadobudol účinnosť k 1. januára 2003. Zákon nariaďuje (§ 20) povinnosť vyhotoviť výročnú správu účtovným jednotkám, ktoré musia mať účtovnú uzávierku overenú audítorom. Výročná správa podľa tohto zákona musí poskytovať verný a pravdivý obraz. Zároveň má obsahovať nasledujúce rámcové informácie a údaje:

o účtovnú uzávierku za účtovné obdobie, za ktoré sa zhotovuje výročná správa,

o správu audítora k tejto účtovnej uzávierke, ak osobitný predpis nestanovuje inak,

o informácie o predchádzajúcom, minimálne dvojročnom vývoji činnosti,

o informácie o dôležitých udalostiach po skončení účtovného obdobia,

o informácie o predpokladanom budúcom vývoji činnosti,

o informácie o výdavkoch na výskum a vývoj,

o informácie o obstarávaní vlastných akcií, dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov ovládajúcej osoby,

o návrh na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty,

o informácie o tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí.

Konečné konkrétne znenie uvedených informácií a údajov závisí od predstavy vrcholového manažmentu, vlastníkoch podnikov a audítoroch. Nie je daná štandardizácia obsahu tohto dokumentu.

Vo výrazne novelizovanom zákone č. 500/2001 Zb. Obchodného zákonníka sú stanovené spoločnosti, ktoré musia mať účtovnú uzávierku overenú audítorom takto:

o povinnosť zverejnenia údajov (§ 40),

o predkladanie výročnej správy predstavenstvom na valnom zhromaždení (§ 192),

o ukladanie listín (účtovnej uzávierky a výročnej správy) do Zbierky listín (§ 28).

Emitenti cenných papierov

Dôležitý je zákon č. 566/2001 Zb. o cenných papieroch a investičných službách, ktorý sa vzťahuje len na emitentov cenných papierov. Zákon vymedzuje pojem ročná správa, určuje povinnosť predložiť ju Úradu pre finančný trh (§130) a stanovuje, že musí obsahovať (§ 77):

o účtovnú uzávierku overenú audítorom,

o správu o finančnej situácii v zmysle prospektu

(§ 123),

o údaje o rozdelení zisku,

o informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom kalendárnom roku.

Stanovením obsahu prospektu emitenta cenných papierov (§123) sa zákon približuje určitej predstave o štandardnej štruktúre výročnej správy.

Okrem zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, ktorý upravuje tvorbu a zverejňovanie výročných správ pre banky a zákona č. 466/2002 Zb. o audítoroch a slovenskej komore audítorov už veľmi okrajovo zasahujú právne úpravy do problematiky výročných správ. Popri povinných pravidlách vyhotovovania a zverejňovania výročných správ, daných predovšetkým platnou legislatívou, je vytvorený priestor v Slovenskej republike aj na neformálne, dobrovoľné pravidlá. Je to o to dôležitejšie, ako stručne a rámcovo vyznievajú právne úpravy.

Neformálne pravidlá

Záujmové skupiny, predovšetkým investori, sa spravidla neuspokoja len s týmito formálnymi pravidlami, ale vyslovujú a presadzujú požiadavku etického správania v podnikaní. Tento svetový trend spôsobil tlak na vytváranie odporúčaní v správe podniku, najmä pri vypracúvaní etických kódexov. Etické kódexy rozlišujeme podľa typu inštitúcie:

o podnikové kódexy (Etický kódex konkrétneho podniku),

o odvetvové kódexy (Kódex lízingových spoločností),

o všeobecné kódexy (Zjednotený kódex správy a riadenia spoločnosti ÚFT a INEKO).

Pomerne rozšírené v Slovenskej republike sú podnikové a odvetvové etické kódexy. Nás z pohľadu vytvárania a zverejňovania výročnej správy zaujíma práve Zjednotený kódex správy a riadenia spoločnosti (ÚFT a INEKO), vychádzajúci z princípov OECD a prijatý Úradom pre finančný trh a Burzou cenných papierov v Bratislave v septembri 2002 (pre emitentov cenných papierov, najmä kótované spoločnosti). Tento kódex nadviazal na INEKO kódex pre správu podnikov z februára 2001 (širšie zameraný na podnikateľské subjekty).

Cieľom týchto kódexov je predstaviť v Slovenskej republike odporúčané etické princípy, ktoré by mali podniky uplatňovať okrem povinných formálnych pravidiel pri vykonávaní podnikateľskej činnosti. INEKO kódex sa bezprostredne v 5. časti Zverejňovanie informácií a transparentnosť zaoberá pri tvorbe výročných správ zväčša spracovaniu informácií a údajov nefinančného charakteru (finančné údaje sú dané aj legislatívnymi podmienkami). Výročné správy by mali byť skôr otvorené, komplexné, verné a zodpovedné voči záujmovým skupinám, najmä investorom.

Komplexná správa

Pri vypracovaní kvalitnej výročnej správy je dôležité prepojenie formálnych a neformálnych pravidiel tak, aby obsahovala všetky relevantné údaje a informácie pre záujmové skupiny, ktorým je určená. Výročná správa by mala mať logickú štruktúru, nemala by v nej chýbať všeobecná, strategická informovanosť záujmových skupín a informácie z finančnej oblasti. Hodnotu má výročná správa v komunikačnej a grafickej úrovni.

Určitým návodom pri tvorbe výročných správ v podniku môže byť nasledujúca osnova vyplývajúca z dlhoročných skúseností:

o obsah,

o poslanie, vízia, hodnoty a ciele podniku, prípadne motto,

o profil spoločnosti – so základnými údajmi, informáciami, prípadne ukazovateľmi,

o úvodné slovo predstaviteľa podniku,

o štruktúra vlastníkov, správnych orgánov a predstaviteľov podniku,

o správa predstavenstva o hospodárskej činnosti, stave majetku,

o zamestnanci, rozvoj ľudských zdrojov,

o humanitné aktivity, sponzoring, environmentálne aktivity,

o kódexy,

o finančné výsledky, účtovné výkazy, ročná účtovná uzávierka, príloha,

o stanovisko dozornej rady,

o správa nezávislého audítora,

o výhľad na nasledujúce roky,

o organizačná štruktúra, kontaktné miesta, adresár, legenda pojmov, tiráž.

Verejný dokument

Už z naznačenej osnovy vidieť skutočnú výhodu výročných správ pre záujmové skupiny (investorov osobitne) v tom, že obsahujú ucelený, všestranný a komplexný prehľad o vybratej spoločnosti. Môžu tu nájsť detailné informácie pre finančnú, ale aj strategickú analýzu spoločnosti. Kladom je aj jej dostupnosť vo funkcii verejného dokumentu. Tu sa však ukazuje ako určitý nedostatok práve neštandardizovaná štruktúra výročnej správy, ktorá sťažuje analytikom benchmarking.

Nedávno ešte slovenské podniky o sebe poskytovali málo informácií a údajov. Nesnažili sa skvalitňovať výročné správy. Práve preto v roku 2000 vyhlásili organizátori (INEKO, KPMG, Sk-Média) prvý ročník súťaže Najlepšia výročná správa roka (napríklad v Českej republike funguje od roku 1993, v USA od roku 1987). Účastníkom doterajších troch ročníkov súťaž prospela tým, že zvýšili kvalitu svojich výročných správ. Cieľom je motivovať podniky, aby o sebe poskytovali čo najširší rozsah informácií a údajov všetkým záujmovým skupinám.

František Okruhlica,

Katedra manažmentu

FPM Ekonomickej univerzity v Bratislave